Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/288/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215209921
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215209921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného AK: JUDr. Ján Mišura,
PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, proti žalovanému: S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX,
zastúpeného AK: JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Malacky, Záhorácka 11/A, o zaplatenie 1.295,87
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
6C/283/2015-102 zo dňa 1. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
1.295,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 14.11.2014 až do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 3 ods. 1,§ 9 ods. 4, § 24 ods. 2
písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom
zmluvnom poistení“), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., s
poukazom aj na procesné ustanovenie § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. (ďalej
len „poisťovateľ“) uzatvorila so žalovaným dňa 9.5.2013 poistnú zmluvu č. 6580730612 (poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) s ročným poistným 76,- Eur, s
ročnou periodicitou platenia so splatnosťou k 9.5. príslušného roka. Poistné za 1. rok, t.j. na obdobie od
9.5.2013do8.5.2014bolouhradenédňa14.5.2013vovýške76,-Eur.Poistnénaobdobieod9.5.2014do
8.5.2015bolouhradenéaž16.7.2014vovýške76,-Eur.Poisťovateľpoodpočítaníalikvótnejčiastky6,54
Eur (poistné za obdobie od 9.5.2014 do 9.6.2014) zaslal zvyšnú sumu 69,46 Eur žalovanému poštovou

poukážkou a listom zo dňa 25.8.2014 informoval žalovaného o zániku poistenia pre nezaplatenie
poistného. Žalovaný je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla SUZUKI RF 900 (motocykel) EVČ
DS - 942 AJ, ktorého prevádzkou bola dňa 14.7.2014 zavinením žalovaného spôsobená škoda na
motorovom vozidle OPEL ASTRA EVČ BL - 871 GI, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehodybola spoločnosť EPATT, s.r.o. (poškodený). Žalobca poskytol dňa 18.9.2014 z poistného garančného
fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 1.295,87 Eur a listom zo dňa 13.10.2014 vyzval
žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú žalovaný neuhradil.

4.Prvoinštančnýsúdprávneuzavrel,žežalobajedôvodná,nakoľkovčasedopravnejnehodypredmetné
motorové vozidlo (motocykel) žalovaného, ktorým bola spôsobená škoda nebol k dátumu nehody
zmluvne poistený proti zodpovednosti za škodu, keď táto povinnosť vyplýva z § 3 ods. 1 zákona o
povinnom zmluvnom poistení. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona

o povinnom zmluvnom poistení povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vyplatením sumy 1.295,87 Eur dňa
18.9.2014 prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu
(žalovanému) na žalobcu. Z dôvodu nezaplatenia poistného, poistná zmluva č. 6580730612
zanikla k 9.6.2014 v zmysle ust. § 9 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení, o čom bol žalovaný
informovaný listom zo dňa 25.8.2014. Podľa okresného súdu ani zaslanie vygenerovaného potvrdenia

o poistení, ako ani vygenerovaného poistenia za obdobie od 9.5.2014 do 8.5.2015 nemení nič na
skutočnosti, že k zániku poistenia v zmysle poistnej zmluvy došlo zo zákona, a to ku dňu 9.6.2014, teda
pred dopravnou nehodou a to s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo 8/2013. Podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka okresný súd žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 14.11.2014 až do zaplatenia, keď úrok z omeškania od 1.2.2013 je o 5 bodov vyšší než

základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca bol
v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu okresný súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v celom rozsahu a navrhol ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. d),

f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že žalovaný predložil a dostatočne odôvodnil,
že povinné zmluvné poistenie trvalo aj v čase dopravnej nehody dňa 14.7.2014. V rámci poistnej
zmluvy č. 3491753198 zo dňa 9.5.2013 nebol dohodnutý konkrétny dátum splatnosti poisteného,
čo oprávňuje žalovaného zaplatiť poistné kedykoľvek v priebehu jedného roka od uzavretia poistnej
zmluvy. Okresný súd neuviedol relevantné argumenty ohľadom záveru, že povinné zmluvné poistenie

žalovaného netrvalo v čase dopravnej nehody. Konanie poisťovateľa, keď vydal potvrdenie o povinnom
zmluvnom poistení chybou v informačnou systéme považuje za ľstivé. Čomu nasvedčuje aj to, že
žalobcaakceptovalplatbužalovaného,doručilmupotvrdenieopovinnomzmluvnompoistení,informáciu
o zániku poistenia k 9.6.2014 zaslal až po tom, ako sa dozvedel o škodovej udalosti žalovaného.
Právnym posúdením plnenia poistného žalovaným dňa 16.7.2014 a nasledujúcim doručeným potvrdenia

o povinnom zmluvnom poistení zo dňa 28.7.2014 od poisťovateľa je zrejmá konkludentná dohoda
žalovaného a poisťovateľa o predĺžení lehoty splatnosti poistného resp. dohoda o dlhšej lehote pre
zánikpoisteniazodpovednosti.Napadnutýrozsudokneobsahujedostatočnéapresvedčivéodôvodnenie
právnych záverov okresného súdu.

6. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril a uviedol, že napadnutý
rozsudok navrhuje potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V podanom
odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesného útoku v zmysle § 366
Civilného sporového poriadku, s ktorými by sa okresný súd riadne v odôvodnení nevysporiadal. Odmieta
tvrdenie žalovaného v odvolaní, že v poistnej zmluve nebol dohodnutý konkrétny dátum splatnosti

poistného, a preto by ho to malo oprávňovať zaplatiť poistné kedykoľvek v priebehu jedného roka od
uzavretia poistnej zmluvy. Žalovaný mal vedomosť o konkrétnom dátume splatnosti poistného, keď
pripojil k podaniu zo dňa 2.2.2016 poistku č. 6580730612, z ktorej tento údaj vyplýva. Poistné za
obdobie od 9.5.2014 do 8.5.2015 bolo uhradené neskoro, po splatnosti poistného a to až dňa 16.7.2014.
Žalovaný nepreukázal, že by splátku určenú na deň splatnosti 9.5.2014 uhradil riadne a včas. Dátum

zániku poistnej zmluvy je 9.6.2014 o 24:00 hod. (plus jeden mesiac od poslednej splatnosti 9.5.2014)
a to v zmysle § 9 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Doba ručenia na poistnej zmluve sa rovná
dátumu účinnosti storna, to znamená do 9.6. daného roka do 24:00 hod. Zákon o povinnom zmluvnom
poistení má vlastnú úpravu zániku poistenia zodpovednosti neplatením poistného v § 9. Na podporu
argumentov poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo/8/2013. Konkludentná dohoda o predĺžení

lehoty splatnosti poistného pri poistení zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového
vozidla s poukazom na § 9 ods. 4 neprichádza do úvahy, keď dlhšia lehota by musela byť upravená
priamo v zmluve.7. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu a uviedol, že je neodôvodnené a
zavádzajúce. Trvá na tvrdeniach v zmysle odvolania.

8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu a uviedol, že sa pridržiava vyjadrenie
k odvolaniu žalovaného. Poistenie zaniklo ex lege (§ 9 ods. 4 zákona) t. j. pred dopravnou nehodou.
Žalovaný nepredložil dôkaz o opaku, doklady o riadnych úhradách poistného včas a riadne. Poukázal
na uznesenia NS SR sp. zn. 6MCdo/48/2012, sp. zn. 6Cdo/190/2014.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.
2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce a procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), bez potreby doplnenia

dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je voči nemu
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe žalobcu vyhovel (suma 1.295,87
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 14.11.2014 až do
zaplatenia) s poukazom na odvolacie dôvody žalovaného, ktorý namieta, že poistenie trvalo aj v čase
dopravnej nehody, že z doručeného potvrdenia o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľom je zrejmá

konkludentná dohoda o predĺžení lehoty splatnosti poistného medzi poisťovateľom a žalovaným, a že
napadnutý rozsudok neobsahuje dostatočné a presvedčivé odôvodnenie právnych záverov okresného
súdu, preto je nepreskúmateľný.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387

ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov
predložených stranami) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho
dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.

14. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle § 9 ods.

4 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v zmysle poistnej zmluvy zo dňa 9.5.2013 (uzatvorenej medzi poisťovateľom a žalovaným) zaniklo ku
dňu 9.6.2014 v zmysle § 9 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keď účastníci poistnej zmluvusi dohodli splatnosť ročného poistného dňa 9.5. (príslušného roka), pričom poistné za poistné obdobie
od 9.5.2014 do 8.5.2015 bolo uhradené dňa 16.7.2014 (t. j. po lehote splatnosti ročného poistného ale
aj po dopravnej nehode zo dňa 14.7.2014).

