Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116206747
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116206747.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu Bc. R. N., nar.

XX. XX. XXXX, bytom W. 6, zast. Mgr. Peter Odehnal, advokát, Hlavná 42, Trnava, proti žalovanému
Škôlkárik a Školáčik, n. o., Teodora Tekela 22, Trnava, IČO 457 429 01, zast. JUDr. Stanislav Jakubčík,
advokát, Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 2.491,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a .

2. Žalovanému súd p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia žalovanej čiastky titulom mzdy a odstupného.
V žalobe uviedla, že od 1. 10. 2006 do 30. 9. 2015 bola zamestnaná ako učiteľka v MŠ v W. -

pôvodná pracovná zmluva bola so ZŠ a MŠ M. na dobu určitú, dodatkami sa predlžovala a neskôr bola
zamestnaná na dobu neurčitú od 1. 7. 2009. Od 1. 1. 2015 prešla zriaďovateľská pôsobnosť k MŠ W.
na obec W.. Dňa 1. 6. 2015 jej obec W. doručila výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.
a/ ZP, odôvodnená zrušením prevádzky, pracovný pomer skončil 30. 9. 2015. Na základe rozhodnutia
MŠVVŠ SR č. 2015-14928/35343-10C0/MŠ zo dňa 15. 7. 2015 a Zmluvy o prevode práv a povinností
zriaďovateľa uzavretej medzi obcou W. a žalovaným 23. 6. 2015 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 20. 8.
2015 došlo s účinnosťou od 1. 9.2015 k zmene zriaďovateľa MŠ W. z obce W. na žalovaného. Nájomnou

zmluvou zo dňa 24. 6. 2015 č. 10/2015 o prenájme nebytových priestorov bol objekt MŠ W. daný do
nájmu žalovaného ako novému zriaďovateľovi. Počas trvania pracovného pomeru žalobkyne došlo k
organizačným zmenám, podľa § 28 ZP dňom 1. 9. 2015 prešli práva a povinnosti z pracovnoprávneho
vzťahu na žalovaného, od 1. 9. Do 30. 9. 2015 bola jeho zamestnancom. Žalovaný toto popiera s tým,
že podľa zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 23. 6.2015 neprebral záväzky z pracovnoprávnych
vzťahov. Po skončení pracovného pomeru jej žalovaný neuhradil mzdu za mesiac september 2015 ani
odstupné.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

3.Žalobkyňa v konaní uviedla, že žiada, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie čiastky 2481,40 eur
s príslušenstvom na tom základe, že bola zamestnankyňou žalovaného v čase ukončenia pracovného
pomeru k 30.9.2015, kedy jej skončila výpovedná doba, keď výpoveď jej bola daná podľa § 63

ods.1 písm. a/ Zák.práce, vznikol jej teda nárok na zaplatenie odstupného a toto odstupné jej
nezaplatil. Predmetom konania je iba zaplatenie odstupného s príslušenstvom a trovy konania. Výpoveď
od počiatku považovala za neplatnú, súdnou cestu ju nenapadli preto, že došlo k mimosúdnemu
vyrovnaniu , ktoré ponúkla obec ako predchádzajúci zamestnávateľ. Obec so žalobkyňou sa dohodli natom, že jej bude zaplatené mimosúdne vyrovnania a ona nepodá návrh na určenie neplatnosti výpovede.
Suma 7.000 eur mala zodpovedať približne náhrade mzdy, ktorú by v spore uplatňovala. Táto suma
mala byť v podstate odškodné za neplatnú výpoveď, ktorú nebude napádať na súde. Na výplatu sa

ponúkla obec, hoci zamestnávateľ bol už žalovaný. Suma 7.000 eur od obce mala byť vyplatená za to, že
nenapadne výpoveď, vychádzali z toho, že v jej veku sa jej bude hľadať ťažko zamestnanie a že po dobu
jedného roka si zamestnanie nenájde, bola to ročná mzda. Zamestnanie si našla asi tak po pol roku. Pani
V.spaniU.savyjadrili,žebyjuzamestnali,alesinemôžudovoliťtakýplatakýmala.Konkrétnemiestojej
ponúknuté nebolo. Predložila výplatnú pásku, z ktorej vyplýva výplata 7.000 eur a vyplýva z nej aj spôsob

zaúčtovania. Uviedla, že výplata v sume 7.000 eur je ako mimosúdne vyrovnanie, nie ako odstupné,
teda ani na obci nemohlo byť zaúčtované. Predložila právne posúdenie od dr.Z. zo dňa 18.9.2015, o
ktorom žalovaný vedel, lebo bolo doručené p. V.. A je v ňom aj právny názor, že dňom 1.9.2015 prešli
pracovno-právne vzťahy na nového zamestnávateľa. Ďalej predložila zápisnicu zo zasadnutia obecného
zastupiteľstva obec W. z 15.12.2016, kde je zaznamenané vyjadrenie starostu, v ktorom poprel, že by
súčasťou mimosúdneho vyrovnania bolo aj odstupné. Poprel svoju vlastnú výpoveď v tejto časti.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v období od 1.9. do 30.9. jej zamestnávateľom a skončení
pracovného pomeru jej nezaplatil odstupné, na ktoré má nárok podľa § 76 ods.1 ZP. Poukázala na
to, že požadovala odstupné iba v zmysle zákona, nie podľa kolektívnej zmluvy. Listinnými dôkazmi,
pracovnými zmluvami preukázala existenciu a kontinuitu pracovného pomeru. Jej predchádzajúcim
zamestnávateľom Obcou W. jej bola 1.6.2015 doručená výpoveď, ktorá bola predložená, táto bola

daná z fiktívneho dôvodu. Pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej lehoty 30.9.2015, boli popreté
tvrdenia žalovaného ohľadne doručovania výpovede, ktoré menili. Žalovaný mal vedomosť o tom, že
od 1.9. zo zákona prešli na neho všetky práva a povinnosti, čo potvrdili aj stanoviskom dr.Z.. Počas
trvania jej pracovného pomeru došlo k organizačným zmenám, v dôsledku ktorých podľa § 28 ZP prešli
zo zákona pracovné práva a povinností na žalovaného. Existenciu organizačných zmien potvrdil aj

