Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011092
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117011092.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného H. D., pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 24.8.2017, č.k. 6T/8/2017-234, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného H. D., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný H. D. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a zločinu výroby detskej pornografie
podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom prechovávania detskej pornografie a

účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že
v mesiacoch február 2014, máj 2015 a apríl 2016 vyhotovil na nezistenom mieste v Slovenskej
republike, pravdepodobne pri Opojskom háji pri jazierku Štrkové v okrese Trnava, presne nezistený
počet fotografií nahého tela v tom čase maloletej R. M., nar. XX.XX.XXXX a fotografií zachytávajúcich
v tom čase maloletú R. M. pri sexuálnom styku a iných sexuálnych praktikách, ktoré následne

prechovával v mobilnom telefóne zn. F. P8, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, tablete zn. Lenovo, IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX a v prenosnom počítači značky ACER a po vyhotovení týchto fotografií, keď sa
maloletá R. M. odmietala s obžalovaným ďalej stretávať, a nedvíhala mu telefón, vyhrážal sa jej, že pošle
vyhotovené fotografie jej matke, kamarátom a ostatným ľuďom alebo ich zverejní na internet pričom
jednu z fotografií poslal R. M. dňa 06.06.2016 v ranných hodinách na jej mobilný telefón zn. MyPhone
IMEI: XXXXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXXX.

Za to súd obžalovanému podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr.
zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a), § 48 ods. 4 Tr. zák., súd zaradil obžalovaného
pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 60 ods.
1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia vecí: mobilný telefón zn. F. P8, tablet zn.

Lenovo, mobilný telefón zn. Huawei P8, notebook zn. ACER.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie okresný prokurátor, a to proti výroku
o treste, ktoré písomne odôvodnil tým, že rozsudok v časti výroku o treste považuje za neprimeraný
a nezákonný. Obžalovaný bol v minulosti 13 krát súdne trestaný za rozličnú trestnú činnosť, pričom
posledné štyri odsúdenia k nepodmienečnému trestu odňatia slobody aj vykonal. Nie je možné dôvodne

predpokladať, že vzhľadom na pomery páchateľa pod ktorými sa rozumie osobnostné a osobné
hodnotenie osoby, na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Trestnýčin bol spáchaný za okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby a preto uloženie trestu
pod dolnú hranicu vyššej trestnej sadzby s poukazom na výnimočné okolnosti prípadu sa navzájom
logicky vylučujú. Nezákonné je aj rozhodnutie o zaradení obžalovaného do ústavu pre výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia s odôvodnením, že vzhľadom na okolnosti prípadu a mieru narušenia
páchateľa možno jeho nápravu dosiahnuť aj v takom ústave. Súd tiež dodal, že v posledných 10tich
rokoch obžalovaný nebol vo výkone trestu za spáchanie zločinu. Prokurátor je toho názoru, že miera
narušenia u obžalovaného je značná a nápravu nemožno dosiahnuť v ústave s minimálnym stupňom
stráženia. Nemožno sa tiež stotožniť so súdom s uplatnením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.

n) Trestného zákona. Obžalovaný sa v priebehu prípravného konania k trestnej činnosti nepriznal a ako
obvinený odmietol vypovedať. Samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Súd mal potom prihliadať na prevahu priťažujúcich okolností
podľa § 37 písm. h), m) Trestného zákona, oproti jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l)
Trestnéhozákonaatedapodľa §38ods.4Trestnéhozákonazvýšiťdolnúhranicuzákonomustanovenej
trestnejsadzbyojednutretinuatona6rokovaobžalovanéhozaradiťhodoústavusostrednýmstupňom

stráženia.
Obžalovaný podal odvolanie písomne na pošte dňa 19.10.2017. Rozsudok bol okresným súdom
vyhlásený dňa 24.8.2017, obžalovaný bol pri vyhlásení prítomný. Vo svojom písomnom podaní
obžalovaný uviedol, že nemal nárok na dohodu o vine a treste, ku všetkému sa na hlavnom pojednávaní
priznal, oľutoval, vedie riadny život, pracuje, má založenú novú rodinu. Prosí odvolací súd o uloženie

podmienečného trestu.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrvali obžalovaný a prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší
súd nariadil na rozhodnutie o ich odvolaniach.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že u obžalovaného je dôvod na zamietnutie odvolania v
zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, keďže obžalovaný podal odvolanie po lehote, teda po uplynutí

15 dní odo dňa jeho oznámenia.

