Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 16, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616200656
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616200656.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.,
L. XXXX, zastúpená JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Advokátske združenie, Škultétyho
1597/7, Topoľčany, proti žalovanému: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W. U. XX, zastúpený JUDr.
Júliusom Šuchterom, advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, o zaplatenie 3.600 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. decembra
2016, č. k. 8C/35/2016-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01.12.2016 č. k. 8C/35/2016-56 pri právnom posúdení podľa
§ 137 ods. 1, § 139 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 3.600 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od
05.02.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia.

2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že úspešnému

žalovanému v konaní priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd s poukazom na vykonané dokazovanie
a citované ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, podanú žalobu vyhodnotil za bezdôvodnú a preto
ju zamietol.

4. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci od žalobcu domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume

3.600 eur s prísl., ktoré spočíva v náhrade za užívanie nehnuteľností, ktoré ako druhý podielový
spoluvlastník (v rovnakom podiele ako žalobkyňa) vlastní tretia osoba, a nie žalovaný.

5. Súd prvej inštancie po právnej stránke základ uplatneného nároku spoluvlastníka na náhradu za
neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu kvalifikoval podľa § 137 ods. 1 Obč.
zák., a nie podľa § 451 a nasl. Obč. zák., tak ako žiadala žalobkyňa. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodovaciu činnosti NS SR obsiahnutú v jeho rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/284/2008, 4Cdo/55/2009

a 6Cdo/184/2010.

6. Samotné ust. § 137 ods. 1 Obč. zák., upravuje vnútorné vzťahy spoluvlastníkov, vymedzuje rozsah, v
ktorom sa títo podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej veci. Nevzťahuje sa však na tretieosoby,ktoréniesúpodielovýmispoluvlastníkmiatýmpádomajnositeľmiprávapovinnostívyplývajúcich
zo spoluvlastníckeho vzťahu.
Právne vzťahy spoluvlastníkov k tretím osobám sa spravujú ust. § 139 od. 1 Obč. zák., podľa ktorého

z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní spoluvlastníci spoločne a
nerozdielne.

7. Vychádzajúc z uvedeného potom platí, ak podielový spoluvlastník bez súhlasu druhého
podielového spoluvlastníka, udelil tretej osobe súhlas na užívanie predmetu spoluvlastníctva nad

rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je dotknutý spoluvlastník, ktorý k takémuto užívaniu nedal
súhlas, legitimovaný požadovať od takejto tretej osoby vydanie bezdôvodného obohatenia. Vydania
bezdôvodného obohatenia sa môže dotknutý spoluvlastník domáhať iba voči druhému spoluvlastníkovi,
a to v tom rozsahu, v ktorom umožnil svoj spoluvlastnícky podiel „nadužívať“ tretej osobe, t. j. ako v
danom prípade.

8. Žalobkyňa nie je oprávnená požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretej osobe (od
žalovaného, ako bývalého manžela), ale iba voči druhému spoluvlastníkovi.
Žalovaný totiž nie je so žalobkyňou v žiadnom právnom vzťahu, pričom v súvislosti s vydaním
požadovaného bezdôvodného obohatenia žalobkyňou, absentuje ktorýkoľvek druh bezdôvodného
obohatenia, tak ako je definovaný v ust. § 451 ods. 2 Obč. zák.

9. Súd žalobu voči žalovanému pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane zamietol,
pričom žalobkyňa ani v konaní nepreukázala to, že by jej reálne bolo v užívaní jej spoluvlastníckeho
podielu bránené.

10. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby podľa
§ 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že podanej žalobe vyhovie v celom rozsahu a zároveň jej
prizná náhradu trov konania. Eventuálne, podľa § 391 ods. 1 CSP navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v intenciách podaného odvolania.

11. Výšku plnenia určila v rozsahu bežného nájmu za užívanie takýchto objektov za obdobie dvoch
rokov, čo sa jej zdalo za najspravodlivejšie. Žalovaná strana voči výške tohto určeného plnenia žiadne
výhrady nemala. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd nie celkom správne pochopil, o čo jej v
tomto konaní ide.

12. V rámci podanej žaloby nikdy nemala ambície riešiť spoluvlastnícke vzťahy medzi ňou a bratom
žalovaného, ktorý je spoluvlastníkom druhej časti sporných nehnuteľností a ktoré by sa týkali užívania
spoločnej veci. Takýto spor ani vyvolať nechcela. Spor, ktorý má s touto osobou ako vlastníkom, už
vyriešila pred niekoľkými rokmi podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ktorý spor je
už vyriešený tým, že predmet podielového spoluvlastníctva bol celý prikázaný do výlučného vlastníctva

druhého spoluvlastníka. Musela opustiť priestory, ktoré sú predmetom sporu.