žalovaný. To, že všetky práva povinnosti z pracovného vzťahu prešli 1.9., je podporené aj listinným
dôkazmi, ktoré boli predložené. Tvrdenia žalovaného, že suma, ktorú jej zaplatila obec, je odstupným,
nie je pravdivé, vzhľadom na to, že uvedená suma predstavuje kompenzáciu za to, že nenapadne
výpoveď na súde. O tom bol predložený listinný dôkaz - výplatná listina, z ktorej vyplýva, že bolo
zaúčtované len mimosúdne vyrovnanie. Potvrdil to aj starosta obce, ktorý nevedel vysvetliť, čo suma

obsahuje. Táto nemá vplyv na posúdenie nároku, nakoľko bola uzavretá s obcou W. av tomto čase už
jej zamestnávateľom bol žalovaný. A teda pracovný pomer medzi ňou a žalovaným nemohol skončiť
dohodou, takáto nebola ani predložená. Výška odstupného bola vypočítaná z výplatných listín, ktoré bol
predložené. Z výpovedi svedka V. je zrejmé, že tento preukázal spôsob doručenia výpovede. A nevedel
vysvetliť, akým spôsobom by sa malo jednať o odstupné, to potvrdil aj na obecnom zastupiteľstve. K

výpovedi svedkyne V. uviedla, že táto sama uviedla, že má vzťah k žalovanému, je to jej organizácia,
teda má rovnaký záujem ako žalovaný. Uvádzala predovšetkým skutočnosti, ktoré nemajú význam pre
rozhodnutie. Potvrdila, že posúdenie dr.Z. poslala osobne ona žalobkyni, najprv tvrdila, že to má od
obce, paní U. povedala, že to majú od dr.Z., ale obsah dokumentu museli poznať. Poznali stanovisko
právnika. Preukázala, že spor vznikol z dôvodu, že pôvodný zamestnávateľ aj preberajúci úmyselne

obišli ustanovenia ZP, neakceptovali prechod práv a povinností k zamestnancom, dohodli si iný postup,
ktorý je v rozpore s tým to ustanoveniami zákona. Obec ani žalovaný si nesplnil informačnú povinnosť
podľa § 29 voči nej ani iným zamestnancom, pretože už v období pred zmenou zamestnávateľa mali
spory o tom, či zamestnanci prechádzajú k žalovanému. Zmluvy o prevode práv a povinností dokazujú,
akým spôsobom obec W. aj žalovaný v priebehu dvoch dní ošetrovali tieto prevody. Zmluva č. XX bola

vyhotovená so spätným dátumom, s cieľom poškodiť zamestnancov. Došlo tým k porušeniu ustanovení
ZPajzáujmuzamestnancovatotoniejemožnévykladaťvjejneprospech.Zjejjstranynejdeoporušenie
čl. 5 CSP. Predmetom konania je zákonný nárok na zaplatenie odstupného, a teda podanie žaloby
nemožno použiť na zneužitie, pretože by boli popreté zákonné nároky zamestnancov, súvisiace so
skončením pracovného pomeru. Žiadala žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

4.Žalovaná poukázala na skutočnosť, že bola ubezpečená starostom obce, že k ukončeniu pracovného
pomeru dôjde 31.8.2015. Starosta doručoval výpoveď žalobkyni na pracovisku v máji 2015, kedy
žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď osobne. K účinnosti prevodu došlo až od 1.9.2015 a podľa
§ 28 ods.3 ZP vzťahy, ktoré boli ukončené pred prevodom, zostávajú nedotknuté. Poukázal tiež na

dohodu žalobkyne s obcou W., že jej bola vyplatená suma - mzda za mesiac september aj čiastka
7000 eur, ktorú žalovaný považuje za odstupné. tiež na prehlásenie žalobkyne, že vyplatením tejto
čiastky bude považovať všetky nároky z pracovno-právneho vzťahu za vysporiadané. Pred uzavretím
zmluvy o prevode starosta obce prezentoval, že všetky vzťahy z pracovno - právnych vzťahov budúvysporiadané a žiadni zamestnanci nebudú prechádzať na žalovanú, a teda pracovno - právny vzťah
bol ukončený s oboma zamestnankyňami. Druhou pracovníčkou bola H. R.. Žalovaná bola ako budúci
zriaďovateľ oslovená žalobkyňou týmto modelom, teda konanie žalobkyne považuje za účelové. Pri

doručení výpovede v máji 2015 na pracovisku starostovi obce žalobkyňa povedala, že mu tieto má
doručiť poštou, aby k doručeniu výpovede došlo až v mesiaci jún a výpovedná lehoty by uplynula až v
septembri, teda po prevode. Žalovaná je nezisková organizácia a vyplatenie žalovanej čiastky by bolo
pre ňu likvidačné. Pokiaľ ide o záver NKÚ o skončení pracovného pomeru k 30.9.2015, NKU nemá
právomoc na to, aby ustálilo túto skutočnosť. Môže sa vyjadrovať len k majetkovým veciam. Žalobu

žiadal zamietnuť, priznať trovy konania. S pani V. mala riaditeľka žalovaného neziskovú organizáciu,
pracovali s deťmi. Žalobkyňa pani V. oslovila s tým, že má vedomosť, že bude v septembri skončiť škôlka
v W. a bolo by lepšie, keby si škôlku prevzala, súhlasili s tým. Starosta povedal, že všetky pracovno -
právne vzťahy sú vysporiadané vo vzťahu k pani N. aj pani R., povedal, že je podpísaná dohoda, pani
N. je vysporiadaná. Zaviazali sa, že bývalých zamestnancov oslovia a ponúknu im pracovné miesto.
Urobili to, ale žalobkyňa povedala, že prácu neprijíma, lebo by išla sama proti sebe, má nevysporiadané

vzťahy so starostom. Ponúkli jej iba ústne pracovné miesto, ale od začiatku toto odmietala. V súčasnosti
majú škôlke dve učiteľky. K právnemu posúdeniu dr.Z. uviedol, že toto im poslal, ale bol zavedený do
problematiky jednostranne, nevedel o predchádzajúcich stretnutiach a dohodách. Neskôr sa vyjadril,
že majú pravdu, že zamestnancov neprebrali. Potom sa stretol so starostom a na základe toho urobili
mimosúdne vyrovnanie o 7000 eur. Žalovaná suma je pre nich likvidačná. Obec im dlhuje 20.000 eur

a škôlku boli nútení k 28.2. uzavrieť.
Počas konania bolo preukázané, že na jar 2015 sa na obecnom úrade obce W. uskutočnilo stretnutie,
kde bola riešená skutočnosť, že práva a povinnosti MŠ majú prechádzať na nového zriaďovateľa.
Zároveň bolo zamestnancom oznámené, že práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov nebudú
prechádzať na nového zriaďovateľa, teda žalovaného a so zamestnania obec pracovný pomer ukončí,

do účinnosti prevodu. Starosta viackrát výslovne ubezpečil žalovaného, že pracovné pomery bude mať
ku dňu 31.8.2015 vysporiadané a ukončené. Bolo preukázané výpoveďou svedkyne V., že starosta sa
pokúšal žalobkyni doručovať výpoveď osobne. Žalobkyňa vedela, že žalovaný ako nový zriaďovateľ
nepreberá záväzky z pracovno-právnych vzťahov a bude s ňou ukončená pracovný pomer, a teda má
za to, že odmietnutie prevzatia výpovede z jej strany účelové, nakoľko tým, že výpoveď prevzala až

v júni, kalkulovala s tým, že jej trojmesačná výpovedná doba by uplynula až 30.9.2015 a žalovaný by
tak bol povinný prevziať zodpovednosť. Preto má za to, že odmietnutím prevzatia výpovede nastala
fikcia jej doručenia a pracovný pomer žalobkyne sa skončil k 31.8.2015. Žalovaný mal za to, že
obec W. má pracovno-právne vzťahy vysporiadané a tieto ukončené k 31.8., keďže sa žalovaný v
zmluve zaviazal, že prednostne zamestná pôvodných zamestnancov MŠ. Dňa 21.8.2015 sa uskutočnilo

