Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6T/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516010495
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7516010495.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým, v trestnej veci obž. Ľ. P., F..

X.X.XXXX R. P., trestne stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 22. marca 2018 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b / Tr. por. súd o s l o b o d z u j e obžalovaného

Ľ. P. - F.. X.X.XXXX R. P., Q. T. P., B. Č.. XXX/X, bez pracovného pomeru,
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice- okolie sp. zn. 2 Pv 589/15-29 zo dňa 22.9.2016 podanej
pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v obci F., okr. Košice- okolie, v presne nezistený deň v období od 28.2.2015 do 7.3.2015 v úmysle získať
finančné prostriedky uzavrel s H. P. ústnu dohodu na zabezpečenie westernového sedla na koňa, pričom
od H. P. prevzal za týmto účelom finančnú hotovosť vo výške 1 500.- €, avšak westernové sedlo doposiaľ
nezabezpečil a finančnú čiastku vo výške 1 500.-€ nevrátil, čím takto svojím konaním spôsobil Petrovi
Kissovi škodu vo výške 1 500,- €,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd o d k a z u j e H. P., F.. XX.X.XXXX R. P., T. P., Q. XXX/XX so zvyškom
jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“)
obžalobu na obžalovaného Ľ. P. (ďalej len ako „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Nazačiatkuhlavnéhopojednávaniasúdzisťovalzáujemstránuzavrieťdohoduovineatreste.Prokurátor
nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. K prednesenej obžalobe obhajoba zaujala stanovisko,
podľa ktorého jednoznačne popierajú trestný čin podvodu, skutkový stav sa nezakladá na pravde,
pričom vo vzťahu k obžalovanému nebolo preukázané konanie a úmysel. Ďalej obhajoba poukázala na
skutočnosť, že spor medzi obžalovaným a poškodeným je občianskoprávny.
Podľa § 256 ods. 2 Tr. por. si poškodený H. P. (ďalej len ako „poškodený“) uplatnil nárok na náhradu
škody vo 1.480,- €.

V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný využil
túto možnosť a vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.Vzhľadom k tomuto vyhláseniu súd rozhodol, že vykoná dokazovanie v celom navrhnutom rozsahu

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí

jednotlivo nasledovným spôsobom.

Obžalovaný po zákonnom poučení využil svoje zákonné právo a ku skutku, ktorý sa mu kládol v
obžalobe za vinu vypovedal tak, že v decembri 2014 ho poškodený oslovil s tým, že by chcel kúpiť koňa.
Obžalovaný mu povedal, že o takom koňovi vie, ale že poškodený bude potrebovať osobitné sedlo,

pričom jedno je vo výrobe, pred dokončením, nakoľko bolo vrátené na úpravu a na druhé sedlo dal
sedlárovi zálohu, aby ho vyrobil. V tom čase obžalovaný mal v úmysle postupne dať vyrobiť ďalších 8
sediel, z dôvodu, že o tieto sedlá bol veľký záujem. Obžalovaný povedal poškodenému, že je tu možnosť
kúpiť koňa so sedlom aj s komplet postrojom do 3.000,- eur, s čím poškodený súhlasil. Obžalovaný
zohnal poškodenému koňa menom Gojo, za ktorého obžalovaný predchádzajúcej majiteľke riadne
zaplatil a tiež zaplatil prevoz koňa, ktorý bol prevezený do Nováčan vo februári 2015. Následne sa stretol

s poškodeným v nákupnom centre Aupark v Košiciach, kde si potvrdili veci, ktoré poškodený chcel
na koňa, poškodený prevzal pas koňa a kúpnopredajnú zmluvu a na základe tejto zmluvy mal urobiť
podobnú kúpnopredajnú zmluvu medzi obžalovaným a poškodeným a súčasne odovzdal obžalovanému
okolo 1.200 eur resp. do 1.300 eur. Poškodený mal pripraviť kúpnopredajnú zmluvu podľa tohto vzoru a
cena sedla sa mala dopísať. Predmetom zmluvy mal byť hlavne kôň a celá výstroj. Poškodenému sľúbil,

