Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210243
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114210243.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci strán sporu žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísanou v obchodnom registri Paríž, pod číslom 542 097 902
RCS Paris, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, podnikajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky,IČO:47258713,sosídlomKaradžičova2,Bratislava,protižalovanému:U.M.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom N. XXXX/XX, Z., t.č. bytom E. X, Z., o zaplatenie 9.324,72 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/192/2014-92 zo dňa 2. mája 2016 v časti

zamietnutia žaloby vo výške 6.525,38 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúceho výroku o zaplatenie 6.525,38 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.525,38 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia a
vo výroku o náhrade trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom uvedeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol žalobu (pôvodného
žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava (ďalej aj

„pôvodný žalobca“)) o zaplatenie 9.324,72 Eur s príslušenstvom a druhým výrokom rozhodol, že súd
odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi (VĚOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362
962) nepriznáva náhradu trov konania. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust.
§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2, § 4 ods. 2 písm. e), g), i), § 3 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 451, §
53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 142

ods. 1 a nasl. O.s.p.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že pôvodný žalobca uzavrel so žalovaným dňa
29.09.2008 s zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v písomnej forme. Na základe tejto zmluvy
navrhovateľ podľa časti B/ zmluvného formulára poskytol odporcovi úver vo výške 10.212,11 Eur, ktorý
saodporcazaviazalsplácaťv72.mesačnýchsplátkachpo222,-Eursplatnýchvždydo15.dňavmesiaci
s tým, že prvá splátka je splatná 15.10.2008. RPMN bola 17,33% a úrok z úveru bol dohodnutý vo

výške 13,88% ročne. Odporca nesplácal riadne a včas poskytnutý úver. Zaplatil sumu 3.686,73 Eur.
Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie sumy 9.324,72 Eur, z toho suma 7.813,33 Eur je úverová istina splatná
ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, 1.419,27 Eur dlžné mesačné splátky úveru a suma 92,12 Eur
je zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru. Dňa 08.10.2010 navrhovateľ zaslal odporcoviodstúpenie od úverovej zmluvy s oznámením, že úver je ku dňu 30.10.2010 splatný. List bol odporcovi
doručený dňa 13.10.2010 doporučene, odporca list prevzal.

3. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa
vzťahujú zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

4. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch),

keďže navrhovateľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet
podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako
za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských
úveroch). Tento vzťah je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bez
ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka),

a to vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava,
ktorouvdanomprípadejezákonospotrebiteľskýchúveroch,akoiustanovenie§52anasl.Občianskeho
zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník. Vychádzajúc z citovaných
zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania
vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky, ktoré

sa zaviazal navrhovateľovi dohodnutým spôsobom vrátiť.

5. Pre porušenie zmluvných povinností navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom z 08.10.2010, pričom
odstúpenie od zmluvy bolo doručované v súlade s úpravou vo Všeobecných podmienkach CETELEM
Slovensko a.s., doručené bolo dňa 13.10.2010, preto možno vychádzať zo záveru, že odstúpenie

bolo doručené riadne a nastali účinky odstúpenia od zmluvy. V súlade s § 48 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a sa zmluva zrušuje od začiatku, pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka povinný vrátiť poskytnuté plnenie. Pokiaľ odporca dostal plnenie vo forme
peňažnýchprostriedkovvsume10.212,11Eurajepovinnývrátiťplnenievrovnakejvýške.Akékoľvekiné
zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa i po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi,

poplatkami a ostatnými nákladmi ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 a § 457 Občianskeho
zákonníka, preto je pre rozpor s § 54 Občianskeho zákonníka neplatné. Prípadné posudzovanie
obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože pri odstúpení

od zmluvy je potrebné vychádzať z § 48 Občianskeho zákonníka, pričom ide aj o zákonný dôvod
odstúpenia od zmluvy a použitie obchodnoprávnej úpravy nie je pre odporcu výhodnejšie.

6. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je povinnosťou súdu z úradnej
povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ podaním zo dňa 08.10.2010 oznámil
odporcovi odstúpenie od úverovej zmluvy a vzhľadom na omeškanie odporcu so splácaním úveru
navrhovateľ zosplatnil úver v celom rozsahu. Oznámenie bolo odporcovi doručené dňa 13.10.2010.
Odporca splátky nesplatil, preto došlo v zmysle oznámenia dňa 30.10.2010 k zosplatneniu celého úveru.