stretnutiezaprítomnostižalobkyne,poslancovobecnéhozastupiteľstva,hlavnejkontrolórkyžalovaného,
kde žalovaný pred všetkým ponúkol žalobkyni pracovné miesto - učiteľa v súkromnej MŠ, avšak toto
odmietla. O tom predložili čestné vyhlásenia. Teda ak by nebol ukončený pracovný pomer a platilo
by tvrdenie žalobkyne, že jej pracovný pomer trvá, bolo by nelogické, aby žalovaný rokoval o novej
pracovnejzmluveapracovnommieste.Akbybolsúdinéhonázoruohľadomúčinkovvýpovede,poukázal

ajnadohoduomimosúdnomurovnaní,ktorúaž30.9.2015uzatvorilaobecW.sžalobkyňou,zdôvodu,že
žalobkyňavýpoveďnepovažovalazaplatnú.Vdohodesanaskončenípracovnéhopomerudohodli30.9.
a obec sa zaviazala vyplatiť mzdu za september a sumu 7000 eur. Žalobkyňa prehlásila, že vyplatením
sumy 7000 eur bude považovať všetky svoje nároky z pracovného pomeru za uspokojené a nebude
si voči zamestnávateľovi z uvedeného dôvodu uplatňovať žiadne ďalšie nároky. Táto suma zahŕňala aj

odstupné, čo potvrdil aj starosta vo výpovedi, keď uviedol, že so žalobkyňou ukončili pracovný pomer
za podmienok mimosúdneho vyrovnania a žalobkyňa si dala vyplatenie sumy 9000 eur, s čím nesúhlasil
a došlo k zhode na 7000 eur. Uviedol, že táto čiastka kompenzuje odstupné a mzda za september
bola vyplatená samostatne. Starosta ozrejmil, prečo v dohode nie je uvedené, že suma 7000 eur je
odstupným. Podľa neho dr.Z. považoval za nepodstatné v dohode uviesť, že je to odstupné, lebo je to

mimosúdne urovnanie. Dohoda sa netýkala len sporných nárokov, keďže žalobkyňa považovala všetky
nároky za vyrovnané, nakoľko právny úkon sa vykladá podľa jeho obsahu. Dr. Z. nevypovedal z dôvodu
mlčanlivosti, pričom starosta ho mlčanlivosti zbavil. Starosta pod vplyvom žalobkyne, ako neskoršej
poslankyne, zmenil postoj k veci, pretože po výpovedi potvrdil, že dohoda zahŕňa aj odstupné, ale na
zastupiteľstve v decembri 2016 uviedol, že nič také na súde netvrdil. Konanie žalobkyne teda považuje

za účelové, v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na neprevzatie výpovede osobne, následné
uzavretie dohody o mimosúdnom vyriešení, kde už bolo zahrnuté aj odstupné a duplicitné uplatňovanie
nárokuvočižalovanému.Konaniežalobkynejevrozporesčlánkom5CSP.Žalobutedažiadalzamietnuť
a priznať náhradu trov konania.5. Svedok U. V., starosta obce W., uviedol, že I. W. bola od 1.1.2015 zriaďovateľom MŠ v W.. Dňa
20.5. 2015 obecné zastupiteľstvo zrušilo materskú školu a zároveň doporučilo a odsúhlasilo prenajať

prevádzku MŠ neziskovej organizácii - žalovanému. 23.6.2015 nezisková organizácia - žalovaná prišla
na obec a žiadala o súhlas, ktorý by sa zaslal na MŠ SR, s tým, aby práva obce prešli na MŠ z obce
na nového zriaďovateľa - teda žalovaného k 1.9.2015. Následne o tom MŠ SR rozhodlo. Žalovaný
mal prevziať 1.9. všetky práva a povinnosti zo zákona. Obec žalovaného opakovane k tomuto postupu
vyzvala žalovaný s tým nesúhlasil. Dali im stanovisko, že je to v kompetencii obce. K máju 2015 v

škôlke mali tri pracovníčky. Žalobkyni dala obec výpoveď 26.5.2015 z dôvodu zrušenia prevádzky MŠ,
výpoveď si prevzala 1.6-2015 poštou. Žalobkyni výpoveď nedoručovali na pracovisku, iba poštou. K
30.9.2015 so žalobkyňou ukončili pracovný pomer dohodou, za podmienok mimosúdneho vyrovnania.
K tomuto došlo preto, že žalobkyňa im oznámila, že ak nedôjde k mimosúdnej dohode, podá žalobu
o neplatnosť výpovede na súd. Žalobkyňa si dala podmienku vyplatenia vyššej čiastky, myslí 9000
eur, s tým ale nesúhlasili a došlo k zhode 7.000 eur. Táto čiastka kompenzuje náklady na odstupné.

Samostatne jej vyplatili mzdu za mesiac september. Suma 7.000 eur bola násobok mzdy žalobkyne.
Chceli vyplatiť štvornásobok mzdy, s čím ona nesúhlasila, chcela vyššiu kompenzáciu, dohodli sa na
sume 7.000 eur, ale táto celková suma už nebola násobok mzdy. Myslí, že žalobkyňa v tom čase
nemala prácu. V období od 1.9. do 30.9. 2015 bol zamestnávateľom žalobkyne Obec W.. Pracovný
pomer trval a nový zriaďovateľ nechcel prevziať práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov. Za

dohoduoskončenípracovnéhovzťahupovažovalsvedokdohoduomimosúdnomurovnaní.Privyplatení
sumy 7000 eur, keď hovoril o odstupnom, myslel to tak, že odstupné malo byť 4mesačné a rátali to
ako štvornásobok mesačnej mzdy, mali ako zamestnávateľ podklady a z toho vychádzali, počítala to
pracovníčka, ktorá robí mzdovú agendu. Sumu si nepamätá. V zmluve o mimosúdnom vyrovnania
nebolo uvedené, že je to odstupné. Mali právneho zástupcu dr.Z. a ten považoval za nepodstatné

uviesť tam, že je to odstupné, lebo je to výška mimosúdneho vyrovnania v jednej sume. Nevie uviesť,
koľko malo byť v sume 7000 eur odstupné. Suma bola na obci zaúčtovaná ako mzda. Pokiaľ ide o
rokovania so žalovaným, 23.6.2015 prišla konateľka žalovaného pani U. a pani V. a požiadali obec, aby
spísali spoločnú žiadosť na MŠ o prechode práv nového zriadovateľa na MŠ SR. Ponúkali v prvom kole
žalovanému, aby zamestnanci v kmeňovom stave prešli k nim, čo odmietli. V zmluve potom uviedli, že

kmeňový stav na žalovaného neprechádza. Má za to, že k prechodu zriaďovateľských práv a povinností
by došlo k 1.9. podľa § 28 ZP, túto povinnosť mali prevziať. Opakovane písomne žiadali o delimitáciu
pracovníkov aj majetku na žalovaného, ale toto doposiaľ odmietajú. Dohodli teda, a je to aj v zmluve,
že pracovníci na žalovaného neprechádzajú. V čase kedy zrušili ako obec MŠ, okrem pani N. v škôlke
pracovali pani U. ako upratovačka aj vedúca školskej jedálne, ktorá mala krátený úväzok, s tou ukončili

pracovný pomer výpoveďou myslí že k 31.7., bola tam aj kuchárka pani R., s tou ukončili pracovný
pomer 30.4.2016, nakoľko v mesiaci august 2015 ochorela a PN trvala až do 30.4.2016. Ukončenie
pracovného pomeru bolo výpoveďou. Nevie, či pani U. doručovali výpoveď osobne alebo poštou, ale
myslí,žepoštou.Panikuchárkejudoručovaliosobne. Dátumsinepamätá.Bolotovr.2015.Vie,žeprišla
niečo vybavovať na obecný úrad a tam jej to pracovníčka doručila, teda doručenie bolo na obecnom

