Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808203371
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5808203371.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T. A., bývajúceho v E., zastúpeného JUDr. Antonom
Slamkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1735/29, proti žalovaným 1/ T. O.,
bývajúcemu v E., zastúpenému Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom v Zubrohlave, Klinec II,
2/ I. C., bývajúcej v E., 3/ N. C., bývajúcej v E., 4/ M. Z., bývajúcej v L. a 5/ M. O., bývajúcej v K., o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5

C 157/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. októbra 2016 sp. zn. 11
Co 300/2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pokračuje na strane žalovaných, s dedičmi pôvodne
žalovanej 2/ neb. Q. A., a to s I. C., N. C., M. Z. a M. O..
Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. apríla 2016 č. k. 5 C
157/2008-427 v prvom výroku žalobu zamietol. V druhom výroku uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému 1/ trovy konania vo výške 2 632,64 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
2 333,14 € a iných trov vo výške 299,50 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom

vyslovil, že v pomere medzi žalobcom a žalovanou 2/ náhradu trov konania žalovanej 2/ nepriznáva.
Súd prvej inštancie poznamenal, že hoci GP č. 64/1995, resp. GP č. 17/2001, špecifikoval nehnuteľnosti,
ku ktorým sa prevádzalo vlastnícke právo na žalobcu ako nadobúdateľa, vklad vlastníckeho práva bol
povolený rozhodnutím (bývalej) Správy katastra u všetkých troch zmlúv na podklade GP č. 17/2001,
ktorý výmeru jednotlivých dielov a ich polohové určenie riešil odlišne. Poukázal na to, že znalec vo
svojomposudkuč.3/2013skonštatoval,žedielyč.52 ač.53podľaGPč.64/95adielyč.52ač.53podľa

GP č. 17/2001 nie sú totožné (výmerou i polohovým určením), boli prevádzané v rôznych podieloch a
tiež to, že novovytvorená parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 podľa
GP č. 27/2009 nie je totožná s nehnuteľnosťami, ktoré mal žalobca nadobudnúť na základe uvedených
kúpnych zmlúv. Práve tieto skutočnosti boli dôvodom pre postup (bývalej) Správy katastra E., ktorá aj
napriek povoleniu vkladu vlastníckeho práva, ho do evidencie nehnuteľností nezapísala. Na základe
uvedeného bol súd prvej inštancie toho názoru, že právne úkony - kúpne zmluvy, na základe ktorých mal

žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, medzi nimi aj súčasnú C KN parc. č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 a C KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 86 m2, sú absolútne neplatné pre ich neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(označenie nehnuteľností neurčitým, nezrozumiteľným spôsobom prejavujúcim sa nesúladom medzi
obsahovou časťou zmlúv a geometrickými plánmi), a preto musel súd prvej inštancie žalobu (v dosiaľ
nerozhodnutej časti) zamietnuť. Poznamenal, že kúpna zmluva ohľadne oddelenia časti pozemkov

je neurčitá, ak geometrický plán potvrdený Okresným úradom, katastrálnym odborom nie je priamo
súčasťou kúpnej zmluvy, t. j. netvorí s kúpnou zmluvou jedinú listinu, nakoľko v danej veci geometricképlány ani nemohli tvoriť jedinú listinu (technickú a vôľovú jednotu), keďže k povoleniu vkladu došlo na
základe iného než v kúpnych zmluvách uvádzaného geometrického plánu, ktorý výmeru jednotlivých
dielov a ich polohové určenie riešil odlišne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že mu nebol predložený

dodatok ku kúpnym zmluvám, súčasťou ktorých by bol práve geometrický plán, na základe ktorého došlo
k povoleniu vkladu, tvoriaci jednak technický podklad (technická jednota) a jednak súčasť zmluvných
prejavov tých častí zmlúv, ktorými sa určuje predmet prevodu priamo odkazom na jeho obsah (vôľovú
jednotu). Záverom dodal, že obsahom kúpnych zmlúv bol prevod vlastníckeho práva k jednotlivým
dielom, ktoré podľa geometrického plánu nevytvorili novú parcelu, resp. viac nových parciel, preto neboli

spôsobilým predmetom prevodu podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) účinného ku dňu povolenia vkladu.
Obsah kúpnych zmlúv obsahujúci prevod vlastníckeho práva k dielom bol v rozpore s ustanovením §
45 ods. 1 katastrálneho zákona účinného ku dňu 18. marca 2003 (povolenie vkladu), a preto sú kúpne
zmluvy s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Ďalšie stranou žalobcu
navrhnuté dokazovanie súd nevykonal, keďže skutkový stav mal preukázaný z dosiaľ vykonaných

dôkazov a doplnenie dokazovania by neprinieslo jeho výraznú zmenu. S poukazom na vyššie uvedené
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku [účinného do 30. júna 2016, (ďalej len „O.s.p.“)].

2. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25. októbra 2016 sp. zn. 11 Co 300/2016 odvolaním

žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.Potvrdenierozsudkuokresnéhosúduodôvodniljeho
vecnou správnosťou, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
na dôvody ktorého poukázal. Uviedol, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že novovytvorené parcely sú totožné s

nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol na základe kúpnych zmlúv spísaných formou notárskych zápisníc.
Odvolací súd konštatoval, že zo znaleckého dokazovania vyšiel najavo nesúlad medzi obsahovou
časťou zmlúv, kde bol predmet prevodu slovne vyjadrený uvedením medzi iným aj výmery pozemkov a
ich grafickými prílohami - geometrickými plánmi, na ktoré sa zmluvy odvolávali (geometrický plán z roku
1995), čomu nezodpovedala grafická časť, keď diel č. 53 podľa geometrického plánu z roku 1995 mal

výmeru 778 m2, pričom podľa slovného vyjadrenia mal mať výmeru 660 m2. Vznikol tu tak rozpor medzi
obsahovým a grafickým vyjadrením, z ktorého dôvodu nemožno s určitosťou zistiť, kde sa diel č. 53
nachádza a aká časť zemského povrchu sa tak stala predmetom prevodu. Rozpor medzi obsahovou a
grafickou časťou zmluvy spôsobil, že vo vzťahu k dielu č. 53 nemožno určiť, aká časť zemského povrchu
sa stala predmetom prevodu (nevie to určiť ani znalkyňa) a predmetná kúpna zmluva je v tejto časti

pre svoju neurčitosť, ktorú nemožno odstrániť ani výkladom, absolútne neplatným právnym úkonom.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. O trovách
konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Namietal, že odvolací súd sa v
napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal protichodnými tvrdeniami znalkyne uvedených v znaleckom
posudkuč.3/2013avnaznačenomsmerenevykonalžiadnedokazovanie(napr.dodatočnýmvýsluchom
znalkyne) tak, aby znalkyňa mohla prípadne vysvetliť svoj rozpor, keď na jednej strane tvrdí, že žalované

parcely nie sú totožné s dielom, ktorý žalobca nadobudol kúpnymi zmluvami a následne v doplnení
posudku v písomnej identifikácii konštatuje súladnosť žalovaných KN-C parciel s týmto dielom.
Poznamenal, že odvolací súd si jednoducho z týchto dvoch protichodných konštatovaní znalkyne
vybral len to, čo vyhovovalo skutkovému tvrdeniu odvolacieho súdu, právnemu posúdeniu o neurčitosti
zmluvy a napokon aj meritórnemu konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu spočívajúcemu v

potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu
odmietol a zaviazal ho na náhradu trov dovolacieho konania. Žalované 2/ až 5/ sa k dovolaniu žalobcu

písomne nevyjadrili.

5.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd“)akosúddovolací (§35CSP)pozistení,že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom(§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal
prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.

6. Keďže pôvodná žalovaná 2/ neb. Q. A. zomrela X., najvyšší súd rozhodol, že v konaní pokračuje s
jej dedičmi I. C., N. C., M. Z. a M. O. (§ 64 CSP).

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon

pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420
a § 421 CSP.

8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Žalobca v dovolaní namietal § 420 písm. f/ CSP. Pod porušením práva na spravodlivý
súdny proces z hľadiska § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd
zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných
práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu

prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva.

10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03 a IV. ÚS 252/04).

11. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca

činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúcastranesporurealizáciujejprocesnýchoprávneníamariacamožnostijejaktívnejúčastina
konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne
jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda

rozumieťibasamotnýpriebehkonania,nievšakkonečnérozhodnutiesúduposudzujúceopodstatnenosť
žalobou uplatneného nároku.

12. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v
civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho

odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je
vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).

13.Pojem„procesnýpostup“súdujepotrebnévykladaťtaktoajzaprávnejúpravyúčinnejod1.júla2016.

14. Žalobca tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP došlo tým, že odvolací súd sa
nevysporiadal s protichodnými závermi znaleckého dokazovania a za tým účelom nevykonal žiadne
dokazovanie, napr. dodatočným výsluchom znalkyne.15. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu do 30. júna 2016 sa vyskytovali námietky dovolateľov
týkajúce sa nedostatkov v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie, prípadne

nesprávnosti hodnotenia výsledkov dokazovania. Najvyšší súd vo vzťahu k takýmto námietkam
dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania
(a zakladajúcim prípustnosť dovolania) nie je nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových
okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého
dôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo
108/2016, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho
súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla
2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné
zistenieskutkovéhostavu,nevykonanievšetkýchnavrhovanýchdôkazovalebonesprávnevyhodnotenie
niektorého dôkazu.

16. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 420 písm. f/
CSP prípustné. Najvyšší súd preto jej dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.

17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§

451 ods. 3 veta druhá CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.