Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709208720
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1709208720.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.

Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: R. V., U. 1, F., zastúpený: JUDr.
Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: Y. T., U. XX, L. R.,
zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., Koceľova 25, Bratislava,
IČO: 36 867 942, o zaplatenie 28. 281,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok, č. k. 10C/361/2010 - 138 zo dňa 18.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa vo veci čiastočné späťvzatie žaloby do časti o zaplatenie úrokov z omeškania
9,5 % z istiny 28. 281,22 eur od 2.12.2006 do 28.3. 2009, rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k.

10C/361/2010 - 138 zo dňa 18.11.2014 v tejto časti z r u š u j e, a konanie z a s t a v u j e .
Rozsudok vo zvyšku p o t v r d z u j e.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zo dňa 25.09.2009 o zaplatenie sumy
28. 281,22 eur s príslušenstvom zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné
uznesenie.
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.5.2009 domáhal voči
žalovanémuzaplateniasumy28.281,22eur(852.000Sk)súrokomzomeškania9,5%zistiny28.281,22

eur od 2.12.2006 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že na základe zmluvy o
pôžičke poskytol žalovanému pôžičku v celkovej sume 1.900.000 Sk s lehotou splatnosti do 1.12.2006,
pričom žalovaný v lehote splatnosti vrátil žalobcovi časť poskytnutej pôžičky v sume 1.048.000 Sk. Svoj
nesplatený záväzok v sume 852.000 Sk žalovaný písomne uznal dňa 19.12.2006. Pôžičku žalovanému
odovzdal za prítomnosti manželky (E. V.) v prevádzke Inter Porsche Auto v Bratislave, nakoľko mal
vedomosť o tom, že žalovaný má rozbehnutý nejaký obchod s autami. Najprv mu v júli 2003 poskytol
sumu452.000,-Sk,zčohomuvrátilvhotovostisumu200.000,-Skprikúpebytu.Následnemupožičalna

jeseň v roku 2004 sumu 1.500.000,- Sk, z ktorej žalovaný vrátil bankovými prevodmi sumu 900.000,- Sk.
3. Žalovaný uviedol, že s dcérou žalobcu V. v tom čase už štyri roky chodil. Prišla do predajne Inter
Porsche Auto na Starej Vanorskej a priamo do poklade vložila asi 1.500.000 Sk. Touto čiastkou sa
vyplatili vozidlá, ktoré sa postupne predávali, pričom celé sa to malo doriešiť, autá kúpiť a vyplatiť, do
konca roku 2004. Ohľadom vrátenia sumy 200.000,- Sk žalovaný uviedol, že to bolo ešte pred rokom
2003,kedymalmožnosťkúpiťautoapožičalsipeniazeodV.V.,ktorámuichodovzdalaosobne.Peniaze
jej pravdepodobne hneď na druhý deň vrátil s tým, že kúpa sa nezrealizovala.

4. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že na listine zo dňa 19.12.2006 žalovaný potvrdil
skutočnosť, že dlhuje R.i ( žalobcovi) peniaze vo výške 852.000,- Sk. Z predložených bankových výpisov
vyplýva, že žalovaný v období od 5.11.2004 do 25.1.2005 poukázal na účet žalobcu celkovo sumu
900.000 Sk.5. Súd poukázal na ustanovenia § 657; 100 ods. 1; 101 a 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
Konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá písomná zmluva o pôžičke. Uzavretie
zmluvy o pôžičky v ústnej forme potvrdil sám žalovaný vo svojom odpore zo dňa 26.10.2010, keď

uviedol, že „je pravdou, že si od žalobcu, resp. od pani V. požičal peniaze“. Skutočnosť, že peňažné
prostriedky boli požičané bez spísania zmluvy o pôžičke, potvrdil aj právny zástupca žalovaného v
písomnom vyjadrení zo dňa 27.10.2014, kde uviedol, že „odporca sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa
i jeho manželky, že peňažné prostriedky boli zapožičané bez spísania zmluvy o pôžičke alebo
iného písomného potvrdenia o poskytnutí pôžičky“. Napokon o poskytnutí finančných prostriedkov zo

strany žalobcu žalovanému nepriamo svedčí i písomné vyhlásenie žalovaného zo dňa 19.12.2006, v
ktorom žalovaný potvrdil, že dlhuje žalobcovi peniaze vo výške 852.000 Sk. Žalovaný tak v konaní
nespochybnil žalobcom tvrdenú skutočnosť o reálnom poskytnutí peňažných prostriedkov, keď sám v
písomnom vyjadrení zo dňa 27.10.2014 uviedol, že „...peňažné prostriedky boli požičané bez písomnej
zmluvy, ....ani jedna z pôžičiek nebola dlhodobá, ...v prípade druhej pôžičky sa kúpené autá mali
predávať postupne...“ . Prvotná obrana žalovaného v tomto spore spočívala v argumente, že uvedenú