úrade. Dohodu o mimosúdnom vyrovnaní pripravoval dr.Z., bol prítomný aj pri osobných rokovaniach.
Komunikoval aj so zástupcom žalobkyne. Zbavil JUDr. C. Z. mlčanlivosti, aby mohol vo veci vypovedať
akosvedok.Žalobkyňajevsúčasnejdobeod14.11.2016poslankyňouobecnéhozastupiteľstva,keďboli
doplňujúce voľby dňa 5.11.2016. Telefonické rozhovory medzi obcou a žalovaným prebiehali intenzívne,
pani V. bola pri všetkých jednaniach.

6. Svedkyňa E. V. uviedla že organizácia žalovaného je jej organizácia, kde je zakladateľkou a členom
dozornej rady. Spor sa týka jej a žalobkyne. Žalobkyňa osobne prišla za ňou začiatkom januára 2015
do súkromnej škôlky E. u mamy, kde je riaditeľka. Prišla s návrhom, či by nechceli prevziať škôlku v
W.. Škôlka patrila pod M. a v januári sa preklápala do W., kde mala nové zriadovateľské práva. Škôlka

takto fungovala iba mesiac. So žalobkyňou sa poznali, boli v minulosti kamarátky. Žalobkyňa povedala,
že škôlka skončí, lebo starosta nemá veľa vecí doriešených. Mal vyriešené iba práva a prevody, ktoré
schválilo ministerstvo, ostatné veci ako hygiena a podobne nemal. Nemal v poriadku zmluvy. Žalobkyňa
chcela byť jednou so spoluzakladateliek alebo spoluvlastníčka neziskovej organizácie a chcela túto
s nimi viesť, ale bola ešte zamestnankyňou obce, resp. škôlky. Keď chceli robiť zakladateľskú listiny,

poslala jej údaje aj údaje jej kamarátky pani Y.. Táto sa aj stala členkou rady a naďalej s nimi funguje.
Žalobkyňa chcela byť šedou eminenciou, myslela si, že zakladateľskú listinu budú predkladať starostovi,
teda tam nechcela figurovať. Potom sa stretli v reštaurácii, kde im povedala, koľko by im vychádzalo
financovanienadeti,nedohodlisa,leboimvychádzalofinancovaniezadanejsituáciecez2apoltisíceuraonapožadovalamzdu1.300eur,paniU.350eurajejpovedala,žebymalarobiťzadarmo,rovnakopani
Y.. Na druhý deň vec rozoberali u nej doma, vysvetlila im tabuľky, odkiaľ čerpala výšku mzdy. Žalobkyňa
mala dokončené vzdelávania, preto chcela ísť podľa taríf. Večer svedkyňa volala známemu účtovníkovi,

a ten povedal, že môžu ísť podľa ZP ako súkromná organizácia. Zavolala žalobkyni a odvtedy sa
odmlčala. Keď už vec riešili so starostom v máji, v júni 2015 a dohodli sa, že zamestnancov nepreberú
s tým, že on si ich vysporiada a už to aj robil. Často bola potom v telefonickom kontakte so žalobkyňou.
Malaproblémysostarostom,alenieibaona,lebonedodržiavalsľuby,keďnebolinapapieri.Zastarostom
som bola aj so žalobkyňou, preberali škôlku. Prvý návrh zmluvy s obcou robila žalobkyňa. Starosta

nestihol zmluvy urobiť do konca marca, a nemohli to predložiť na MŠ SR, a preto preberali škôlku bez
zamestnancov. Koncom mája jej starosta volal, že ide za žalobkyňou do škôlky, dať jej výpoveď, o
hodinu jej volala žalobkyňa, že bol za ňou starosta, výpoveď neprevzala a nariadil jej dovolenku. S
týmto ona nesúhlasila, bol to koniec mája a posledné tri dni chcela mať zaplatené, lebo je vtedy končilo
funkčné vzdelávanie, 1.6. robila skúšky. Po skúškach začala dovolenku čerpať. Večer jej volal starosta,
že výpoveď jej posiela. Ďalšej zamestnankyni končila výpoveď, tak ju požiadal o pracovníčku, čo mu

aj poskytla a k 7.6. do skončenia škôlky s ňou podpísal zmluvu. 28.8. zvolali obecné zastupiteľstvo,
kde starosta neprišiel, bolo to v priestoroch MŠ, boli tam všetci bývali poslanci a kontrolórka obce,
kde sa žalobkyne pýtala, či chce prestúpiť k nim. Povedala, že nie, lebo by išla sama proti sebe, lebo
má nedokončený spor so starostom, o sume a o plate sa nebavili. Toto sa pýtala aj pred poslancami.
Viac sa nekontaktovali, občas bola v škôlke a ukazovala jej nejaké veci. Mala pocit, že sú naďalej

kamarátky. V polovici septembra so žalobkyňou išli k starostovi a povedala mu, že pokiaľ jej nevyplatí
určitú sumu, chcela 3mesačné odstupné a odškodné za zlé uvedenie výpovede, dá ho k súdu a bude
musieť platiť plat dva roky. Starosta sa pousmial. Chcela 6000 v čistom + plat. Tak to bolo dohodnuté
na obecnom zastupiteľstve v auguste a malo v tom byť aj jej dostupné. Starosta sa spojil s dr.Z. a
žalobkyňa jej povedala, že to majú vyriešené. Starosta povedal, že jej dali 7000 + plat. Žalobkyňa ich

znova navštívila, lebo vedela, že chce otvoriť prevádzku v inej obci, chcela jej navrhnúť robiť riaditeľku,
ale mala nejaké dva konkurzy a žiadala predbežnú zmluvu, s tým nesúhlasili a potom som sa dozvedela,
že je žalobkyňa evidovaná na úrade práce. Keď sa jej pýtala, ako to dopadlo s vyplatením od starostu,
usmiala a povedala, že sa dohodli. Keď jej starosta hovoril o vyplatení odstupného a mzdy, hovoril aj, že
pracovný pomer ukončili a tým si ju vysporiadal. O doručení výpovede žalobkyni vie tak, že jej starosta

volal, že výpoveď neprevzala a poslal jej ju poštou. Predtým, ako bol starosta vypovedať ako svedok,
pýtal sa jej v akej veci, ona mu povedala, že ohľadne pani N. a jej výpovede a povedal aj v prítomnosti
sekretárky, že sa jej to pokúšal doručiť, ale neprevzala to. Žalobkyňa sa stala poslankyňou a starosta
svedkyni potom povedal, že si už nepamätá, čo povedal. Má e-mailovú komunikáciu ohľadne toho, keď
chcela byť žalobkyňa zakladajúcou členkou organizácie. Žalovaný neplatil žalobkyni odstupné, nebola

