Uznesenie Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/378/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709212849
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6709212849.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr.IviceHanuskovejaJUDr.AmyOdalošovej,vprávnejvecižalobcuALGATOUR,s.r.o.,IČO:36047
465, so sídlom Látky, Čechánky 66, právne zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Dušanom
Kracinom, Advokátska kancelária Zvolen, Nám. SNP 80/22, proti žalovanému Obchodné domy PRIOR
STRED, a. s., IČO: 31 562 817, so sídlom Zvolen, Nám. SNP 2497, právne zastúpenému KOVAL &

spol., advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 36 648 892, so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, o
zaplatenie 87.729,55 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č. k. 14C/218/2009-1232 zo dňa 14. 4. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov s

odôvodnením, že dňa 19. 1 .2016 žalobca súdu doručil písomné podanie označené ako „odvolanie proti
uzneseniu 14C/2018/2009, návrh na priznanie oslobodenia od súdneho poplatku za odvolanie vo výške
5.263,50 €“ spolu s prílohami. V tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje,
aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, žalobca uviedol, že má účet vo VÚB, a. s., so
zostatkom v sume 28,29 €, nevlastní žiadny majetok, tri roky nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť a
nemá žiadne finančné prostriedky. Ďalej okresný súd zistil, že žalobca je právnickou osobou zapísanou

do obchodného registra dňa 5. 4. 2001, na území Slovenskej republiky nevlastní žiadne nehnuteľnosti
a za rok 2015 si nepodal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Poukázal na skutočnosť,
že žalobca je obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania a dosahovania zisku, pri
ktorom podnikateľský subjekt podstupuje zároveň riziko, že jeho podnikateľské úsilie nebude zavŕšené
úspechom, t. j. dosiahnutím zisku. Podnikateľské riziko však nemožno podľa názoru súdu prenášať
formou úľavy z poplatkovej povinnosti na štát, keď v opačnom prípade by podnikateľské subjekty boli

neprimerane zvýhodňované voči iným podnikateľským subjektom. Vzhľadom na uvedené okresný súd
žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že
rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne a arbitrárne. Okresný súd totiž v prvom rade
tvrdí, že zo správy z daňového úradu zistil, že žalobca za rok 2015 nepodal daňové priznanie dane z

príjmov právnickej osoby. Tvrdenie o nepodaní predmetného daňového priznania sa však na pravde
nezakladá, keď daňové priznanie za rok 2015 žalobca podal dňa 23. 3. 2016 a zároveň ho prikladá
aj k podanému odvolaniu. Z tohto daňového priznania pritom vyplýva, že strata žalobcu za rok 2015
predstavovala 4.519,64 € a navyše bolo potrebné uhradiť daňovú licenciu v sume 960 €. V odôvodnení
napadnutého uznesenia sa uvádza, že k nepriznaniu oslobodenia od súdnych poplatkov prišlo preto,
že nemožno prenášať podnikateľské riziko na štát formou úľavy z poplatkovej povinnosti. V ust. §

138 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) sa však neuvádza,
že by sa tento nevzťahoval na obchodné spoločnosti a na fyzické osoby podnikateľov. Navyše nie jezrejmé, o akom podnikateľskom riziku súd v napadnutom rozhodnutí pojednáva, keď v tomto konaní
sa nejedná o podnikateľské riziko a uplatnenie pohľadávky z bežného podnikania, ale o náhradu škody
spôsobenej žalovaným, ktorá má za následok platobnú neschopnosť žalobcu. Už súdny poplatok z

návrhu musela spoločníčka a konateľka žalobcu uhradiť z vlastných finančných prostriedkov, tak ako
z týchto prostriedkov hradila splátky úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý v sume 20.000 €. Jediným
dôvodom, pre ktorý nedošlo k zrušeniu podnikateľskej činnosti žalobcu, resp. k jeho zrušeniu, je
sedem rokov trvajúci spor, v ktorom si žalobca uplatňuje náhradu škody v sume 87.729,55 €, aby sa
spoločníkom žalobcu vrátili investované finančné prostriedky. Keby spoločníci finančné prostriedky mali,

súdny poplatok by uhradili.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 14. 4. 2016 s tým, že Krajskému súdu v Banskej Bystrici
bola vec predložená ako súdu odvolaciemu dňa 31. 10. 2017. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť

zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1
stanovuje,žeakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.
6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho
platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa

v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so
všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo
ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
(viď. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

