Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110224499
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110224499.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: I. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. XX, K. D., zastúpeným: JUDr. Vladimír Zvara, advokát, so sídlom SNP 1/A,
Veľký Krtíš proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom
Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 531 102,70 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 2.10.2014, č.k. 16C/133/2010-270, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 16 000 000 Sk (531 102,70 eur) titulom zodpovednosti za
škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci v súvislosti s nezákonným trestným stíhaním a nesprávnym
úradnýmpostupom.Žalovanejnepriznalnáhradutrovkonania.Ustanovenéhozástupcužalobcuodkázal
s uplatnením odmeny za zastupovanie na Centrum právnej pomoci.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 4 ods. 1 písm. b), f), l), § 4 ods. 3,§ 3 ods. 1, 2, §

15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 a § 27b zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003
Z.z.“) účinnom do 31.8.2007 a vecne tým, že u žalobcu bol daný právny nárok na náhradu škody,
keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že trestné stíhanie, ktoré sa proti žalobcovi viedlo, sa
neskončilo právoplatným odsúdením, čo je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z.. Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu vyšetrovateľa vyvodil,
že rozhodnutie o vznesení obvinenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup a správanie

vyšetrovateľa nebolo v podobe nesprávneho úradného postupu preukázané. Vychádzajúc z názoru,
že základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda
existenciaskutočnosti,žedošlokneoprávnenémuzásahuanemajetkováujmaužvzniklaapreukázanie,
že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok, dospel k záveru, že žalobca svoj nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy nijakým spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol vykonať dokazovanie
na jeho preukázanie. V dôsledku uvedeného potom žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
vznikom ujmy a nezákonným rozhodnutím. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu
trov konania s ohľadom na to, že náhradu trov konania si neuplatnila. Právneho zástupcu žalobcu
odkázal s uplatnením odmeny za zastupovanie na centrum právnej pomoci podľa § 140 ods. 2, § 149
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 15 ods. 2zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len

„zákon č. 327/2005 Z.z.) a § 14a a nasl. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., t.j. súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že k udalosti, o ktorú opiera svoj nárok
došlo ku dňu 17.1.2007, keď bolo v trestnom konaní právoplatne rozhodnuté, že bol oslobodený spod
obžaloby. Vychádzajúc z prechodných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. prichádza podľa jeho názoru
doúvahyibaretroaktivitavsúvislostisozákonomč.517/2008tak,žezodpovednosťzaškoduspôsobenú

rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (nie je mu známe, ktorého
zákona, zrejme č. 517/2008 Z.z.) sa spravuje predpismi účinnými do 31.12.2008. Polemizoval o
rozpornosti zákona č. 514/2003 Z.z. s Ústavou SR, pretože nastoľuje nerovnosť účastníkov konania pri
aplikácii práva a neistotu v zákonný stav, okrem iného aj v určení zodpovednostného subjektu. Ďalej

vyjadrilnázor,žekonajúciorgánvmeneštátunesplnilpodmienkyvsúlades§21ods.1písm.a)ab)ods.
2 a 3 (každý kto koná za právnickú osobu, štátny orgán, alebo štát, musí svoje oprávnenie preukázať,
ak takéto oprávnenie nevyplýva z obchodného registra, alebo iného verejného registra, alebo ak takéto
oprávnenie nie je zrejmé súdu z jeho činnosti), s tým, že pokiaľ by mal za štát konať iný orgán, než
ten, ktorý je označený účastníkom, je súd povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady a poučiť

žalobcu o tom, ktorého orgánu sa prejednávaná vec týka. Poukázal na právnu úpravu, týkajúcu sa
orgánu, ktorý má konať v mene štátu v sporoch o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ktorá bola naposledy novelizovaná zákonom č. 412/2012 Z.z., ktorý postráda prechodné
ustanovenia a táto časť má procesnoprávny charakter. Uviedol, že v tomto smere súd uznal jeho
procesný postup a nerešpektoval námietky, ktoré prednášala žalovaná. V ďalšom rozoberal nelogickosť