ich zamestnankyňa. Nie je pravdou, že sa žalovaný s obcou nevedeli dohodnúť, koho je žalobkyňa
zamestnancom, mali v zmluve presne definované, že zamestnancov nepreberajú. Žalobkyňa už mala
pridelenú aj prácu od obce. Vykonávala ju doma a išiel ej septembrový plat. Nebola vôbec reč o tom,
že by bola ich zamestnankyňou. A v septembri chcela od nich aj odstupné aj zamestnanie. A starosta
chcel vrátiť späť zmluvu na delimitáciu, čo nebolo možné. Nebrali voči žalobkyni späť výpoveď, lebo

s ňou nemali pracovnú zmluvu a nedali teda ani výpoveď. Zaujímala sa o to, či má k 1.9. 2015 obec
zamestnancov, v súvislosti so škôlkou mal zamestnancov vysporiadaných . Poslala žalobkyni právne
posúdenie dr.Z. zo dňa 18.9.2015 e-mailom, vyžiadala si to. Týkalo sa to delimitácie. Nepamätá si, či to
bol uvedený prechod pracovno-právnych vzťahov. Stanovisko dr.Z. jej dala sekretárka starostu.
Svedkyňa súdu predložila e-mailovú komunikáciu so žalobkyňou. Z tejto vyplýva, že žalobkyňa svedkyni

zaslala podklady - dôvody, prečo zveriť MŠ do správy n. o. s uvedením výhod, Zmluvné podmienky /ako
vzor/ s rodičmi, zriaďovaciu listinu, právny rozbor veci.

7.Žalobkyňa netrvala na výsluchu ďalších pôvodne navrhovaných svedkov.

8.Zpredloženýchdokladovvyplývaanebolosporné,žežalobkyňa bolavpracovnompomerenazáklade
Pracovnej zmluvy zo dňa 1. 10. 2006 učiteľkou MŠ - pracovná zmluva bola uzavretá so ZŠ s MŠ M., od
1. 7. 2009 na dobu neurčitú. Od 1. 1. 2015 prešla zriaďovateľská pôsobnosť k MŠ W. na obec W.. Dňa
1. 6. 2015 bola žalobkyni doručená výpoveď Obce W. z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a/
ZP, odôvodnená zrušením prevádzky. Na základe rozhodnutia MŠVVŠ SR č. 2015-14928/35343-10C0/

MŠ zo dňa 15. 7. 2015 a Zmluvy o prevode práv a povinností zriaďovateľa uzavretej medzi obcou W. a
žalovaným 23. 6. 2015 v spojení s dodatkom č. 1 zo dńa 20. 8. 2015 došlo s účinnosťou od 1. 9.2015
k zmene zriaďovateľa MŠ W. z obce W. na žalovaného. Žalovaný podľa zmluvy neprebral záväzky z
pracovnoprávnych vzťahov. Dňa 2. 9. 2015 žiadala žalobkyňa Obec W. o prideľovanie práce.Dohodou o mimosúdnom urovnaní sporných nárokov, uzavretou dňa 30. 9. 2015 medzi Obcou W.
a žalobkyňou žalobkyňa považuje predmetnú výpoveď za neplatnú, výpovedný dôvod nebol daný a
je rozhodnutá podať návrh na neplatnosť výpovede a uplatňovať si mzdové nároky. „Účelom dohody

je urovnať sporné nároky medzi zamestnávateľom a zamestnankyňou a vyhnúť sa tak hroziacemu
súdnemu sporu, keďže zamestnávateľ nemá možnosť zamestnankyňu zamestnávať v jej pôvodnej
funkcii a zamestnankyńa nemá záujem u zamestnávateľa vykonávať inú prácu.“ Obec W. a žalobkyňa sa
dohodli,žepracovnýpomerkončídňom30.9.2015azamestnávateľsazaväzujevyplatiťzamestnankyni
okrem mzdy za mesiac september 2015 ešte čiastku 7.000 eur v hrubom. Žalobkyňa prehlásila, že

vyplatením vyššie uvedenej čiastky bude považovať všetky svoje nároky, ktoré jej vyplývali z pracovného
pomeru so zamestnávateľom za uspokojené a nebude si voči zamestnávateľovi z uvedeného dôvodu
žiadne ďalšie nároky.
Inšpektorát práce Trnava pri šetrení podnetu žalobkyne konštatoval, že v zmysle § 28 ods. 1 ZP
na nového zriaďovateľa došlo zo zákona k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov
pôvodného zriaďovateľa na nového zriaďovateľa, a teda dohoda zriaďovateľov je porušením tohto

ustanovenia zákona.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonal kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami
a nakladania s majetkom v Obci W., kde k mimosúdnemu vyrovnaniu Obce W. so žalobkyňou - výplata
čiastky 7.000 eur je porušením finančnej disciplíny, nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie
verejných prostriedkov. Pokiaľ sa NKÚ vyjadrovalo k porušeniu ust. § 63 ods. 1 písm. a/ ZP, je potrebné

stotožniťsasargumentácioužalovaného,žekontrolasatýkalahospodáreniasfinančnýmiprostriedkami
a NKÚ nemá právomoc rozhodovať o platnosti výpovede danej žalobkyni.
Žalobkyňa predložila právne posúdenie vypracované JUDr. C. Z. 18. 9. 2015, z ktorého vyplýva
posúdenie zmluvy o prevode práv a povinností zriaďovateľa zo dňa 23. 6.2015 ako neplatnej v dôsledku
toho, že nový zriaďovateľ nepreberá záväzky z pracovnoprávnych vzťahov v zmysle § 27, 28 ZP. V tomto

názore je tiež konštatované, že výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a/ZP nie je daný. V pozícii
zamestnávateľa je nový zriaďovateľ a pracovnoprávny vzťah k obom zamestnankyniam stále trvá.
Zo zápisnice zo zasadnutia ObZ v Naháči 15. 12. 2016 vyplýva, že na otázku V. U., prečo jedna
zamestnankyňa /R./ dostala odstupné a druhá zamestnankyňa /N./ odstupné nedostala, pričom starosta
na súde tvrdil, že v mimosúdnom vyrovnaní je zahrnuté aj štvormesačné odstupné, starosta uviedol, že

na súde nič také netvrdil, mimosúdne vyrovnanie bolo urobené medzi právnymi zástupcami obce a p.
N. a nie je tam špecifikované, či mimosúdne vyrovnanie zahŕňa aj odstupné. Poslankyňa N. uviedla, že
obe výpovede - jej aj p. R. boli nezákonné s tým rozdielom, že ona ju napadla a p. R. nie. Mimosúdne
vyrovnanie rieši teda iba to, že nezákonnú výpoveď nenapadne žalobou na súde. Poslankyňa N. sa
spýtala účtovníčky obce p. M., či jej bolo v položke mimosúdne vyrovnanie zaúčtované aj odstupné - tá

odpovedala, že na príkaz starostu nie.
Z čestných prehlásení R. V., Y. L., M. F. vyplýva, že dňa 21. 8 2015 sa uskutočnilo stretnutie so
zamestnancami MŠ a ŠJ W., menovite Bc. R. N., p. H. R. sa z dôvodu PN nedostavila, ale bola
kontaktovanátelefonickypredtýmtostretnutím.Nauvedenomstretnutí,ktorésakonaloo18,00vbudove
škody, bolo ponúknuté pracovné miesto učiteľky Bc. R. N., ktorá predtým pracovala ako riaditeľka, toto

pracovné miesto pred všetkými odmietla. Zároveň potvrdili, že telefonicky bolo p. R. ponúknuté pracovné
miesto kuchárky v M. /kuchynské priestory v MŠ nevyhovujú hygienickým normám/ a toto tiež odmietla.