že sedlo mu dovezie, keď príde do Nováčan, pričom obžalovaný do Nováčan chodil v dvojtýždňových
intervaloch. Určite poškodenému nepovedal, že sedlo je hotové, alebo že bude hotové do dvoch
týždňov a keď bude hotové dovezie ho. Zhruba v tej dobe obžalovaný bol naposledy v Nováčanoch
dňa 10.3.2015. kedy sa už vážne narušili vzťahy medzi obžalovaným a osobami, ktoré pôsobili na
farme. Následne mal obžalovaný starostí ohľadne ustajnenia svojich koní, ale rozhodol sa, že keď

najbližšie príde do Nováčan, s poškodeným dá všetky záležitosti do kopy. Začiatkom mája 2015 sa
stretol s poškodeným v Auparku, kde sa dohodli, že sa stretnú v Nováčanoch. Na druhý deň sa stretli
v Nováčanoch, kde bol prítomný poškodený a svedkyne E.á a Š., kde došlo k sporu s obžalovaným,
pričom vôbec sa neriešili veci ohľadne sedla a výstroja, preto obžalovaný odišiel. V tú dobu obžalovaný
dostal od poškodeného sms, kde mu písal, že keďže mu obžalovaný neposlal na účet 1 500 eur, preto

mu poškodený predáva jeho veci z bytu a že si berie z toho 1 500 eur. Obžalovaný bol za právnikom,
ktorý mu odporúčal, aby to tak nechal, že sa to bude občianskoprávne brať za urovnanie. Obžalovaný
trval na tom, že v čase, keď v Auparku robil ponuku poškodenému na sedlo, tak jedno sedlo už v tom
čase bolo v Nováčanoch a druhé sedlo bolo vo výrobe u sedlára a bolo hotové koncom marca 2015,
alebo začiatkom apríla 2015. Niekedy po tomto termíne ho obžalovaný zaplatil a prevzal a neskôr ho

predal v júni alebo v júli 2015. Nikdy sa nepovedalo, že poškodený dostane sedlo č. 1 alebo sedlo č. 2.
Sedlo, ktoré prišlo do Nováčan patrilo obžalovanému, ktorý svoj sľub dodať poškodenému sedlo chcel
splniť tak, že sa s poškodeným stretnú, sedlo sa vyskúša, poškodený mu dá kúpnopredajnú zmluvu,
predmetomktorejbudepredajkoňaGojaajscelýmvýstrojom,dojednásacenasedlaaďalšiehopostroja
tak, aby všetko súhrne vyšlo do 3.000 eur. Pri ich dojednaniach s poškodeným nebola prítomná nikdy

žiadna osoba. Obžalovaný sa bránil, že od poškodeného prevzal finančnú hotovosť iba raz, pričom to
podľa obžalovaného bola záloha za koňa. Obžalovaný k predloženej sms komunikácii na čl. 21 uviedol,
že to bolo v medziobdobí, kedy si myslel, že sa všetko dá riešiť po dobrom, že keď sa mu nepáči, že
sa to dá všetko vrátiť naspäť, ale nie tak, že obžalovaný vráti poškodenému peniaze a poškodený si
nechá koňa, dovoz a pod.

Súd hodnotí výpoveď obžalovaného ako logickú, vecnú a bez obsahových protirečení, z ktorej vyplynulo,
že obžalovaný vnímal celú záležitosť ako obstaranie koňa aj so sedlom a postrojom, pričom obžalovaný
trval na tom, že od poškodeného prevzal finančnú hotovosť len raz a to potom, čo bol kôň privezený na
farmu do Nováčan, pričom poprel, že by od poškodeného prevzal zálohu na sedlo.

Poškodený H. P. vypovedal, že v decembri 2014 resp. januári 2015 požiadal obžalovaného, aby mu
vyhliadol nejakého koňa. Koncom februára 2015 mu obžalovaný oznámil, že našiel koňa menom Goja
vhodnéhoprepoškodeného,pričompoškodenýsarozhodol,žetohtokoňakúpi.Obžalovanýmupovedal
cenu koňa 900 eur, 200 eur doprava a 50 eur diaľničná známka. Koňa obžalovaný doviezol, poškodený