Obžalovaný podal odvolanie písomne, pričom odvolanie bolo doručené Okresnému súdu Trnava dňom
20.10.2017, na poštovú prepravu bolo podané dňa 19.10.2017.Podľa § 63 ods. 1 Trestného poriadku sa lehoty podľa tohto zákona počítajú na hodiny, dni týždne,
mesiace a roky.
Podľa § 63 ods. 3 Trestného poriadku sa do lehoty určenej podľa dní nezapočítava deň, v ktorom sa

stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
Podľa § 63 ods. 5 Trestného poriadku ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo
pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre
lehotu väzby.
Podľa § 63 ods. 6 Trestného poriadku je lehota zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané

na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa má podať alebo, ktorý má
vo veci rozhodnúť.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku o počítaní lehôt uplynula lehota na podanie
odvolania obžalovanému dňa 8.9.2017, ktorý dátum pripadol na pracovný deň, na piatok. Obžalovaný
bol prítomný pri oznámení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2017, lehota 15 dní na podanie
odvolania mu začala plynúť 25. 8. 2017 a uplynula dňa 8.9. 2017. Odvolanie obžalovaného bolo podané

na poštovú prepravu dňa 19. 10. 2017, teda po uplynutí zákonnej lehoty.
Z tohto dôvodu súd odvolanie obžalovaného zamietol ako podané oneskorene.

Ďalejodvolacísúdzistil,ženiejedôvodnazrušenienapadnutéhorozsudkupodľa§316ods.3Trestného
poriadku. Odvolanie podal aj prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku

rozsudku.
Treba v prvom rade uviesť, že okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Výrok o vine u obžalovaného teda odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti,
obžalovanýtotižzákonnekonformnýmspôsobomučinilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)Trestného

poriadku, ktoré vyhlásenie súd prvého stupňa prijal uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku.
Čosatýkavýrokuotreste,odvolacísúdsastotožnilsozáveromokresnéhosúduotom,žeuloženietrestu
obžalovanému v trestnej sadzbe 4 až 12 rokov by bolo neprimerane prísne. Na rozdiel od okresného
súdu odvolací súd pri svojich úvahách poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016. Podľa tohto stanoviska, ak možno

páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa
§ 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda
nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad
maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/
Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)

neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
A to napriek skutočnosti, že nemožno považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu
trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona (páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom).

Podľa citovaného stanoviska, je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako
právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na
bázeanalógiekmimoriadnemuzníženiutrestuzarovnakýchpodmienok,akoprischválenídohodyovine
a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného
priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia

právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné)
súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Odvolací súd dospel v prípade obžalovaného k záveru, že práve v nadväznosti na okolnosti konkrétneho
prípadu, je namieste mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby určenej zákonom a
to bez ohľadu na to, že v tomto prípade bol trestný čin bol spáchaný za okolností podmieňujúcich použitie

vyššej trestnej sadzby. Vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR umožňuje podľa názoru
odvolacieho súdu pristúpiť k zníženiu trestu bez podmienenosti mimoriadnymi pomermi páchateľa alebo
okolnosťami prípadu a teda následne aj bez ohľadu na to, či je vylúčené mimoriadne zníženie trestuodôvodnené okolnosťami prípadu v prípade trestného činu spáchaného za okolností podmieňujúcich
použitie vyššej trestnej sadzby.
Trest uložený obžalovanému okresným súdom zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu.

V tomto smere je možné dodať k námietke prokurátora, že svoj účel z hľadiska generálnej
prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie, dostatočne splní aj mimoriadne
znížený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, najmä s ohľadom na špecifické
skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom odôvodnení aj okresný súd. Predmetné fotografie boli vyhotovené
počas existencie vzťahu obžalovaného s poškodenou, a prechovávané boli za účelom uspokojenia

obžalovaného, nie ich šírenia. Správny je z tohto hľadiska podľa odvolacieho súdu aj výrok o zaradení
obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keď zákon
umožňuje (aj napriek tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody), zaradiť tohto do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia.
Odvolací súd má zato, že úvaha okresného súdu v tomto smere o lepšom zaručení nápravy páchateľa
v uvedenom ústave je správna. Je pravdou, že obžalovaný bol doposiaľ 13 krát súdne trestaný, avšak

za násilnú trestnú činnosť pred viac ako desiatimi rokmi (prečin nebezpečného vyhrážania) a nebol vo
výkone trestu za zločin, teda za závažnejšiu trestnú činnosť.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania okresného
prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.