7. Krajský súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že okresný súd (v poradí druhým) rozsudkom č.
k. 14C/218/2009-1127 zo dňa 24. 11. 2015 žalobu o zaplatenie sumy 87.729,55 € s príslušenstvom
zamietol a o trovách konania vyslovil, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Za podané odvolanie okresný súd napadnutým uznesením žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny

poplatok vo výške 5.263,50 € podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca v
podanom odvolaní voči uzneseniu o povinnosti uhradiť súdny poplatok poukázal na zlú majetkovú
situáciu, ako aj na dôvody, ktoré k vzniku tejto nepriaznivej situácie viedli. Z tohto titulu zároveň požiadal
o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku za odvolanie. Okresný súd žalobcovi oslobodenie od
súdnych poplatkov nepriznal s odôvodnením, že žalobca je obchodnou spoločnosťou založenou za

účelom podnikania a dosahovania zisku, pri ktorom podnikateľský subjekt podstupuje zároveň riziko,
že jeho podnikateľské úsilie nebude zavŕšené úspechom, t. j. dosiahnutím zisku. Podnikateľské riziko
však nemožno podľa názoru súdu prenášať formou úľavy z poplatkovej povinnosti na štát, keď v
opačnom prípade by podnikateľské subjekty boli neprimerane zvýhodňované voči iným podnikateľským
subjektom.

8. K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že hoci možno súhlasiť z názorom odvolateľa, že
oslobodenie od súdnych poplatkov môže byť za splnenia zákonných predpokladov priznané nielen
fyzickej osobe, ale aj obchodnej spoločnosti, nemožno prehliadať, že ak žiadateľ ako právnická osoba
vzniká za účelom podnikania, ako podnikateľský subjekt musí počítať s tým, že pri podnikaní môže

vzniknúť potreba zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní o uplatňovaní alebo bránení svojich práv.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. (ďalej len „Obchodný
zákonník“) podľa ktorého podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Pritom skutočné dosiahnutiezisku nie je definičným znakom podnikania, keďže Obchodný zákonník požaduje len účel, resp.
úmysel dosiahnuť zisk. Keďže je podnikanie zároveň činnosť vykonávaná „na vlastnú zodpovednosť“,
nesie riziko za finančné neúspechy sám podnikateľ. Pri skúmaní podmienok oslobodenia od súdnych

poplatkov treba vziať do úvahy aj príčinu nepriaznivej finančnej situácie. Najvyšší súd SR preto už v
rozhodnutísp.zn.5Sžf/42/2012zodňa26.07.2012konštatovalže„nemožnodôsledkypodnikateľského
úsilia prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát; takto totiž boli neúspešní podnikatelia
zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným“. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že ak
by sa právnická osoba dostala do ťaživej finančnej situácie z dôvodu vyššej moci, teda vzhľadom

na nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú pôvod v činnosti, za účelom ktorej bola právnická osoba
zriadená, jej pomery by oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňovali (pozri napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf/48/2011 zo dňa 17.05.2012).

9. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávaný prípad, kedy sa žalobca domáha voči žalovanému
náhrady škody vzniknutej odcudzením finančných prostriedkov v značnej výške (šlo celkovo o sumu

109.661,94 €), je potrebné konštatovať, že náhlu stratu finančnej hotovosti žalobcu vzniknutú zavineným
protiprávnym konaním tretej osoby možno klasifikovať ako nepredvídateľnú okolnosť nemajúcu priamy
pôvod v činnosti, na ktorú bol žalobca zriadený, a teda za okolnosť, ktorá by dôvod na oslobodenie
žalobcu od súdnych poplatkov mohla založiť, a to za predpokladu, že majetkové pomery žalobcu ako
právnickejosobyoslobodenieodsúdnychpoplatkovodôvodňujú.Pretoodvolacísúdpristúpilkskúmaniu

majetkových pomerov žalobcu a vzhľadom k skutočnosti, že od rozhodnutia okresného súdu už uplynuli
takmer dva roky, za ktorý čas sa mohli majetkové pomery žalobcu zmeniť, požiadal krajský súd o
súčinnosť Daňový úrad Banská Bystrica - kontaktné miesto Detva, Okresný dopravný inšpektorát OR
PZ Zvolen, Slovenskú sporiteľňu, a. s. , Tatra banku, a. s., Všeobecnú úverovú banku, a. s. a vykonal
i lustráciu žalobcu cez katastrálny portál.