koňa vyskúšal a napokon sa rozhodol, že ho kúpil. S obžalovaným sa stretol v jeden piatok v auparku,
kde mu obžalovaný dal papiere od koňa, pas koňa a poškodený mu vyplatil peniaze. Nepodpisovala
sa žiadna zmluva, nevypisovali sa žiadne pokladničné doklady. Pri odovzdaní peňazí sa ho obžalovaný
opýtal, ako bude riešiť sedlo na koňa s tým, aby nekupoval sedlo z obchodu, ale že také sedlo s ktorýmskúšal koňa Goja mu vie zabezpečiť, ale že na sedlo sa čaká aj viac ako pol roka, pričom obžalovaný
v tom čase mal u sedlára sedlo, ktoré by už malo byť dokončené a že toto sedlo potrebuje len vyplatiť
a najbližšie ho poškodenému prinesie. Poškodený nemal pri sebe peniaze, lebo s tým nerátal a keďže

chcel na ďalší deň ísť jazdiť do Nováčan, tak povedal obžalovanému, že mu v sobotu do Nováčan
prinesie peniaze. V sobotu poškodený prišiel do Nováčan, aj s 1 500 eur, čo bola základná cena za sedlo,
nebola konečná, pretože sa mohla navýšiť o doplnky. V čase, keď tam boli len oni dvaja, poškodený
odovzdal obžalovanému peniaze a súčasne sa dohodli, že kúpi od obžalovaného aj deku na koňa za
80 eur. Nepodpisovali žiadnu zmluvu, ani odovzdanie a prevzatie peňazí, obžalovaný mu povedal, že

dokiaľ mu neprinesie sedlo, môže používať jeho sedlo, pretože obžalovaný mal vtedy na farme 2 sedlá
- nové a staré. Poškodený mohol používať staré sedlo a najbližšie keď príde, donesie mu sedlo. Z
povedaného si poškodený vyvodil, že obžalovaný mu donesie sedlo na ďalší víkend alebo o dva týždne.
Najbližšie, keď obžalovaný prišiel do Nováčan povedal poškodenému, že nestihol zájsť za sedlárom,
lebo mal veľa práce, že ho prinesie najbližšie, keď príde do Nováčan. Potom mal obžalovaný nezhody s
prevádzkovateľom farmy, preto v ďalšom období obžalovaný chodil do Nováčan menej často. O dva tri

týždne obžalovaný znova sedlo nedoniesol. Následne s obžalovaným komunikoval telefonicky, pričom
ho obžalovaný uisťoval, že keď najbližšie dôjde, tak to doriešia, ale potom obžalovaný volal, že nepríde,
lebo ho bolí zub, na ďalší raz, že má auto v servise, teda to takto naťahoval. Poškodený začal tušiť,
že je zle. Poškodený tvrdil, že mu obžalovaný napísal aj sms-správu, že musí ísť za sedlárom a zistiť
čo je so sedlom a pokiaľ sedlo nebude hotové nie je problém peniaze vrátiť, aby nevyzeral ako blbec.

Obžalovaný mal nevyrovnané účty aj so svedkyňou Š. a inou slečnou, ktorá vypomáhala pri koňoch.
Svedkyňa Š. mu povedala, že pokiaľ jej neuhradí za starostlivosť, ktorú venovali jeho koňovi, tak ona
mu nevydá jeho osobné veci. Obžalovaný reagoval na to tak, že pokiaľ mu ona nevydá jeho veci, on
poškodenému nedá sedlo. Toto podmienenie vydania sedla sa poškodený dozvedel od svedkyne Š..
Obžalovaný sa napokon stretol s poškodeným dňa 24.5.2015 v Auparku kde mu povedal, že nemá ani

sedlo ani peniaze, ale že peniaze vráti. Poškodený súhlasil že sa spolu stretnú na ďalší deň na farme
Nováčany, že obžalovaný si zoberie svoje veci a že poškodenému vráti peniaze na účet. Na ďalší deň sa
stretli v Nováčanoch, kde bola prevádzkarka, svedkyňa Š., tam došlo k prudkej hádke medzi svedkyňou
Š., prevádzkarkou a obžalovaným a výsledkom toho bolo to, že obžalovaný odišiel.
Nasledujúcom období poškodený poslal obžalovanému sms, s tým, že keď mu nepošle peniaze,

veci obžalovaného budú rozpredané. Na túto sms obžalovaný nereagoval, ale reálne poškodený jeho
veci reálne nemal. Bol to iba pokus, ako ho donútiť vrátiť peniaze. Poškodený kategoricky poprel že
predmetom jeho dohody s obžalovaným bolo zabezpečenie
koňa so sedlom aj postrojom.