9.Podľa § 28 ods. 1 ZP ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona,
zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa

alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov
voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa. Podľa ods. 5 práva a povinnosti
doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu
zanikli, zostávajú nedotknuté.
Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne

skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy, táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na

ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 3 ZP ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom,
aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak,že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a/ bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej
doby, b/ bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal
pracovný pomer skončiť.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru má prekluzívny, t. j.
prepadný charakter. Jej uplynutím nemožno neplatnosť skončenia pracovného pomeru napadnúť na

súde. Táto lehota má hmotnoprávny charakter, z čoho vyplýva, že v posledný deň lehoty musí by návrh
doručený na príslušnom súde.
V prípade, ak nie je žaloba podaná v uvedenej lehote, výpoveď je platná aj v prípade, ak by vykazovala
znaky neplatného právneho úkonu.
Podľa § 76 ods. 1 ZP zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer končí
dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 pís. a/ alebo písm. b/ alebo z dôvodu, že zamestnanec

stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prevej vety patrí odstupné najmenej v sume , ktorá je násobkom
jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa
§ 62.
Podľa § 62 ods. 2 ZP výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v

§ 63 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný
stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je: a/ dva mesiace,
ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden
rok a menej ako päť rokov, b/ tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu
doručenia výpovede trval najmenej päť rokov

Podľa § 63 ods. 1 písm. a/ ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa
zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť.
Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne
skončilpracovnýpomerokamžitealebovskúšobnejdobe,aakzamestnanecoznámilzamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak

súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 15 ZP prejav vôle treba vykladať tak, aby to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom. Pri výklade prejavu vôle súdy vychádzajú nielen z gramatického výkladu,
ale musia prihliadať aj na logický výklad, systematický výklad. Pri výklade prejavu vôle možno na
túto vôľu zmluvných strán usudzovať okrem iného z ich následného správania. Zákonník práce má
subsidiárnu pôsobnosť vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý pojem právny úkon vymedzuje v §

34, ktorý právny úkon definuje ako prejav vôle., ktorý smeruje najmä ku vzniku, zmene či zániku tých
práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú.

10.V danom prípade, keď žalobkyňa nenapadla výpoveď v zákonnej lehote, sa táto stala platnou. Táto
skutočnosťnebolavkonaníanisporná.Žalobkyňavkonaníuviedla,žesuma7.000eurmalazodpovedať

približne náhrade mzdy, ktorú by v spore uplatňovala, jednalo sa o ročnú mzdu.
Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že žalobkyni by prináležalo odstupné - pri dohode podľa
počtu mesiacov výpovednej doby, t. j. 3 mesiace.
Podľa § 76 ods. 6 ZP odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo
racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na

iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.
Žalobkyni bola vyplatená čiastka vyššia ako 3-mesačné odstupné /sama udáva, že mzda za rok jej bola
vyplatená/. Z výpovede starostu obce zároveň vyplýva, že sa jednalo o odstupné - štvormesačné a tak
bola vyrátaná i suma 7000 eur.
Podľa citovaných ustanovení zákona síce správne malo dôjsť k prechodu práv a povinností, v tomto

smere bez ohľadu na dôvody, pre ktoré sa tak nestalo, treba uviesť, že nebol zachovaný zákonný postup
v zmysle § 28 ZP. Dôležitou je však pre posúdenie nároku skutočnosť, že žalobkyňa s obcou ukončila
pracovný pomer /výpoveď nenapadla súdou cestou a táto sa stala platnou/ a nový pracovný pomer
u žalovaného jej nevznikol ani konkludentne. Výpoveď žalobkyňa nenapadla, teda sa stala platnoua u žalovaného nikdy nenastúpila, nepracovala, nemala uzavretý žiadny vzťah okrem toho, že podľa
citovaných ustanovení zákona vzniknúť mal prechodom pracovno-právnych vzťahov. Nárok by bol
dôvodný, ak by sa nestala výpoveď platnou, nie však za daných okolností vo vzťahu k žalovanému.

Žalovaný tak nemá právny dôvod na výplatu odstupného, lebo sám s ňou potom nezaložil ani neukončil
pracovný vzťah. Ak by došlo k prechodu práv a povinností na žalovaného, ako tomu malo byť, vzhľadom
na výpoveď, ktorú žalobkyňa nenapadla, došlo by k ukončeniu pracovného pomeru u žalovaného 30. 9.
2015 a zároveň by s prechodom práv a povinností prešla na žalovaného aj realizácia výplaty odstupného
obsiahnutého v čiastke 7.0000 eur, ktorá nepochybne bez ohľadu na jeho pomenovanie /mimosúdne

vyrovnanie/ zahŕňala i odstupné. V dohode s Obcou W. žalobkyňa potvrdila, že všetky nároky, ktoré
jej vyplývali z pracovného pomeru so zamestnávateľom považuje za uspokojené a nebude si voči
zamestnávateľovi uplatňovať žiadne nároky.
Z výpovede svedka V. vyplýva, že žalobkyni Obec W. vyplatila mzdu za mesiac september a sumu 7.000
eur ako násobok mzdy - odstupné. Účel tejto sumy neuviedol s odkazom na právne posúdenie Dr. Z.,
ktorý toto nepovažoval za rozhodujúce. Sama žalovaná uviedla, že to bola ročná mzda pre prípad,

že si nenájde prácu. Z výpovede svedkyne V. vyplýva, že žalobkyňa chcela byť spoluzakladateľkou
alebo spoluvlastníčka neziskovej organizácie, táto skutočnosť vyplýva aj z e-mailovej korešpondencie,
mala však vysoké mzdové nároky a k dohode nedošlo. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú účelovosti
konania žalobkyne. Pokiaľ potom malo dôjsť k prechodu práv a povinností na žalovaného /a pracovný
pomer tak mal trvať do 30. 9. /, za mesiac september bola žalobkyni vyplatená mzda bez toho, aby