pôžičku žalobcovi vrátil. Za nespornú možno označiť skutočnosť zaplatenia celkovej sumy 900.000,-
Sk žalovaným na účet žalobcu. Na preukázanie tvrdenia o čiastočnom splnení dlhu vo výške 600.000
Sk žalovaný nepredložil súdu žiadny dôkaz. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že
v poradí druhá pôžička bola poskytnutá už v roku 2004, pričom ohľadom poskytnutia pôžičiek nebola
dohodnutá splatnosť dňa 1.12.2006, ako tvrdil žalobca. Nepredložil však žiadne dôkazy na preukázanie

dohody o čase splatnosti pôžičky. Na základe výpovede žalobcu súd ustálil záver, že prvá pôžička vo
výške 452.000,- Sk bola poskytnutá v júli 2003 a druhá vo výške 1.500.000 Sk bola poskytnutá na
jeseň roku 2004. Čas poskytnutia pôžičky potvrdili aj svedkyne E. V. a V. V.. Z výpovedí strán sporu a
svedkov nebolo možné vyvodiť presný dátum poskytnutia peňazí, len identifikovať obdobie, kedy sa tak
malo udiať, na roky 2003 a 2004. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu dohodu

zmluvných strán o splatnosti pôžičky dňa 1.12.2006. Uvedený dátum nevyplýva zo žiadneho listinného
dôkazu. Výpovede svedkýň V. V. a Aleny V. ohľadom doby splatnosti možno hodnotiť ako účelovú a
vzhľadom na blízky príbuzenský pomer k žalobcovi (dcéra a manželka) ako nedôveryhodnú. Súd preto
dospel k záveru, že splatnosť pôžičky nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá.
6. Podľa jednotného právneho názoru v prípade, ak splatnosť nebola dohodnutá a ani inak určená,

začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim potom, čo dlh vznikol. Veriteľ môže už nasledujúci
deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo vykonať. Preto rozhodným dňom pre
začiatok plynutia premlčacej doby je deň, ktorý nasleduje po vzniku takto dojednaného právneho vzťahu
a nie deň, kedy nastala splatnosť dlhu (prvý deň po požiadaní veriteľa o splnenie dlhu). Uvedený
právny názor podporuje aj konštantná judikatúra, napr. publikované rozhodnutie R 28/1984, v zmysle

ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína plynúť premlčacia doba
dňom nasledujúcim potom, kedy dlh vznikol“ a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 24. júna 2003, sp. zn. 1 Cdo 25/03 publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
SR pod č. 91/2004, v zmysle „ktorého ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý,
ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563

Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal; veriteľ
mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o
plnenie dlhu, t.j. hneď ako dlh vznikol. Začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po
vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky“.
7. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že prvá pôžička bola poskytnutá v roku 2003 a druhá v roku

2004. Žaloba bola podaná na súd 29.9.2009, teda, po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vo vzťahu k
plynutiu premlčacej doby je v tomto prípade irelevantná výzva veriteľa na vrátenie pôžičky. Nedošlo ani k
platnémuuznaniudlhužalovanýmatýmkzačatiuplynutianovej10-ročnejpremlčacejdoby.Predložená
listina zo dňa 19.12.2006 podpísaná žalovaným, nespĺňa zákonné kritériá uznania dlhu v zmysle §
558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka musí mať okrem

všeobecných náležitostí pre právne úkony písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. V predmetnom vyhlásení absentuje uvedenie dôvodu vzniku pohľadávky,
ako aj prísľub dlžníka, že tento dlh zaplatí. Súd preto s poukazom na námietku premlčania vznesenú
žalovaným žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si súd podľa § 151 ods.

3 O.s.p. vyhradil na samostatné rozhodnutie.
8. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca prostredníctvom právneho zástupcu,
podaním doručeným súdu dňa 09.12.2014. Domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Nesúhlasil so záverom súdu, že v konaní neuniesol dôkaznébremeno ohľadne dohody o lehote splatnosti poskytnutých pôžičiek žalovanému na deň 01.12.2006,
na základe čoho žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalovaného nároku. Súd konštatoval, že prvá
pôžička bola poskytnutá v roku 2003 a druhá v roku 2004, pričom žaloba bola podaná na súd dňa