Poškodený k uplatnenému nároku na náhradu škody uviedol, že obžalovanému skutočne odovzdal na
obstaranie sedla 1500,- €, ale s obžalovaným sa dohodol, že si nechá deku na koňa v hodnote 80,-
€, ktorú si aj poškodený nechal a preto mu bola spôsobená škoda 1420,- €. Dodatočne bol poškodený
vypočutý k presnému dátumu vyplatenia kúpnej ceny za koňa a odovzdaniu zálohy na sedlo, pričom
poškodený uviedol, že peniaze vyberal dňa 6.3.2015, takže peniaze na sedlo odovzdal obžalovanému

dňa 7.3.2018. Poškodený predložil súdu aj doklad o výbere, zo dňa 6.3.2015 vo výške 2 500 eur, ku
ktorému uviedol, že vybral väčšiu sumu, nakoľko vedel, že z nej potrebuje vyplatiť koňa, náklady na
prevoz a diaľničnú známku cca niečo nad 1000 eur a zvyšné chcel použiť na kúpu sedla, ktoré si chcel
pôvodne pozháňať sám, avšak pri stretnutí s obžalovaným pri vyplácaní ceny za samotného koňa mu
tento navrhol, zaobstaranie sedla.

Výpoveď poškodeného pôsobí v celku dôveryhodne a presvedčivo, po obsahovej stránke sa vo výpovedi
neobjavili žiadne vecné či logické protirečenia.

Svedkyňa R. E. pred súdom uviedla, že osobne nebola prítomná pri dohodách medzi obžalovaným a

poškodeným. Poškodený sa jej zdôveril, že chce kvalitné sedlo za dobrú cenu. Ešte predtým poškodený
si chcel zadovážiť vlastného koňa. Obžalovaný a svedkyňa Š.á mu poradili, že poznajú dobrého koňa,
preto sa rozhodol kúpiť koňa, za cenu 900 eur + náklady na prepravu koňa. Poškodený nevyhnutne
nemusel riešiť sedlo, deky a pod., lebo na farme boli iné sedlá a kôň sa mal najprv odskúšať, ako sa
správa. Keď už poškodený fyzicky mal koňa a bol s ním spokojný, tak sa rozhodol, že kúpi aj sedlo.

Rozhodol sa, že si kúpi sedlo od obžalovaného, že bude mať nerezové prvky, sedlo bude kvalitné a
pekné. Poškodený údajne hovoril svedkyni že už dal na sedlo 1 500 eur, že preto tak rýchlo zareagoval,
lebo obžalovaný mu tvrdil, že sedlo bude do 2 týždňov, avšak svedkyňa pri samotnom odovzdaní peňazí
nebola. O dva týždne sedlo nebolo, potom sa stále posúvali termíny, buď bol obžalovaný odcestovaný,alebo nemohol prísť, poškodený s ním komunikoval telefonicky i sms. Vzťahy s obžalovaným sa narušili,
nie kvôli sedlu, ale pre iné problémy. S obžalovaným sa svedkyňa a poškodený stretli v Nováčanoch,
kde sa mali prebrať viaceré vecí a dlh obžalovaného voči svedkyni, dlh obžalovaného voči svedkyni

Š. a poškodeného sedlo. Stretnutie sa uskutočnilo, pričom obžalovaný sedlo nepoprel, ale že on sedlo
nedodá, pokiaľ mu nevydajú veci zo stajne, že to bude jeho záruka.

Výpoveď svedkyne súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, po obsahovej stránke sa vo výpovedi
neobjavili žiadne vecné či logické protirečenia.

