Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/3/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010034

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1118010034.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr.
Dariny Peťovskej a Miroslava Kostolanského v trestnej veci vedenej proti obžalovanej F. C., pre zločin
lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138

písmenoa/Trestnéhozákonaaspoukazomna§139odsek1písmenoe/Trestnéhozákona,nahlavnom
pojednávaní konanom dňa 27.04.2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná:
F. C., M.. N.Á. narodená XX.XX.XXXX D. B., trvale bytom U. Č.. XX, okres W., t. č. v ÚVV a ÚVTOS
Bratislava,

s a u z n á v a v i n n o u, ž e

dňa 18.10.2017 v čase od 18.57 hod. do 18.58 hod. v Bratislave počas cestovania električkou č. 7421
na linke č. 4 v smere od obchodného centra Polus, na Vajnorskej ulici, do centra mesta v čase, kedy sa
električka nachádzala na Radlinského ulici, obvinená smerom od chrbta pristúpila k poškodenej Z. X.,
ktorá sedela v električke, túto chytila zozadu ľavou rukou za sveter a chcela jej z krku strhnúť retiazku zo
žltého kovu, čo sa jej však nepodarilo a na poškodenú zakričala: „daj mi retiazku, zabijem ťa“, v tom čase
obvinená držala v pravej ruke nôž, ktorým poškodenú brániacu krk s retiazkou, poškrabala na malíčku
pravej ruky, následne obvinená po zastavení električky na zastávke Legionárska z električky utiekla

t e d a

- proti inému použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom skutok spáchala závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - osobe vyššie veku,

č í m s p á c h a la

- zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno a/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ePodľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno l/, písmeno
m/, písmeno n/, § 37 písmeno f/, písmeno m/ Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil obžalovanej F. C. urobiť

vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaná
po tom, čo jej bolo umožnené poradiť sa svojím obhajcom urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora
OkresnejprokuratúryBratislavaIzodňa15.01.2018,č.k.1Pv723/17/1101-16.Súdnáslednepostupoval
v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanej položil otázky podľa § 333 odsek 3

písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaná vo všetkých prípadoch odpovedala
zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom
vyjadrení procesných strán uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej, ktorým uznala vinu zo spáchania
skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len

dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
znaleckého posudku č. 87/2017 zo dňa 30.12.2017 vypracovaného MUDr. Denisou Mészárosovou,
znalkyňou z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria, a to postupom podľa § 268 odsek

2 Trestného poriadku (nakoľko sa znalkyňa na znalecký posudok odvolala) s následným výsluchom
menovanej znalkyne, ako aj čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Zápisnice
o vykonaní prehliadky tela poškodenej vrátane fotodokumentácie, Prepisu telefonických hovorov po
skutku, Záznamov spísaných príslušníkmi PZ v prípustnej časti (ohľadne označenia miesta odhodeného
noža), Záznamu analýzy vykonaných záberov, Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, Výsledkov lustrácie v systéme STA a v systéme GP SR a odpisu registra
trestov obžalovanej.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného

pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci umožňovali uložiť obžalovanej iba
nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií

upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi
nimi. U obžalovanej F. C. súd zistil tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno l/, písmeno

m/ a písmeno n/ Trestného zákona spočívajúce v priznaní a oľutovaní trestného činu, v oznámení
trestného činu samotnou obžalovanou a v napomáhaní pri objasňovaní trestného činu a súčasne zistil
dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písmeno f/ a písmeno m/ Trestného zákona spočívajúce v
spáchaní trestného činu verejne a v predchádzajúcom odsúdení obžalovanej za trestné činy. Vzhľadom
na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností sa pri aplikácii § 38 odsek 3 Trestného zákona a podľa

spôsobu výpočtu upraveného v § 38 odsek 8 Trestného zákona znižuje u obžalovanej horná hranica
trestnej sadzby upravenej v § 188 odsek 2 Trestného zákona (7 rokov až 12 rokov) o jednu tretinu, t. j. o 1
rok a 8 mesiacov a teda upravená trestná sadzba predstavuje rozpätie 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace.

Vychádzajúc z takto ustálenej trestnej sadzby však súd so zreteľom na výsledky vyplývajúce z procesu
dokazovania dospel k záveru, že použitie uvedenej trestnej sadzby by bolo pre obžalovanú neprimerane

prísne a nezohľadňovalo by všetky okolnosti prípadu. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým
na už zmienenú existenciu až troch poľahčujúcich okolností, ktoré súd zistil u obžalovanej. Obžalovaná
F. C. od začiatku trestného stíhania priznávala a úprimne ľutovala spáchanie daného trestného činu,
ktorý v podstate okamžite po jeho spáchaní oznámila príslušníkom Policajného zboru, čo evidentne
vyplýva z prepisu hovoru na tiesňovú linku 158, v rámci ktorého je zaznamenaný telefonický hovor

obžalovanej. Z jeho obsahu, ako aj z ostatných listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaná okrem
spáchaniatrestnéhočinuoznámilaajmiesto,kdesanachádza,naktoromzostalaaždopríchodupolície.
Následne príslušníkom Policajného zboru ukázala aj miesto, kde odhodila nožík, ktorý použila ako zbraň
na spáchanie trestného činu a uvedením aj iných skutočností napomáhala pri objasňovaní trestného
činu. Obžalovaná sa ešte v prípravnom konaní v rámci svojho výsluchu ospravedlnila za uvedený trestný

čin, pričom na hlavnom pojednávaní prejavila záujem na konaní o dohode o vine a treste.

Na základe uvedených skutočností vychádzajúc tiež zo spôsobu spáchania činu popísaného v skutkovej
vete rozsudku a jeho následku, zavinenia a pohnútky, ako aj s prihliadnutím na osobu obžalovanej a jej
nepriaznivé osobné pomery má súd za to, že na nápravu obžalovanej a predovšetkým na zabezpečenie

ochrany spoločnosti postačí aj uloženie trestu kratšieho trvania, preto v súlade s § 39 odsek 1, odsek
3 písmeno d/ Trestného zákona obžalovanej uložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto
zákonom. Podľa názoru súdu trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov
zohľadňuje povahu spáchaného skutku, ako aj samotnú osobu obžalovanej, v dôsledku čoho možno
odôvodnene očakávať, že trest odňatia slobody v uvedenej výmere povedie k dosiahnutou účelu trestu

a k jeho adekvátnemu ochrannému, preventívnemu, ale aj výchovnému a súčasne represívnemu
pôsobeniu.

Na druhej strane súd uvádza, že uloženie uvedeného druhu trestu v ešte nižšej výmere nepovažoval
súd za dôvodné, a to so zreteľom na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovanej, ktorá vyplýva z

odpisu jej registra trestov, ako aj s ohľadom na to, že trestný čin spáchala verejne, čím si privodila ďalšiu
priťažujúcu okolnosť.

Sumarizujúc všetky zistené skutočnosti významné čo do výroku o treste má súd za to, že z hľadiska
účelu trestu možno trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov považovať za dostatočný a

adekvátny aj vo vzťahu ku konkrétnej závažnosti stíhaného trestného činu a súčasne možno očakávať,
že takáto výmera trestu povedie k náprave obžalovanej a k zabezpečeniu náležitej ochrany spoločnosti.

Nakoľko obžalovaná bola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu, súd ju v súlade s § 48 odsek 2 písmeno

b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na závery znaleckého psychiatrického posudku, ako aj na výpoveď znalca na hlavnom
pojednávaní, ktorý nepovažoval uloženie ochranného liečenia za účelné, súd obžalovanej ochranné

liečenie neuložil.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom

predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.