právnej úpravy v otázke definovania škody, na základe ktorej sa podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z.
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Konštatoval, že svoj nárok oprel o ust. § 17 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z., keďže v jeho prípade došlo k porušeniu práva v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
pričom ujmu, ktorá mu vznikla, verbálne definoval a označil pri výsluchu dožiadaným súdom. Súhlasil s
tým, aby sa prihliadalo aj na osobu, ktorá spôsobila neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti

a na mieru jej zavinenia, pričom sankcia nesmie byť neprimerane prísna a vysoká, avšak v prípade ujmy
spôsobenej štátom, by mala byť sankcia adekvátna, vyššia, než je to obvyklé a primerané. Uviedol,
že od počiatku trestného stíhania vznášal námietky, podával sťažnosti, avšak celá vec sa laxne riešila
v jeho neprospech. Vyslovil názor, že v rámci uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
mal jej výšku ustáliť súd. Zdôraznil, že predmetom nezákonného rozhodnutia nie je len vznesenie

obvinenia, ale hlavne podanie obžaloby, prejednávanie prípadu pred súdom, kde bol prítomný za účasti
svedkov a pred zrakmi zúčastnených osôb sedel na lavici obžalovaných. Odporoval názoru, že by
samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy.
Nesúhlasil s tvrdením, že právne relevantná je iba taká ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s
neoprávneným zásahom, avšak nemožno spravodlivo požadovať, aby poškodená strana faktickým,

fyzickým alebo účtovným spôsobom preukazovala výšku nemajetkovej ujmy, nakoľko už samotná
skutočnosť, že bol oslobodený spod obžaloby je dostatočné na to, aby súd sám ustaľoval mieru a
výšku nemajetkovej ujmy. Namietal tiež záver, že iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia
svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, môže mu byť priznaná
majetková ujma, nakoľko takýto záver nemá oporu v práve a vychádza z pozície ochrany štátu. Tvrdil,

že ak súd pochybuje o existencii nemajetkovej ujmy, bol zbavený možnosti preukazovania príčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy. Za nesprávne považoval aj
rozhodnutie o trovách konania, nakoľko podľa jeho názoru nárok na náhradu trov konania mu ostal bez
ohľadu na spôsob vybavenia veci. Zároveň žiadal, aby odvolací súd preskúmal výrok, ktorým odkázal
jeho právneho zástupcu na uplatnenie odmeny za zastupovanie na Centrum právnej pomoci, nakoľko

tento nie je účastníkom sporu a táto záležitosť by sa ho nemala týkať. Poukázal na to, že jeho zástupca
je v právnom vzťahu výlučne so súdom, ktorý ho za zástupcu ustanovil, preto jeho nároky by mal
uspokojiť súd. Žiadal, aby odvolací súd prihliadol na odmenu určenú vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.za poskytovanie právnej pomoci v takej rozsiahlej veci. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a prikázal súdu prvej inštancie vo veci znovu konať a rozhodnúť.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185
C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na uloženie povinnosti žalovanej
nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191
ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom

rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v
celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa

odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
nevyhovel a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o
uplatnenom nároku podstatný význam.

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s

odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 3.5.2010 sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným
trestným stíhaním a nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Policajného zboru. Žalobou si

žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 531 102,70 eur.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až l), u

ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti
verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na
viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.8.2007 štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.14.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.účinnéhodo31.8.2007štátzodpovedázaškoduspôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.8.2007 uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk.

16. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.8.2007 v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

17. Podľa § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra
2008.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na daný prípad
aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., účinného do 31.8.2007 a skúmal všetky predpoklady
zodpovednosti žalovanej za vznik škody. Správne vyvodil splnenie predpokladov na vznik škody, a
to nezákonnosť začatia a vedenia trestného stíhania vychádzajúc z judikovaného právneho názoru,
v zmysle ktorého zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že k trestnému činu nedošlo, má rovnaký

význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť,
aplikovateľnýajnaprípadoslobodeniaspodobžaloby.Vovzťahukďalšiemupredpokladuzodpovednosti
žalovanej za vznik škody, t.j. vznik samotnej škody (ujmy) sa odvolací súd stotožňuje so záverom
prvoinštančného súdu o jej nepreukázaní na základe vykonaného dokazovania. I keď na daný prípad
nemožno aplikovať v súčasnosti platné a účinné ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým sa