13. Podaná žaloba z jej strany vlastne rieši právny vzťah medzi ňou a užívateľom nehnuteľnosti,
t.j. žalovaným, pričom zdôrazňuje, že nemá žiaden problém s druhým spoluvlastníkom. Jej problém
je v tom, že jej spoluvlastnícky podiel bezdôvodne užíva, bez jej súhlasu žalovaný. Žalovaný mal v

konaní preukázať a súd to mal od neho žiadať, že na základe akého právneho vzťahu užíva polovicu
nehnuteľností.

14. S poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa považuje za nesprávne aj
rozhodnutie o náhrade trov konania. Jej právne zastupovanie v tejto veci je bezplatné.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedol, že postoj žalobkyne k
vynesenému rozsudku chápe, ako zbytočné zaťažovanie súdov, pričom žalobkyňa zrejme počíta s tým,
že bude oslobodená od poplatkovej povinnosti. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že žalovaný
predmetné nehnuteľnosti užíva na základe nájomného vzťahu s druhým spoluvlastníkom, t. j. svojim

bratom. Sama žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že ak spoluvlastník umožňuje svojmu bratovi
uvedené nehnuteľnosti užívať ako celok, tak je to vecou tohto spoluvlastníka a žalovaného, pričom ona
nemá proti tomu nič, čo znamená, že žalovaný užíva nehnuteľnosti aj so súhlasom žalobkyne.16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. V prejednávanej veci odvolací súd v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti podaného odvolania
žalobkyne zo dňa 19.12.2016 smerujúceho proti rozsudku OS Topoľčany zo dňa 01.02.2016 č. k.
8C/35/2016-56 dospel k tomu záveru, že predmetný rozsudok je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP, ako

vecne správny potvrdiť. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Na margo správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o podanej žalobe v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý následne aj správne

posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 137 ods. 1, § 139 ods. 1, 2 a
§ 451 ods. 1, 2 Obč. zák.). Právny základ uplatneného nároku žalobkyne súd prvej inštancie správne
subsumoval pod ust. § 137 ods. 1 Obč. zák., ktoré upravuje vnútorné vzťahy spoluvlastníkov a určuje
rozsah, v akom sa títo podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej veci. Vzhľadom k
tomu, že citované ustanovenie sa netýka úpravy práv a povinností tretích osôb, súd správne na strane

žalovaného, ktorý nie je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností konštatoval nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie, pre ktorý nedostatok podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Vychádzajúc zo súčasného právneho stavu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré tvoria výlučné
vlastníctvo K.. X. F., je vo výlučnej kompetencii iba tohto subjektu, ako s užívaním predmetu bývalého

spoluvlastníctva v súčasnej dobe naloží. V tomto smere žalobkyňa sama vo svojom odvolaní zo dňa
19.12.2016 uviedla, že je vecou druhého spoluvlastníka, že tento umožňuje nehnuteľnosti žalovanému
užívať ako celok, pričom ona voči takémuto postupu z jeho strany nemá žiadne výhrady.

21. Vzhľadom na dátum podania žalobného návrhu zo strany žalobkyne, ktorý je 03.02.2016 je zrejmé,

že žalobkyňa, ako sama uviedla požaduje vydať bezdôvodné obohatenie za dva roky spätne, t. j.
od 03.02.2014 do 03.02.2016, čo znamená, že ak predmetné nehnuteľnosti v tomto čase boli ešte v
podielovom spoluvlastníctve, tak s poukazom na ust. § 137 ods. 1 Obč. zák., by musel ako pasívne
legitimovaný subjekt vystupovať K.. X. F., ako v tom čase druhý spoluvlastník, čo splnené nebolo a
preto súd prvej inštancie podanú žalobu správne kvôli nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane

žalovaného zamietol.
Za predpokladu, že by predmetné nehnuteľnosti počas žalovaného obdobia už boli iba vo výlučnom
vlastníctve K.. X. F., súd prvej inštancie by takisto, ako nedôvodnú podanú žalobu musel zamietnuť,
pretože žalobkyňa počas žalovaného obdobia by už nebola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. N. zapísaných na LV č. XX, čím by bol celkom spochybnený ňou uplatnený

nárok.

22. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobkyne ako o nedôvodnom
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. O náhrade trov odvolacieho konania v danom prípade odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP s tým, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalovanému voči žalobkyni,
nakoľko žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech.24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).