Ako ďalší svedok bol vypočutý svedok S. P., ktorý uviedol, že celkovo pre obžalovaného vyrobil 6-10
sediel, pričom to boli aj také sedlá, ktoré obžalovaný sprostredkovával pre iné osoby a boli aj sedlá
vyrábané pre obžalovaného. V inkriminovanom období robil jedno alebo dve sedla. Ak išlo o výrobu
sedla cez obžalovaného, tak svedok koňa nemeral, len mu obžalovaný povedal ako má upraviť formu,
ktorú štandardne používa na výrobu sedla. Dĺžka výroby konkrétneho sedla závisí od viacerých faktorov,

dá sa to urobiť za týždeň, pri sedlách, ktoré si objednal obžalovaný svedok najprv vypisoval formulár,
potom sa spočítala cena a hneď ak sa dá svedok bral zálohu minimálne 500 eur, ideálne 50 percent
z ceny. Svedkovi bola predložená faktúra z čl. 62 a objednávkový list z čl. 47. Svedok po vzhliadnutí
týchto listín uviedol, že je to objednávka na výrobu sedla pre obžalovaného, zadaná dňa 24.2.2015,
jedná sa o westernové sedlo. K faktúre na č. l. 62 uviedol, že ide o faktúru, ktorú svedok vystavil. Z čísla

faktúry vedel vyčítať, že sa týka sedla poradového čísla 4 v danom roku, z ktorej vyplýva iba to, že bola
zaplatená v hotovosti. Dátum vystavenia faktúry bol po prevzatí a vyplatení sedla. Sedlo bolo vyplatené
v hotovosti. To, že sa daná faktúra týka danej objednávky svedok určil iba podľa konečnej ceny.

Výpoveď svedka pôsobí v celku dôveryhodne a presvedčivo, po obsahovej stránke sa vo výpovedi

neobjavili žiadne vecné či logické protirečenia.

Svedkyňa Ž. Š. uviedla, že bola svedkom toho, ako si poškodený objednal od obžalovaného sedlo,
pretože sa o tom bavili v Nováčanoch. Obžalovaný sľúbil, že poškodenému dá vyrobiť sedlo na zákazku,
išlo o westernové sedlo. Svedkyňa bola tiež pri tom, ako sa bavili, že poškodený dal obžalovanému v

Optime peniaze ako zálohu na sedlo vo výške 1 300-1500 eur, i keď pri ich stretnutí v Optime nebola.
Trvala na tom, že obžalovaný sa s poškodeným bavili, že peniaze boli odovzdané a že obžalovaný dal
vyrobiť sedlo. Svedkyňa ďalej mala vedomosť, že poškodený kúpil od obžalovaného koňa za asi 1500
eur a išlo to cez obžalovaného, ktorý sprostredkoval kúpu. Keď prišiel kôň do Nováčan až potom sa
začali jednať o sedle.

Výpoveď svedkyne súd hodnotí ako menej dôveryhodnú a presvedčivú, i keď po obsahovej stránke sa
vo výpovedi neobjavili žiadne vecné či logické protirečenia, avšak svedkyňa vypovedala dosť všeobecne
bez nejakých konkrétnosti či iných skutkových okolností, ktoré by mohli byť konfrontované s ďalšími
vykonanými dôkazmi.

Z listinných dôkazov súd na hlavnom pojednávaní prečítal objednávku na výrobu sedla z čl. 47, faktúru
z čl. 62, prehlásenie z čl. 134-136, doklady zaslané svedkom P. z č. l. 211 - 216, odpis registra trestov zo
dňa 22.3.2018 z č. l. 220, lustráciu z STA zo dňa 22.3.2018 z č. l. 221, lustráciu Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky zo dňa 22.3.2018 z č. l. 222,223 a register priestupkov zo dňa 22.3.2018 z č. l.
224 - 226.

Súd hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach konštatuje, že
obžalovaný poprel svoju vinu. Podľa jeho výpovede, s poškodeným dojednal obstaranie koňa aj so

sedlom a postrojom v cene do 3.000,- €, pričom od poškodeného prijal finančnú hotovosť iba raz a
navyše po celý čas sa bránil, že poškodenému chcel dodať sedlo, ale pre nezhody, ku ktorým došlo na
farme v Nováčanoch, k dodaniu sedla nedošlo. Jediným priamo usvedčujúcim dôkazom v neprospech
obžalovaného je výpoveď poškodeného, podľa ktorej s obžalovaným bola pôvodne uzavretá dohoda
o obstaraní koňa, ktorý bol aj reálne obstaraný a za ktorého poškodený obžalovanému riadne zaplatil.

