Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205392
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816205392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na doručovanie Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti žalovanému S., o zaplatenie 418,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Csp 29/2016-26 zo dňa 13. februára 2017, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„Žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 až § 54, § 106, § 112, § 420 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá Zmluva o úvere dňa 13.03.2008. Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanému

úver vo výške 232,36 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 185,89,- eur,
spolu vo výške 418,25 eur v 10-tich mesačných splátkach po 41,82 eur, počnúc dňom 14.4.2008.
Trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 2T/3/2009-55 zo dňa 4.2.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 25.2.2009, súd uznal žalovaného za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 odsek
1 Trestného zákona, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie. V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody dňa 05.11.2008.
Trestný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 16.02.2009. Žalobca získal nepochybne vedomosť o

osobe škodcu a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval ako
poškodený s uplatneným nárokom. Po doručením trestného rozkazu dňa 16.02.2009 mal žalobca riadne
pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol žalobca nečinný rozhodne
nemožno považovať za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť poškodeného nemožnopovažovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného
na občianskoprávne konanie pokračovalo plynutie premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčacia
doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť najneskôr dňa 17.02.2009

a uplynula dňa 17.02.2011. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na tunajšom súde až
dňa 18.07.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody proti
žalovanému tak súd považuje za premlčaný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že zákonom požadované náležitosti v
predmetnom prípade sú dostatočné označenie subjektov a predmetu zmluvy, t.j. poskytnutie úveru. Iné
náležitosti sa považujú za fakultatívne, a preto v dôsledku ich absencie nie je možné zmluvu označiť ako
bezúročnú a bez poplatkov. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom
základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a
podporným právnym predpisom. Zákon v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú

prípustnú výšku odplaty.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v Zmluve o úvere uzatvorenej medzi
účastníkmi dňa 13.03.2008. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje

umožňujúce identifikovať žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra,
iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Z pripojeného trestného spisu sp. zn.
2T/3/2009-51 vyplynulo, že táto strana konania bola v čase uzatvárania zmluvy o úvere zamestnaná
vo firme D., no neskôr bol z uvedenej firmy prepustený. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom

charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Tento právny
predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 odsek 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch bola fyzická osoba alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v
rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 odsek 2 tohto právneho predpisu fyzická
osoba , ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové

podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania
nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.12. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie § 52 odsek 2 o tretiu
vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo
vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8M Cdo 13/2014, ktorým bolo
zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo

byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

13. Vo veci 8 M Cdo 13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby
Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ustanovenie § 52 odsek 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú oba tieto
ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie
premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v

rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.

14.Ustanovenie§110odsek1Občianskehozákonníkaustanovujepriprávachpriznanýchprávoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Vo veci 2T/3/2009 Okresného
súdu Vranov nad Topľou žiadne právo na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Tento účastník

bol odkázaný zo svojim nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva
z trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 04.02.2009 č.k. 2T/3/2009-51. Tento
trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25.02.2009.

15. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody

je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna (§ 106 odsek 1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§ 106 odsek 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať

subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

16. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa
25.02.2009, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa

04.02.2009 č.k. 2T/3/2009-51. Žalobu na náhradu škody zo dňa 15.07.2016 podal na prvoinštančnom
súde dňa 18.06.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z
ustanovenia § 106 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení
§ 106 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10 - ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 106
odsek 2 Občianskeho zákonníka.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal mať s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy

nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).