Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515203871
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3515203871.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a členov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej v exekučnej veci oprávneného K. U., s. r. o., IČO: 45 869
464, so sídlom I. XXX/A, G. proti povinnému K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, J. S. J. I., o
vymoženie 1.668,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom, č. k. 4Er/409/2015-40 zo dňa 19. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) , § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ako „Exekučný poriadok“),

ust. 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, ust. § 52 ods. 1-4,
§ 53 ods. 1, 4 písm. r/ , § 54 ods. 1-2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a príslušné
články Smernice Rady 93/13/EHS. V odôvodnení prvoinštančný súd uviedol, že podaním doručeným
súdu dňa 29.04.2015 požiadal súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. so sídlom Exekútorského
úradu v Rimavskej Sobote o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 1.668,87 Eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského

konania vo výške 137,85 Eur a trov exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Rozhodcovský
rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNÁ
A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. IA-C/0314/1856, vydaného dňa 30.04.2014 v
Bratislave. Dňa 08.04.2016 oprávnený prvoinštančnému súdu doručil všeobecné obchodné podmienky
a dňa 09.05.2016 fotokópiu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania
dňa 16.04.2010. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa má vymáhať

plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 16.04.2010
medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej
sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur a dlžník sa zaviazal
tieto spolu s nákladmi vrátiť v mesačných splátkach. Prvoinštančný súd komplexne posúdil zmluvu a
dospel k záveru, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, pretože bola uzatvorená medzi dodávateľom - právnym
predchodcom oprávneného ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti

o. i. poskytovanie úverov a pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Predmetná zmluva o
úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným tak spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,

nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súčasne prvoinštančný súd v
zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom. Nakoľkoexekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok, podrobil ho s odkazom na ust. § 45
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní prieskumu, pričom zistil, že rozhodcovský súd tak ako
to vyplýva z rozhodcovského rozsudku, odvodil svoju právomoc z rozhodcovskej doložky obsiahnutej

v zmluve o úvere v čl. 3 ods. 6 v spojení s článkom 10, bod 10.2.2 časti Všeobecných obchodných
podmienkach (ďalej VOP). Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, podľa prvoinštančného súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred

spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Už len tieto skutočnosti možno
považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný
dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka

je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,
je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku,

pripojenej zmluvy o úvere, a všeobecných obchodných podmienok preto súd prvej inštancie dospel
k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor
exekučného titulu so zákonom.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd prvej inštancie vydaným
rozhodnutím prekročil zákonné limity preskúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaní iných

listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Inak povedané, ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci

o opravných prostriedkoch. Súd prvej inštancie ďalej podľa oprávneného prekročil zákonné limity na
preskúmanie exekučného titulu a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky.
Zákonodarca v Exekučnom poriadku pamätal na procesnú situáciu, v ktorej bude exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok. Výslovne určil rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 45 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, je arbitrárnym a svojvoľným postupom, ktorý je v
rozpore s ustanovením § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a tým v rozpore s článkom 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania

rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení § 159 O.s.p. Súd teda nemôže vec
prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť
a navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd,
a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bolo opätovne jej platnosť posúdená exekučným
súdom. Tým, že exekučný súd opätovne posudzoval rozhodcovskú doložku, nedbal na prekážku res

iudicata a svojim konaním porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Podľa oprávneného súd prvej inštancie ďalej pri svojom rozhodnutí vylúčil možnosť riešiť spory
podľa zákona o rozhodcovskom konaní hoci oprávnený ako právny nástupca banky v zmysle § 93b
zákona o bankách má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že predmetnom

bode všeobecných obchodných podmienok oprávneného, v ktorom sa zjednáva rozhodcovská doložka,
je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Ďalej oprávnený uviedol, že
súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
a porušil § 153 ods. 1 O.s.p., absenciou akýchkoľvek dôkazov pre svoje právne závery, ktoré v
rozhodnutí uviedol. Jeho posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky je podľa oprávnenej arbitrárne a

nezákonné. Exekučný súd sa zároveň nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú
iné súdy tej istej inštancie, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil svoj odlišný postup.
Prípadne, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľu
oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by sislabšia strana svoj osud v tak závažnej veci, ako by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite
naplánovať.Oprávnenýďalejpoukázalnato,ževzmyslerokovaciehoporiadkuStálehorozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. v rozhodcovskom konaní rozhodujú

traja rozhodcovia a ak žalobca neurčil rozhodcu v žalobe, vyzve predseda rozhodcovského súdu
účastníkov konania, aby vybrali zo zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu rozhodcov v určenej
lehote tak, že žalobca a žalovaný určia každý jedného rozhodcu. Takto určení rozhodcovia potom
v určenej lehote ustanovia predsedajúceho rozhodcu. Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické

osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geografických rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Oprávnený ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie konštruovaním nového skutkového
stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému
stavu, odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Za rovnako nesprávne považoval oprávnený
aj aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a tiež aplikáciu judikatúry

Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a
to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva
vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ súd prvej inštancie zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu EHS
číslo 93/13/EHS, ktorá je výlučne aktom sekundárnej povahy a nemá priamy normatívny význam pre

výklad národného zákona. Rovnako nie je pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky možné
brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko táto nie je bezprostredne záväzná. Podľa oprávneného súd
prvej inštancie tiež vydaným rozhodnutím porušil právne istoty a legitímne očakávania oprávneného,
keď exekučné súdy v iných skutkovo a právne obdobných veciach poverenie na vykonanie exekúcie
vydávajú. Oprávnený je ďalej toho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti

účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon, ho súd nezákonne zvýhodnil
len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného, svojim konaním a svojou
vôľou, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. V konečnom dôsledku exekučných sú svojim
postupom znemožnil uplatniť oprávnenému jeho právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa
v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku súdu. Na základe uvedeného navrhol oprávnený,

aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia v celom rozsahu vyhovie, alternatívne že napadnuté uznesenie zruší a vráti súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej ako "CSP") (účinný od 01.07.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:
5. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z

úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadkutiežspôsobilýmexekučnýmtitulom,nezaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom /§ 45 ods. 1 písm.
c)/, resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak súd zistí tieto
nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku

neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok
z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo
čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

6. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno
exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na
základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2

Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovenie § 45 priznáva exekučnému súdu
právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.
7. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu /ex offo/ skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky

vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/105/2011 z 10. októbra 2012/.
8. Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor

rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/230/2011 z 18. septembra
2012/.
9. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva /či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky/,
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť /nezáväznosť/
rozhodcovského rozsudku /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo
dňa 21. marca 2012/.
10. Odvolací súd zastáva názor, že oprávneným predložená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi predchodcom oprávneného a povinným, spĺňa pojmové znaky
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jej uzavretia. Z
uvedenéhodôvodubolopotrebnénatútozmluvuazáväzkovývzťah,ktorýzaložilaaplikovaťustanovenia
§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
11. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona

č. 244/2002 Z. z. správne preto súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 53 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s prihliadnutím
aj na príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS a zisťoval, či predložená zmluva, na základe ktorej bol
priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter, a je preto
absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter

nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa, teda povinného /§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy/. Rozhodcovskú doložku v článku 3 bode 5 Zmluvy o úvere v spojení s bodom 10.2.3
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy oprávneného správne považoval súd
prvej inštancie za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka v príslušnom znení.
12. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej
únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok.
13. Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou
zmluvy, resp. všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal oprávnený povinnému na
formulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Veriteľ
mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky spor medzi ním a spotrebiteľom predložiť na

prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný
na rozhodovanie. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde
v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám
veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve,
resp. obchodných podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Vychádzajúc z komplexnej

úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej
únie /C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05/. Na podporu uvedeného právnehozáveru odvolací súd dáva do pozornosti aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
v znení platnom do 1.1.2015 /ustanovenie bolo zavedené zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od
01.01.2008/, v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje

aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
14. Pokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd k tomu uvádza, že právny predchodca oprávneného

neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej
uzatvorenie a príslušné poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravenej
zmluvy, resp. všeobecných obchodných podmienok oprávneného (jeho právneho predchodcu). Povinný
ako spotrebiteľ bol v postavení, že buď zmluvu aj s príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami
prijme ako celok a úver dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne a úver nedostane. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na

uzavretierozhodcovskejzmluvyneznamená,ževeriteľjeoprávnenývčleniťdosvojichzmlúvtakéznenie
rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa (tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu
so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.
15. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá

neplatná rozhodcovská doložka, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu
v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom
exekúcie alebo tiež exekučným titulom). Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský

rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

16. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj

bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky /v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia/. Ak by takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade
ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi /k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. februára 2011/.

17.Odvolacísúduzatvára,žesúdprvejinštancievdanomprípadesprávneprávneposúdilrozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a
rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol /§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku/. Odvolací súd tiež nezistil v konaní

súdu prvej inštancie rozpor s pravidlami týkajúcimi sa práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinného.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).