doplnili kritériá pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, z dikcie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. (účinného v čase vzniku tvrdenej ujmy) je zrejmé, že výška tejto náhrady sa musí určovať vzhľadom
na spôsobenú ujmu. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto dôležité v konaní ustáliť, aká ujma
(nemajetková) u poškodeného nastala, a to jednak pre posúdenie toho, či samotné konštatovanie

porušenia práva je alebo nie je postačujúce a tiež pre potreby ustálenia výšky prípadnej náhrady tejto
ujmy v peniazoch. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch by potom malo v zásade nastať
iba v prípadoch (skutočného) závažného následku na poškodenom so značnou intenzitou zásahu do
jeho práv, pričom dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním týchto skutočností je na žalobcovi. Súd
prvej inštancie tak správne konštatoval, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nebolo

možné jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vyhovieť. Následne potom správne
vyvodil, že v dôsledku nepreukázania vzniku ujmy nie je možné konštatovať ani existenciu príčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a ujmou. Vo vzťahu
k tvrdenému nesprávnemu postupu vyšetrovateľa odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku
prvoinštančného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Žalobca v otázke zástupcu žalovanej nevzniesol žiadne

odvolacie námietky, odvolací súd iba konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne konal s
orgánom, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keďže
ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci
(t.j. aj v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR v súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom
vyšetrovateľa).

19. Súd prvej inštancie podrobným spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, jeho
rozhodnutie spĺňa zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko sú v ňom uvedené
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, a z toho vyplývajúci jednoznačný
a nepochybný záver o nedôvodnosti žaloby. Odvolací súd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia , čo v danom prípade bolo splnené. Právo
na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces; z tohto pohľadu nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za arbitrárne alebo
svojvoľné.

20. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

21. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

22. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval
správne, v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. účinným v čase rozhodovania, t.j. podľa zásady úspechu v spore.
Žalovaná bola v spore plne úspešná, preto jej patrí nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému

žalobcovi;zdôvodu,žesiichvýslovneneuplatnila,súdprvejinštanciejejnáhradutrovkonanianepriznal.
Odvolací súd poznamenáva, že z odvolacieho dôvodu žalobcu ani nie je zrejmé, aké trovy konania
mu mali v súvislosti so súdnym konaním vzniknúť, keď bol jednak oslobodený od súdnych poplatkov
a zároveň mu bol súdom ustanovený zástupca z radov advokátov, ktorého odmenu a hotové výdavky
za zastupovanie hradí štát.

23. Podľa § 140 ods. 2 O.s.p. účinného v čase ustanovenia zástupcu žalobcovi ak bol účastníkovi
ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to
dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.

24. Podľa § 149 ods. 2 O.s.p. účinného do 31.12.2011 ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca
alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania
sa postupuje podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 372t O.s.p. (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2012) neskončené

konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

26. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení
osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v

konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne.

27. V súvislosti s výrokom prvoinštančného rozhodnutia, ktorým zástupcu žalobcu odkázal s uplatnením
odmeny za zastupovanie na Centrum právnej pomoci, odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej
inštancie bol súladný s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a zákona č.

327/2005 Z.z.. V danom prípade bol žalobcovi ustanovený zástupca z radov advokátov uznesením
súdu prvej inštancie zo dňa 9.9.2010, č.k. 16C/133/2010-17. Novelou Občianskeho súdneho poriadku
- zákonom č. 332/2011 Z.z. účinným od 1.1.2012 došlo k zmene v poskytovaní právnej pomoci tak,
že účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený
od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. V zmysle prechodného ustanovenia

§ 372t O.s.p. však neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia
podľa doterajších predpisov, t.j. v zmysle § 149 ods. 2 O.s.p. (účinného do 31.12.2011) v spojení s §
15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., v zmysle ktorých odmenu za právne zastupovanie prizná advokátovi
Centrum právnej pomoci ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, čo
je aj daný prípad.

28. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku
o trovách konania a odkázaní právneho zástupcu žalobcu s uplatnením odmeny na Centrum právnej
pomoci) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi
plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konaniarozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).