15. Predpokladmi zániku poistenia pre neplatenie poistného podľa zákona o povinnom zmluvnom
poistení sú splatnosť poistného a nezaplatenie poistného ani v dobe jedného mesiaca po splatnosti
poistného (okrem, ak v zmluve bola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia). Poistenie pritom
zaniká naplnením uvedených predpokladov a teda k zániku poistenia sa nevyžaduje žiadna

ďalšia právna skutočnosť. Účastníci poistného vzťahu si môžu dohodnúť platenie poistného pevnou
sumou za poistné obdobie dohodnuté v poistnej zmluve. Poistné sa však možné platiť aj v splátkach
dohodnutých v poistnej zmluve. Poistné je splatné, pokiaľ v zmluve nebolo dohodnuté inak, prvého
dňa poistného obdobia. Ak je dohodnuté platenie poistného v splátkach, môžu účastníci pre prípad
nezaplatenia niektorej z nich dohodnúť aj tzv. stratu výhody splátok (obdobne uznesenie NS SR sp.
zn. 6MCdo 48/2012). Okresný súd správne ohľadom zániku poistenia poukázal na uznesenie NS SR

sp. zn. 7MCdo/8/2013, podľa ktorého „zákon o povinnom zmluvnom poistení upravuje spôsob zániku
poistenia pre nezaplatenie poistného a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu (viď §
9 ods. 4 citovaného zákona). Takto koncipovaná právna norma vo svojej hypotéze presne, zrozumiteľne
a úplne formuluje spôsob i okamih zániku právneho vzťahu“. Zároveň okresný súd správne uzavrel, že
ani doručenie žalovanému vygenerovaného potvrdenia o poistení za obdobie od 9.5.2014 do 8.5.2015,

ani vydanie poistky ako potvrdenia o uzatvorení poistného zmluvného vzťahu nemali vplyv na zánik
poistenia zo zákona (§ 9 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Odvolací súd ešte v tejto
súvislosti dopĺňa, že existenciu trvania poistného vzťahu v prejednávanej veci nemožno vyvodzovať ani
z uvedeného následného správania sa poisťovne (poisťovateľa), pretože skutočnosť (zánik poistenia)
expressis verbis vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení (pozri

obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/48/2012). Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukazoval,
že by poistné za poistné obdobie od 9.5.2014 do 8.5.2015 zaplatil k 9.5.2014, čím neuniesol dôkazné
bremeno a teda nepreukázal zaplatenie poistného v zmysle poistenej zmluvy, keď žalobca nemal
povinnosť preukázať neexistenciu skutočnosti (nezaplatenie poistného za predmetné poistné obdobie),
ale naopak, preukázanie zaplatenia poistného za toto obdobie k dátumu jeho splatnosti k 9.5.2014 bolo

výlučne povinnosťou žalovaného (pozri obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/190/2014). S ohľadom
na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že poistenie trvalo aj v čase
dopravnejnehodyažezdoručenéhopotvrdeniaopovinnomzmluvnompoistenípoisťovateľomjezrejmá
konkludentná dohoda o predĺžení lehoty splatnosti poistného medzi poisťovateľom.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

17. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov

aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

18. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovoaj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

19. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok, stručne, jasne a
výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím splnil zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. <. Okresný súd sa v rozsahu

postačujúcom pre správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s námietkami žalovaného a ich
právnou argumentáciou. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neobstojí ani námietka žalovaného,
že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keď podľa neho neobsahuje relevantné právne argumenty.
Zo strany súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu
a to k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (§ 220 ods.
2 CSP) vo vzťahu k odôvodneniu vyhovenia žalobe. Zároveň podľa odvolacieho súdu teda nedošlo

ani k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď rozhodnutie okresný súd fakticky v
relevantných záveroch riadne právne aj vecne odôvodnil v odsekoch 8 až 11. Pričom na podporu svojho
právneho záveru súd prvej inštancie správne uviedol rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo/8/2013.

20. Vzhľadom na to, že odvolaním žalovaný osobitne nenapadol výšku žalovanej sumy uloženej mu na
zaplatenie ani výšku úroku z omeškania a ani deň vzniku omeškania, odvolací súd sa uvedeným (bez
predloženia osobitnej odvolacej argumentácie) nezaoberal.

21. S prihliadnutím na záver uvedený v odseku 15 tohto rozhodnutia, ďalej odvolací súd konštatuje, že

ak súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, rozhodol
vo veci vecne správne, a preto s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok, vrátane správneho závislého
výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

22. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).