či už pre žalovaného alebo pôvodného zamestnávateľa pracovala. Nárokuje si vyplatenie odstupného
od žalovaného, ktorý s ňou neukončil pracovný pomer - tu treba poukázať na ust. § 76 ods. 1 ZP,
v zmysle ktorého zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer končí
dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 pís. a/ alebo písm. b/ alebo z dôvodu, že zamestnanec
stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať

doterajšiu prácu. O taký prípad sa však nejedná, nakoľko pracovný pomer zo strany žalovaného nebol
ukončený /ani založený, i keď sa tak malo v dôsledku prechodu práv a povinností zo zákona stať/.
Žalobkyňa nenamietala súdnou cestou ani platnosť výpovede danej jej Obcou W., táto je teda platná.
V tejto časti bolo sporné doručenie výpovede, ktoré bolo preukázateľne až 1. 6. 2015 poštou, pričom
doručovanie v máji nebolo relevantne preukázané /aj keď svedkyňa V. potvrdila, že žalobkyni mal

starosta doručovať výpoveď v máji a toto ona odmietla, starosta obce túto skutočnosť nepotvrdil, a
teda nebola preukázaná/, hoci treba poukázať na povinnosť zamestnávateľa uloženú ust. § 38 ods. 1
ZP, v zmysle ktorého písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia
byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi

na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť
doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Z tohto ustanovenia vyplýva prvotná povinnosť
doručovania na pracovisku a osobné doručenie. Poštové doručovanie je iba druhotným, ak nemôže byť
písomnosť doručená osobne. Z výpovede V. vyplýva, že starosta obce sa o osobné doručenie pokúsil a
žalobkyňa to svedkyni potvrdila, starosta obce však túto skutočnosť nepotvrdil.

PokiaľzozápisnicezozasadnutiaObZvW.15.12.2016vyplýva,žestarostanatomtozasadnutíuviedol,
že v sume 7000 eur nie je špecifikované, či sa jedná o mimosúdne vyrovnanie a zahŕňa aj odstupné /
tu žalobkyňa uviedla, že sa jedná iba o vyrovnanie za to, že nezákonnú výpoveď nenapadne žalobou
na súde/ a že toto mimosúdne vyrovnanie nebolo účtované ako odstupné, nie je pre posúdenie veci v
tomto konaní relevantné /správnosť vedenia účtovníctva Obce W. nie je predmetom konania/, nakoľko

súd vychádza z výpovede starostu obce v tomto konaní, ale naviac zo skutočnosti, že reálne žalobkyni
suma 7000 eur bola vyplatená ako náhrada mzdy a odstupné slúži i na takýto účel, teda prípad, kedy si
zamestnanec nemôže nájsť vhodnú prácu po ukončení pracovného pomeru. Ak potom žalobkyňa prijala
plnenie za to, že nepodá žalobu na súd, toto jej konanie nemá oporu v zákone, javí sa ako špekulatívne /
odplata za nepodanie žaloby o neplatnosť výpovede/ , a teda ani žalobkyňa nepostupovala v súlade so

zákonom. Pokiaľ teda namieta nesprávny postup pri prechode práv a povinností, rovnako sa podieľala
na nezákonnom ďalšom konaní. Žalobkyňa ani neoznámila žalovanému /ak výpoveď považovala za
neplatnú/, že trvá na tom, a by ju naďalej zamestnával - neoznámila to ani Obci W., ani žalovanému.
Nebol zachovaný postup ani podľa § 79 ZP. Nárok na náhradu mzdy /ktorú žalobkyňa mala vyplatenú/
jej nevznikol, pretože výpoveď sa stala v dôsledku nepodania žaloby o jej neplatnosť platnou, naviac

neoznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní, teda neboli splnené podmienky na náhradu mzdy. Zákon
pripúšťa aj možnosť, kedy zamestnanec netrvá na ďalšom zamestnávaní, podmienkou náhrady mzdy je
však vždy neplatné skončenie pracovného pomeru a o taký prípad s poukazom na uvedené sa nejedná
vo vzťahu k výplate mzdy v prospech žalobkyne zo strany Obce W.. Teda tieto skutočnosti nasvedčujúúčelovosti konania žalobkyne. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa si po ňou udávané
trvanie pracovného pomeru od 1. 9. do 30. 9. 2015 neuplatňuje voči žalovanému náhradu mzdy za tento
mesiac, pričom uhradená jej bola Obcou W., teda má za to, že tento nárok je uspokojený.

Z čestných prehlásení R. V., Y. L., M. F. vyplýva, že žalobkyni bolo ponúknuté pracovné miesto u
žalovaného a toto odmietla. Z toho je zrejmé, že nemala záujem na ďalšom zamestnávaní, pričom ak
malo správne aj dôjsť k prechodu práv a povinností na žalovaného v rámci pracovno-právnych vzťahov,
nebolopovinnosťounovéhozamestnávateľažalobkyniponúknuťdoterajšiepracovnézaradenie,pretože
toto je v výlučne v kompetencii zamestnávateľa. Z e-mailovej komunikácie žalobkyne s p. V. vyplýva, že

žalobkyňavskutočnostimalazáujempodieľaťsanariadeníačinnostižalovaného,kčomuvšaknedošlo,
a teda uvedené okolnosti nasvedčujú účelovosti žalobkyne. Naviac ak malo dôjsť k prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov, tento prechod je potrebné chápať komplexne,
a teda vrátane dohody žalobkyne s predchádzajúcim zamestnávateľom Obcou W., kde žalobkyńa
prehlásila, že všetky nároky považuje za uspokojené a nebude si voči zamestnávateľovi uplatňovať
žiadne nároky - potom i táto dohoda prechádza na nového zamestnávateľa, ktorý dôvodne považuje

pracovný pomer so žalobkyňou za ukončený predchádzajúcim zamestnávateľom a dohoda sa vzťahuje
ajvočižalovanému. Potomvýplataodstupnéhoaurovnanievzťahovprešloinanovéhozamestnávateľa,
u ktorého zjavne žalobkyňa v tom čase nemala záujem zotrvať v zamestnaní. Tu treba poukázať na
dátum uzavretia dohody o mimosúdnom urovnaní sporných nárokov - 30. 9. 2015 a skutočnosť, že
zároveňdošlokdohodeoskončenípracovnéhopomerukudňu30.9.2015.Kpodpisutejtodohodydošlo

už v čase, kedy žalobkyňa mala vedomosť o prechode práv a povinností a z dohody je tiež zrejmé, že
nie je možné žalobkyňu zamestnávať v jej pôvodnej funkcií a zamestnankyňa nemá záujem vykonávať
inú prácu. Z toho vyplýva, že nemala záujem vykonávať prácu ani pre žalovaného /relevantne sa toto
ani nedomáhala/. Pokiaľ žalobkyňa namieta nesprávny postup v časti prechodu práv a povinností, nie
je zrejmé, z akého dôvodu sa nedomáhala prideľovania práce od zamestnávateľa /ak pracovný pomer

mal prejsť na žalovaného/, prácu nevykonávala a neplnila si žiadne povinnosti zamestnanca. Naviac ak
tvrdí, že plnenie vo výške 7.000 eur nie je odstupným, ale „výplata za to, že nenapadne výpoveď“, nie
je zrejmé, o aké ustanovenie zákona takýto postup opiera, o akú náhradu sa má v skutočnosti jednať /
sumu nešpecifikovala z hľadiska jej výpočtu/ a tento jej postup nemožno hodnotiť ako súlad so zákonom
- súd nepopiera možnosť uzavretia mimosúdnej dohody, avšak i v takom prípade je potrebné, aby bola