29.09.2009 a došlo k uplynutiu premlčacej lehoty. Súd vychádzal z právneho názoru prezentovanom
aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/25/03, podľa ktorého, ak čas plnenia dlhu nebol
účastníkmi dohodnutý a ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
podľa ustanovení § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) povinný splniť dlh prvého dňa, čo ho
veriteľ o plnenie požiadal. Veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie

dlhu, teda hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva v nasledujúci
deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu
pôžičky. Žalobca poukázal na to, že tento právny názor bol judikatúrou Najvyššieho súdu už prekonaný
a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/146/2008. Predchádzajúci výklad zákona
podľa názoru Najvyššieho súdu SR v tomto rozhodnutí je nesprávny, pretože pod hrozbou premlčania
bezprostredne po vzniku právneho vzťahu obmedzuje veriteľa v jeho práve vyplývajúcom z § 563 OZ

požiadať o plnenie, a tým vyvolať splatnosť záväzkov podľa jeho slobodnej vôle; resp. ho núti konať
spôsobom, ktorý môže byť v rozpore so skutočným záujmom účastníkov právneho vzťahu. V dôsledku
toho sa právu, ktoré veriteľovi zaručuje § 563 OZ, odníma reálny obsah. Podľa názoru žalobcu žalovaná
pohľadávka nie je premlčaná. Listom z 23.03.2009 vyzval žalovaného na uhradenie dlhu v žalovanej
výšky v lehote do 3 dní od dňa jej doručenia. Žalovanému bolo dňa 25.03.2009 doručené oznámenie

pošty o uložení zásielky, ktorú si v odbernej lehote neprevzal. žalovaná pohľadávka sa tak stala podľa §
563 OZ splatnou dňa 28.03.2009. Keďže žaloba bola doručená súdu 29.09.2009, nedošlo k premlčaniu
žalovanej pohľadávky. Súčasne podľa § 96 ods. 1 OSP vzal žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z
omeškania 9,5 % z istiny 28 281,22 eur od 02.12.2006 do 23.08.2009 bez bližšieho zdôvodnenia, a
navrhol, aby odvolací súd v tejto časti konanie zastavil. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho

konania.
9. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu na vedomie právnemu zástupcovi žalovaného dňa
07.01.2015.
10. Žalovaný k nemu podal vyjadrenie doručené súdu dňa 09.02.2015. Nesúhlasil s právnym názorom
právneho zástupcu žalobcu. Po oboznámení sa s obsahom predloženého rozsudku Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Cdo/146/2008, poukázal na závery z komentára k Občianskemu zákonníku P. Vojčíka a
kolektív k § 563 OZ, z ktorého vyplýva, že veriteľ musí uplatniť svoje právo na plnenie najneskôr do
uplynutia premlčacej doby. V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu, že jeho právo sa premlčí
a dlžník v prípadnom súdnom konaní môže vzniesť námietku premlčania. Rovnako z komentára I.
Feketeho k Občianskemu zákonníku vyplýva, že dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, ako

bol o jeho plnenie veriteľom požiadaný. Ak však veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže
svoje právo aj vykonávať. Z toho dôvodu súdna prax vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania
práva je okamihom, kedy veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať; teda dňom, ktorý nasleduje po
vzniku právneho vzťahu pri dlhu dojednaného na neurčitú dobu. Pre začiatok premlčacej doby je teda
rozhodný deň nasledujúci po dni, kedy došlo ku vzniku tohto právneho vzťahu, a nie až deň, kedy došlo k

splatnosti dlhu. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/197/2009 zo
dňa 25.03.2010, teda v čase neskoršom, ako bol vydaný citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/146/2008,potvrdzujúcomtentoprávnynázor.Niejepretodôvodnáodvolacianámietkažalobcu,že
citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008 z 31.07.2008 bola prekonaná judikatúra
súdov ohľadne právneho názoru na plynutie doby premlčania. Žalovaný považoval celú záležitosť za

vyrovnanú a svoj dlh za splatený, čo uviedol aj na súde prvej inštancie. Vrátenie pôžičky tak ako i jej
poskytnutie bolo riešené na báze dôvery, a preto bola vyplácaná v hotovosti. Malo ísť o krátkodobú
pôžičku, pričom kvalifikované uplatnenie si práva na vrátenie pôžičky žalobcom nastalo špekulatívne až
po vyše 5 až 6 rokoch od poskytnutia pôžičky. Žalobca dlhoročne aktívne podnikal a podľa vedomostí
žalovaného sa nedá povedať, že neúspešne. Odhliadnuc od námietky premlčania žalovaný prehlasuje,

že pôžička bola vyporiadaná v celosti a námietku premlčania použil iba ako ultimatívny prostriedok na
ochranu svojich práv. Zmluva o pôžičke nebola uzavretá písomne a poskytnutie samotnej pôžičky a
jej vrátenie prebehlo v hotovosti s odstupom 5 až 6-tich rokov. To spôsobuje sťaženie dokazovania
skutočností tvrdených stranami sporu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

11. Vec bola na odvolacie konanie predložená dňa 19.01.2015. Odvolací súd vyjadrenie žalovaného
doručil právnemu zástupcovi žalobcu elektronicky dňa 06.02.2018. Žalobca k nemu nepodal ďalšiu
repliku.12. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá

CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP,
v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP.
13. V podanom odvolaní, ktoré bolo doručené žalovanému na vedomie dňa 7.1.2015, žalobca vzal
čiastočne späť žalobu do uplatnených úrokov z omeškania k žalovanej istine bez bližšieho zdôvodnenia.

Žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím v tejto časti žaloby v súlade s § 96 ods. 2 OSP . Odvolací
súd preto podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP čiastočné späťvzatie vo veci pripustil, rozsudok v tejto
časti zrušil a konanie zastavil.
14. K zvyšnej časti rozsudku do merita veci samej, odvolací súd na základe výsledkov dokazovania na
súde prvej inštancie a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci (§ 215 CSP), vec správne právne posúdil

a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

15. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné uviesť
len nasledovné:
Vo veci nebolo sporné, že medzi stranami sporu vznikla ústna zmluva o pôžičke v žalovanej výške,

ktorá bola poskytnutá v dvoch splátkach - v júli 2003 a na jeseň v roku 2004. Sporné bolo to, či išlo o
pôžičku s neurčitým alebo dohodnutým časom splatnosti. Žalobca tvrdil, že v zmluve o pôžičke bola
dohodnutá lehota splatnosti na 1.12.2006, ale k tomuto tvrdeniu nedoložil žiaden relevantný dôkaz. Súdu
predložil písomné prehlásenie žalovaného z 19.12.2006, že žalobcovi dlhuje 852 000,- Sk, ktoré však
nespĺňa zákonné náležitosti uznania dlhu podľa § 558 OZ, a ktoré by zakladalo plynutie novej 10-ročnej

premlčacej lehoty. Výzvu na úhradu pôžičky žalobca zaslal žalovanému až podaním zo dňa 23.3.2009 a
žalobu na súd podal dňa 29.9.2009. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z právneho
názoru, že pri zmluvách o pôžičke s neurčitou dobou plnenia, začína plynúť trojročná premlčacia doba
odo dňa nasledujúceho po poskytnutí pôžičky. Poukázal aj na konkrétne rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Cdo/25/03 z 24.6.2003, potvrdzujúce tento právny názor, a žalobu zamietol z dôvodu premlčania

žalovaného nároku. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal na iné, neskôr vydané rozhodnutie NS
SR sp. zn. 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.7.2008, v ktorom súd zaujal právny názor, že pri pôžičkách
s neurčitou dobou plnenia môže začať podľa § 101 OZ plynúť premlčacia lehota až odo dňa, kedy
veriteľ požiadal dlžníka o plnenie v súlade s § 563 OZ. Keďže v prejednávanej veci žalobca poslal
žalovanému písomnú výzvu na plnenie zo dňa 23.3.2009, ktorú si žalobca na pošte neprevzal, žalovaná

pohľadávka sa podľa názoru žalobcu stala splatnou až 28.3.2009 a žaloba bola podaná včas. Tento
údaj splatnosti je v rozpore s tým, čo žalobca tvrdil na súde prvej inštancie, t.j. že medzi stranami
sporu bol dohodnutý čas plnenia na 1.12.2006. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu namietol, že
právny názor prezentovaný v predloženom rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.7.2008,
bol prekonaný ďalším neskorším rozhodnutím NS SR sp. zn. 1Cdo/197/2009 zo dňa 25.3.2010, ktoré

sa v plnej miere priklonilo k predchádzajúcemu konštantnému právnemu názoru, vyplývajúceho aj z
komentárov k Občianskemu zákonníku. Konkrétne, že premlčacia doba pri takýchto zmluvách o pôžičke
začína plynúť odo dňa nasledujúceho po poskytnutí pôžičky a veriteľ musí vyzvať dlžníka na plnenie
v trojročnej premlčacej lehote. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie,
ktorý je zhodný s dlhoročnou konštantnou judikatúrou súdov a odbornou literatúrou. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu, ak by sa plynutie premlčacej doby na plnenie zo zmluvy o pôžičke pri neurčitej dobe
splatnosti, viazalo výlučne na výzvu veriteľa na plnenie, mohlo by sa tak stať v časovom horizonte
viacerých rokov po poskytnutí pôžičky prakticky bez časového obmedzenia. Tým by sa neprimerane
predĺžila doba premlčania práva na plnenie a prakticky by bola ponechaná na svojvôľu veriteľa v
závislosti od toho, kedy sa rozhodne požiadať dlžníka o plnenie. Neprípustne by sa tak oslabilo právne

postavenie dlžníka z takýchto zmluvných záväzkov oproti dlžníkom zo zmlúv o pôžičke s dohodnutým
časom plnenia. Riadiac sa týmto právnym názorom aj odvolací súd posúdil žalovaný nárok žalobcu ako
premlčaný, keďže žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty odo dňa kedy došlo k
poskytnutiu pôžičky.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorá nebola
vzatá späť, potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny.17. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní a súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).