7. Súd je povinný prihliadať na premlčanie, nakoľko ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je
špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba aplikovať ho
prednostnevprípadenárokuuplatnenéhozospotrebiteľskejzmluvy,ktorýmjeajnárokuplatnenývtomto
konaní. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bola zavedená s účinnosťou
od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.

Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného
ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré normuje predovšetkým a najmä procesnú
činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ukladá
povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach,teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru
ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že
súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania

súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať.

8. Pokiaľ ide o aplikáciu dvojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, súd ju
odôvodňuje nasledovne. Aj keď má úverová zmluva nesporne charakter absolútneho obchodu, je
potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súčasnú súdnu prax,

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho či
Obchodného zákonníka na premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch nebola jednotná, je potrebné túto
v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkovýchpriestorovpredávajúcehoaozmeneadoplneníniektorýchzákonovdefinitívneexpressis

verbis vyriešila výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových
problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, a
vzťahy s nimi súvisiace. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie je, nemá

prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 MCdo 12/2014 z 21.04.2015, sp. zn. 8 MCdo 1/2014 z 30.03.2015).

9. Počiatok plynutia dvojročnej premlčacej doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je

viazaný na okamih, kedy došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru. Premlčacia doba začína plynúť dňom
nasledujúcim po dni, kedy mal odporca splniť svoj záväzok dňa 31.10.2010, t.j. nasledujúci deň po
zosplatnení. Navrhovateľ mohol svoje právo prvýkrát uplatniť tiež v tento deň. Najskôr si uplatnil svoje
právo podaným návrhom dňa 16.12.2011 na Rozhodcovský súd v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2012 a navrhovateľ cestou súdneho exekútora požiadal Okresný

súd Trnava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30.04.2013. Okresný súd Trnava zamietol
žiadosť súdneho exekútora a následne uznesením č.k. 10Er/349/2013-23 zo dňa 04.09.2013 zastavil
exekúciu. Po rozhodnutí Okresného súdu Trnava v exekučnej veci dňa 04.09.2013, navrhovateľ nepodal
odvolanie, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2013. Navrhovateľ nepokračoval
plynulo v začatom konaní, t.j. návrh na súd podal až dňa 11.04.2014 po 163 dňoch od doručenia

uznesenia o zastavení exekúcie. Navrhovateľ sám uviedol, že z premlčacej lehoty, podľa neho 3-ročnej,
uplynulo iba 836 dní čo predstavuje 2 roky a 106 dní.

10. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že konaním na rozhodcovskom súde nedošlo
k pretrhnutiu plynutia premlčacej lehoty, nakoľko rozsudok rozhodcovského súdu bol založený na

neprijateľnej rozhodcovskej doložke a je nulitným rozhodnutím (viď uznesenie odvolacieho súdu č.k.
24Co/140/2015-38 zo dňa 08.09.2015, ktorým zrušil zastavenie konania). Sám navrhovateľ poukázal v
odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania na to, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný. Z
tohtodôvodunedošlokpretrhnutiuanáslednémupokračovaniuplynutiapremlčacejlehoty,aledvojročná

premlčacia lehota uplynula dňa 31.10.2012, pričom navrhovateľ podal návrh na súd dňa 11.04.2014,
teda po márnom uplynutí premlčacej doby, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

11. Naviac žalobca si pri odstúpení od zmluvy uplatňuje okrem istiny aj úroky s odkazom na ustanovenie
§ 13 ods. 3 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade nie je možné aplikovať

tieto ustanovenia, nakoľko odstúpil od zmluvy veriteľ a nie spotrebiteľ a úverová zmluva bola uzatvorená
pred 11.06.2010 a preto sa právne vzťahy medzi účastníkmi spravujú podľa doterajších predpisov, ktoré
takúto úpravu neobsahujú.

12. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu, ktorý boli úspešní v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov
konania neuplatnili a ani im zo spisu žiadne nevyplývajú.13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s., so
sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to do
zamietavého výroku napadnutého rozsudku, pričom odvolanie podal iba v časti zamietnutej istiny vo

výške6.525,38Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy6.525,38Eurod01.12.2010
do zaplatenia a proti výroku o náhrade trov konania.
Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci, nakoľko nesúhlasí so
záverom súdu o premlčaní. Zdôraznil, že premlčacia doba neplynie, keď veriteľ za účelom uspokojenia
alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje za začatie súdneho konania

alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Takisto premlčacia doba neplynie ani vtedy, ak
veriteľ začne na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom stanoveným
v rozhodcovskej zmluve alebo v pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje. Ak v čase
skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania premlčacia doba už uplynula alebo v prípade,
ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr
než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie. Vzhľadom na uvedené

uviedol, že na základe uzavretej rozhodcovskej doložky s poukazom na čl. V.-13. Všeobecných
podmienok žalobca uplatnil svoj nárok u Rozhodcovského súdu v Bratislave žalobou doručenou
RozhodcovskémusúduvBratislave16.12.2011,nazákladektorej,akoajďalšíchpredloženýchdôkazov,
bola rozhodcovským súdom preskúmaná právomoc rozhodnúť o uplatnenom nároku a dňa 08.10.2012
bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3519/11, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.10.2012 a

stal sa vykonateľným dňom 20.10.2012. Na základe predmetného rozhodnutia v súlade s neplnením
podmienok ním uložených žalovanému podal žalobca dňa 28.02.2013 návrh na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 20.06.2013 č.k. 10Er/349/2013-13 zamietol žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Uznesenienadobudloprávoplatnosť24.07.2013
a následne exekučný súd uznesením zo dňa 04.09.2013 č.k. 10Er/349/2013-23 exekučné konanie

zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.10.2013.
Nakoľko žalovaný žalobcovi stále nič neuhradil, bol žalobca s ohľadom na zastavenie exekučného
konania nútený uplatniť svoj nárok u okresného súdu. Z tohto dôvodu bola podaná na Okresný súd
Trnava žalobca ako na miestne príslušný súd k rozhodnutiu vo veci dňa 11.04.2014 (žaloba zo dňa
28.03.2014). Všetky rozhodnutia vyššie uvedené boli súdu žalobcom predložené. Podľa názoru žalobcu

podal žalobný návrh včas a uplatňovaný nárok žalobcu nie je možné posudzovať ako premlčaný. V
tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/161/2014 zo dňa 05.11.2014,
ktorý tento názor potvrdzuje. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel v danom prípade k záveru, že plnenie
zo zmluvy v prípade odstúpenia od zmluvy v súlade so zmluvou treba posudzovať ako bezdôvodné
obohatenie s tým, že zmluva sa odstúpením od počiatku ruší, potom mal podľa názoru žalobcu priznať

aspoň bezdôvodné obohatenie so zákonným úrokom z omeškania a ako rozdiel medzi poskytnutými
finančnými prostriedkami vo výške 10.212,11 Eur a uhradenými finančnými prostriedkami vo výške
3.686,73 Eur. Podľa názoru žalobcu je rozsudok prvej inštancie nepreskúmateľný, nakoľko súd vo svojej
argumentácii musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia
byť pre adresáta prijateľné, racionálne a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Týmto

kritériám napadnutý rozsudok nevyhovuje, keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal dostatočne so
skutkovým ani s právnym posúdením veci. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu za zaplatený súdny
poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci + režijný paušál +
DPH.

14. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu sa vyjadril písomným podaním doručeným
súdu 30.06.2016 s tým, že je toho názoru, že odvolanie žalobca stihol v danej zákonnej lehote, ale v
premlčacej dobe si to nestihol uplatniť a teda v súčasnej dobe je to premlčané a bezpredmetné. Súdne
rozhodnutie považuje za správne a nenapadnuteľné.

15. Následne, písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.11.2016, t.j. po uplynutí
odvolacej lehoty, žalobca predložil rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 ICdo 41/2014 zo dňa
30.06.2016, z ktorého má vyplývať záver, že pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania nie
je premlčaná. Zároveň informoval súd, že s účinnosťou od 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu

spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
so sídlom vo Francúzsku. Navrhol preto, aby súd priznal žalobcovi uplatňovaný nárok v celom rozsahu.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.16. Súd prvej inštancie pred predložením spisu odvolaciemu súdu právoplatným uznesením č.k.
27C/192/2014-113zodňa11.10.2016rozhodolvzmysleustanovenia§64Civilnéhosporovéhoporiadku
o pokračovaní na strane žalobcu so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísanou

v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom 1 boulevard Haussmann,
75009 Paríž, podnikajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom
Karadžičova 2, Bratislava, ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s.,
IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, z dôvodu zániku pôvodného žalobcu a jeho zlúčenia

so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod
číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, podnikajúcou na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, IČO 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava.

17. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného

v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhovčasepodaniaodvolania,aktuálne§359Civilnéhosporového
poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po

skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktorý má ekvivalent § 365 ods. 1 písm. f), h)
Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach

daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania zo dňa 26.05.2016 (§ 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení
s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu zo dňa 26.05.2016 nie je
možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku a
v závislom výroku o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre

jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

19. Predmetom odvolacieho konania je nárok na zaplatenie sumy 6.525,38 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.525,38 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia a preskúmanie výroku
o náhrade trov konania.

20. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a právne
správne posúdil uplatnený nárok žalobcu.

21.Narozšírenieodvolaniažalobcomdodatočne,pouplynutíodvolacejlehoty,odvolacísúdneprihliadal,
nakoľko uplynutím lehoty na podanie odvolania zaniká možnosť odvolateľa nielen modifikovať rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania, ktoré určuje (§ 205 ods. 2 O.s.p. aktuálne
§ 365 CSP).

22. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi účastníkmi založený
zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je
nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.),
ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch), keďže žalobca pri uzatváraní predmetnej
zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo

podnikania). Tento vzťah je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bez
ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka),
a to vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava,
ktorouvdanomprípadejezákonospotrebiteľskýchúveroch,akoiustanovenie§52anasl.Občianskeho
zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník.

23. Súd prvej inštancie posúdil nárok pôvodného žalobcu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
upravujúceho zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď poukázal na to, že v prejednávanom prípade právny
vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je

potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy (§ 52
ods. 1 - 4, § 53 ods. 2, 3, § 54).

24. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.

silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ
nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z
toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník -
"profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

25. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako
to uzavrel správne aj súd prvej inštancie, a nespochybnil ani pôvodný žalobca. Pôvodný žalobca
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci
predmetusvojhopovolaniaalebopodnikania.Predmetomzmluvnéhovzťahuboloposkytnutieúčelového
spotrebiteľského úveru, teda poskytnutie peňažných prostriedkov na nákup spotrebného tovaru.

Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
apovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaapokiaľzmluvaobsahujetakétoneprijateľné
podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Preskúmaním obsahovaných náležitostí zmluvy, súd správne zistil, že zmluva neobsahuje podľa §
4 ods. 2 písm. e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce
jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 222,- Eur bez bližšej špecifikácie, t.j.
nie je uvedená výška splátky istiny a úroku. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy má za následok, že

úver je potrebné v zmysle § 3 uvedeného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov.

27.Súdprvejinštanciesprávneposúdilajdôsledkyodstúpenia odzmluvyžalobcomlistomz08.10.2010,
pričom odstúpenie od zmluvy bolo doručované v súlade s úpravou vo Všeobecných podmienkach
CETELEM Slovensko a.s., doručené bolo dňa 13.10.2010, preto možno vychádzať zo záveru, že

odstúpenie bolo doručené riadne a nastali účinky odstúpenia od zmluvy a následné premlčanie nároku.

28. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

29. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia premlčacia doba sa zastavuje - spočíva po dobu
konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo inom príslušnom orgáne a v začatom
konaní riadne pokračuje. Po odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže plynúť

premlčacia doba ďalej v čase, ktorý ostáva do jej skončenia, pričom sa započítava čas, ktorý uplynul
od začiatku jej plynutia až do vyskytnutia sa prekážky. Základnou podmienkou, aby došlo k spočívaniu
premlčacej lehoty je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil buď na súde alebo u iného, avšak nevyhnutne
príslušného orgánu, ktorým môže byť v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. i rozhodcovský súd.30. Pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať

a rozhodnúť. Inak povedané, predmetný Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s., Bratislava, nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho
podaním návrhu na začatie konania na tento orgán ani pokračovaním v začatom konaní nemohlo dôjsť
k zastaveniu - spočívaniu danej premlčacej lehoty.

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku vo veci samej, ktorým bol návrh v časti 6.525,38 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 6.525,38 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia, včítane výroku o náhrade trov
konania odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 CSP,
potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostía dôkazovnapreukázanieprípustnostia včasnostipodanéhodovolania(§435CSP).