zmluva jasná, zrozumiteľná a nespochybniteľná, v danom prípade však nasvedčuje účelovosti konania
žalobkyne i s prihliadnutím na dátum jej uzavretia dňom ukončenia pracovného pomeru. Uzavretím
mimosúdnej dohody potvrdila žalobkyňa nezáujem o ďalšie zamestnávanie, keď postup žalobkyne a
Obce W. nasvedčuje použitiu ust. § 79 od. 3 písm. c/ ZP, keď dohodou bol skončený pracovný pomer
uplynutím výpovednej dohody, toto ustanovenie platí však pre prípad, že by výpoveď bola neplatná, /

prípadná neplatnosť však bola zhojená nepodaním žaloby/.
Ak potom žalobkyňa nemala záujem na ďalšom zamestnávaní -a to ani vo vzťahu k žalovanému,
tento nemá povinnosť výplaty odstupného, nakoľko táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľa,
ktorý v zmysle citovaných ustanovení zákona rozviaže pracovný pomer so zamestnancom. Žalobkyňa
uzavretím mimosúdnej dohody potvrdila doriešenie všetkých nárokov z pracovno-právneho vzťahu, teda

i vo vzťahu k žalovanému /i keď nebol účastníkom dohody/, nakoľko mala vedomosť o prechode práv
a povinností, nemala záujem na ďalšom zamestnávaní, ukončila pracovný pomer, bolo jej vyplatené
odstupné zahrnuté v podobe sumy 7.000 eur a s poukazom na uvedené i táto suma prechádza ako
splnený záväzok prechodom práv a povinností. Skutočnosť, že sama žalobkyňa nepostupovala v súlade
so zákonom, nevyužila právo podať žalobu a o neplatnosť výpovede a z toho vyplývajúcich nárokov,

nemôže byť na ťarchu žalovaného práve s poukazom na uvedené skutočnosti a okolnosti. Nárok
žalobkyne v tomto konaní je potrebné posudzovať ako nárok duplicitný. Prejav vôle v zmysle § 15 ZP
treba vykladať v spojení s § 34 Obč. zák. pri uzavretí mimosúdnej dohody ako vyrovnanie všetkých
nárokov i vo vzťahu k žalovanému /u ktorého nemienila byť ďalej v pracovnom pomere/, s prihliadnutím
na skutočnosť, že netrvala na ďalšom zamestnávaní, v čase uzavretia dohody mala vedomosť o

postúpení práv a povinností /ku ktorému podľa zákona malo dôjsť/, bolo jej ponúknuté pracovné miesto,
ktoré odmietla, a teda cieľom dohody bolo napraviť a upraviť všetky vzťahy strán z pracovno-právnych
vzťahov vo vzťahu nielen k pôvodnému zamestnávateľovi, ale aj vo vzťahu k žalovanému.
Pokiaľ žalobkyňa namietala výpoveď svedkyne V. s poukazom na jej vzťah k žalovanému, táto
skutočnosť nie je sporná, avšak súd výpoveď svedkyne zásadne akceptoval vo vzťahu k predloženej e-

mailovej komunikácii so žalobkyňou /ktorú žalobkyňa ani nespochybnila a nevyvrátila/, z ktorej vyplýva
záujem žalobkyne spolupodieľať sa na činnosti žalovaného, a teda sa jedná o relevantné písomné
dôkazy, teda výpoveď nemožno hodnotiť ako účelovú a zaujatú. Na druhej strane je potrebné prihliadnuť
na skutočnosť, že žalobkyňa je poslankyňou zastupiteľstva, a teda i výpoveď svedka V. sa môže vovzťahuknejjaviťakoúčelová,keďnepreukázalosobnédoručenievýpovedeavýpoveďnasúdeohľadne
čiastky 7.000 eur na obecnom zastupiteľstve poprel. Preto súd v prípade oboch svedkov vychádzal len
z tvrdení, ktoré boli nesporné a v tejto časti ich súd vyhodnotil ako dôkazy. Treba uviesť, že súd pri

rozhodovaní nevychádzal z tvrdení žalovaného o tom, že ho obec W. ubezpečila o doriešení pracovno-
právnych vzťahov, v dôsledku čoho nemalo dôjsť k prechodu pracovno-právnych vzťahov, nakoľko bolo
povinnosťou i žalovaného postupovať v súlade so zákonom a mal dbať o riadny a zákonný priebeh
celého procesu. Žalovaný so žalobkyňou neukončil pracovný pomer /zamestnancovi vzniká nárok na
odstupné v prípade ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa/. Žalobkyňa sama dňa 30.

9. 2015 podpísala dohodu o mimosúdnom vyrovnaní s Obcou W., v zmysle tejto dohody bol ukončený
pracovný pomer s Obcou W. /nie so žalovaným/ ku dňu 30. 9. 2015. Túto dohodu podpísala v čase,
kedy mala vedomosť /i z právneho rozboru JUDr. Z./ o nesprávnom postupe pri prechode práv a
povinností, touto dohodou teda zásadne poprela svoje tvrdenia o pracovnom pomere u žalovaného,
čo potvrdzuje v spojení s vyššie uvedenými skutočnosťami len účelovosť jej konania. V dohode ani
nenamietala prechod práv a povinností a pracovno-právny vzťah so žalovaným - naopak, tento ku dňu

30. 9. 2015 ukončila s Obcou W. /ktorá podľa jej tvrdení v tomto konaní a dôvodov žaloby už nebola
jej zamestnávateľom, napriek tomu neukončila pracovný pomer ku dńu 31. 8. 2015/. Tieto skutočnosti
potom obsahovo a výkladovo súvisia s dojednaním, že všetky nároky považuje za uspokojené a nebude
si uplatňovať žiadne nároky a v kontexte týchto dojednaní je potrebné konštatovať uspokojenie nároku
žalobkyne vrátane odstupného /potvrdeného starostom obce/.

Výpoveď svedka JUDr. C. Z. súd nepovažoval za smerodatnú a hospodárnu, nakoľko sa mal vyjadriť
len k právnym okolnostiam veci, súdu bol predložený jeho právny rozbor, ktorý nie je pre súd záväzný /i
keď ho nespochybňuje/, pre konanie mala význam len skutočnosť, že tento bol stranám známy, a teda
jeho písomná forma bola postačujúca.

11.Podľa čl. 5 CSP Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Nesprávny postup Obce W. a
žalovaného v súvislosti s prechodom práv a povinností nebol na ťarchu a v rozpore so záujmami
žalobkyne ako zamestnanca, keď jej nároky boli uspokojené, nemožno konštatovať porušenie zásady
ochrany zamestnanca. Na strane druhej nemôže súd poskytnúť ochranu zneužívaniu nesprávneho
postupu žalovaného žalobkyňou v záujme zachovania zásady rovnosti strán, nakoľko súd dospel k

záveru, že záujmy žalobkyne ako zamestnanca poškodené neboli /z hľadiska uspokojenia nároku z
pracovno-právneho vzťahu/ a táto sa účelovo, v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, domáha
opakovaného uspokojenia svojho nároku, zneužívajúc týmto uvedený nesprávny postup. Takému
konaniu žalobkyne nemôže byť poskytnutá súdna ochrana.
Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

12.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol úspešný v celom
v rozsahu, a teda mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným
rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).