10. Z listu Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Zvolen zo dňa 30. 1. 2018 vyplynulo, že žalobca
je vlastníkom nákladného vozidla zn. KIA SORENTO, ktoré je v premávke od 18. 12. 2006.

11. Zo správy VÚB, a. s., zo dňa 27. 2. 2018 bolo zistené, že účtovný zostatok na účte žalobcu č. P k

31.12.2017 predstavoval 1.015,86 €, k 31. 1. 2018 sumu 1.766,98 € a k 27.2.2018 sumu 1.247,88 €, s
tým, že priemerný účtovný zostatok na tomto účte predstavuje 1.987,74 €.

12. Z daňového priznania žalobcu za rok 2015 vyplýva súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z
finančnýchčinnostížalobcuvsume340,60€,súčetnákladovnahospodárskučinnosťafinančnúčinnosť

vo výške 26.474,36, výsledok hospodárenia pred zdanením: - 26.133,76 €, základ dane: - 4553,64 € a
uhradená daňová licencia 960 €.

13. Daňové priznanie žalobcu za rok 2016 poukazuje na súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z
finančnýchčinnostížalobcuvsume800,00€,súčetnákladovnahospodárskučinnosťafinančnúčinnosť

vo výške 7.437,84 €, výsledok hospodárenia pred zdanením: - 6.637,84 €, základ dane: - 4.824,35 € a
uhradenú daňovú licencia vo výške 960 €.

14. Z účtovnej závierky žalobcu zostavenej k 31. 12. 2016 vyplýva hodnota dlhodobého hmotného
majetku žalobcu 45.392 € (k 31. 12. 2016 predstavovala 5.099 €), výnosy z hospodárskej činnosti

žalobcu v sume 800 €, náklady na hospodársku činnosť predstavujú 7.355 €, výsledok hospodárenia
z hospodárskej činnosti - 6.555 €, záväzky spoločnosti 166.144 € (z tohto záväzky voči spoločníkom
163.209 €) a krátkodobé výnosy budúcich období 16.459 € (za bezprostredne predchádzajúce účtovné
obdobie šlo o sumu 9.772 €).

15. Ostatné lustrácie majetku žalobcu jeho ďalší majetok nepreukázali.

16. Odvolací súd po vyhodnotení uvedených listinných dôkazov dospel k záveru, že súčasné majetkové
pomery žalobcu oslobodenie od súdnych poplatkov neodôvodňujú. Z účtovnej závierky žalobcu za rok
2016 totiž vyplýva nárast jeho dlhodobého hmotného majetku v porovnaní s predchádzajúcim účtovným

obdobím o 40.293 € na celkovú hodnotu 45.392 €, ku ktorému nárastu došlo napriek skutočnosti, že
výnosy z hospodárskej činnosti žalobcu za rok 2016 predstavujú len 800 € a náklady na hospodársku
činnosť až 7.355 €, čoho výsledkom je záporný výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti v
hodnote 6.555 €, ako aj napriek skutočnosti, že z predmetnej účtovnej závierky vyplýva nárast záväzkovspoločnosti len o sumu 942 €, ktoré sú tvorené nárastom záväzkov o túto sumu voči spoločníkom (riadok
130) a nárast výnosov budúcich období krátkodobých len o 6.687 € (zo sumy 9.772 € na sumu 16.459 €).
Za zmienku tiež stojí, že z celkových záväzkov spoločnosti (166.144 €) predstavujú záväzky spoločnosti

voči svojim spoločníkom až viac ako 98 % (163.209 €), t. j. v prejednávanom prípade sa nejedná o
záväzky, aké by bezprostredne ohrozovali ďalšiu existenciu spoločnosti ako takú. Hoci teda platí to,
čo už odvolací súd uviedol vyššie, že v prejednávanej veci nastali u žalobcu okolnosti, ktoré by mohli
odôvodňovať oslobodenie od súdnych poplatkov i u právnickej osoby, za situácie, ak odvolací súd zistil,
že žalobca napriek dlhodobo negatívnym hospodárskym výsledkom dokázal navýšiť hodnotu svojho

dlhodobéhomajetkuoviacako40.000€nasumu45.392€,jedržiteľommotorovéhovozidla,apriemerný
zostatok na jeho bankovom účte predstavuje sumu 1.987,74 €, je nutné uzatvoriť, že súčasná majetková
situácia žalobcu oslobodenie od súdnych poplatkov u neho neodôvodňuje.

17. Preto odvolací súdu napadnuté uznesenie okresného súdu (hoci čiastočne z iných dôvodov) s
poukazom na § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).