Až po naplnení tejto dohody medzi obžalovaným a poškodeným sa uzavrela nová dohoda, predmetom
ktorej bol záväzok obžalovaného obstarať poškodenému sedlo a v rámci tejto novej dohody poškodený
poskytol obžalovanému zálohu na sedlo vo výške 1500,- €. Keďže obžalovaný s poškodeným neuzavreli
medzi sebou žiadnu dohodu v písomnej forme, odovzdanie a prevzatie peňazí nepotvrdili žiadnympokladničným dokladom a navyše pri ich dojednávaní nebola prítomná žiadna osoba nebol objektívne
predložený žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval jednu z predložených verzií. Svedkyne E.á a Š. preto
vypovedajú len to, čo sa dozvedeli po skutku od poškodeného resp. od obžalovaného a preto ich

výpovedná hodnota je znižovaná tým, že ide o nepriame dôkazy. Jediný dôkaz, ktorý viedol súd k tomu,
že sa priklonil k verzii poškodeného je sms komunikácia medzi obžalovaným a poškodeným, ktorá
nebola spochybňovaná procesnými stranami, z prepisu ktorej vyplýva, že dňa 30. marca 2015 o 10:12
hod. obžalovaný píše poškodenému, že pre sedlo ešte nebol a že peniaze nie je problém kedykoľvek
vrátiť keď nechce poškodený čakať, hoc aj zajtra na účet. Vyjadrenie, ktoré k tejto, ako aj k ďalším

nadväzujúcim sms správam podal obžalovaný súdu, sa súdu javí ako málo logické a presvedčivé. Z
uvedeného pre súd po obsahovej stránke vyplýva, že sa komunikácia týka iba sedla a obžalovaný
prejavuje ochotu peniaze vrátiť ak sedlo nebude hotové bez toho, aby vrátenie peňazí podmieňoval
finančným vysporiadaním ďalších vecí, ktoré podľa jeho slov boli predmetom dojedania s poškodeným -
zubadla, podbrušník apod.. Preto sa súd priklonil k verzii poškodeného a túto verziu hodnotil z pohľadu
naplnenia skutkových znakov prečinu podvodu zmysle § 221 ods. 1 Tr. zák.. Z listinných dôkazov a to

hlavne objednávky z čl. 47, faktúry z čl. 62 a listín predložených svedkom P.m na č. l. 221 - 216 má
súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný dňa 24.2.2015 si objednal u svedka P. výrobu sedla, za
ktoré obžalovaný zaplatil v hotovosti niekedy v priebehu marca 2015, pričom faktúra bola vyhotovená až
po zaplatení a odovzdaní sedla obžalovanému a to dňa 27.3.2015. Na základe týchto skutočnosti súd
dospel k záveru, že obžalovaný dňa 6.3.2015, keď ponúkal poškodenému obstaranie sedla s tvrdením,

že sedlo je vo výrobe pred dokončením, prakticky objektívne neklamal poškodenému, neuvádzal ho
do omylu a ani nevyužíval jeho omyl. Teda z vykonaného dokazovania sa nepodarilo jednoznačne a
nepochybnepreukázať,žeobžalovanývčase,keďvstupovaldozmluvnéhovzťahuspoškodenýmboluž
rozhodnutý svoj záväzok nesplniť, resp. že by bolo zrejmé, že svoj záväzok nie je schopný splniť, pričom
poškodeného by uvádzal do omylu v otázke svojej schopnosti tento záväzok splniť. Zjednodušene

povedané, nepodarilo sa preukázať také konanie obžalovaného, ktoré by sme mohli kvalifikovať ako
podvodné konanie. Skutočnosť, že obžalovaný napriek tomu, že sedlo bolo vyrobené, toto sedlo vyplatil
a v priebehu mesiaca marec 2015 aj prevzal od svedka P., predmetné sedlo nedodal poškodenému
a klamal poškodeného v tom, že sedlo ešte nie je vyrobené, je potrebné hodnotiť ako dodatočné
rozhodnutie obžalovaného nesplniť záväzok, čo podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie je

trestným činom. V predmetnej veci ide o bežný občianskoprávny spor medzi zmluvnými stranami, ktorým
ochranu ich vzájomných práv zo záväzkového vzťahu poskytuje právny poriadok inštitútmi civilného
sporového poriadku.

Súd vychádzajúc z vyššie uvedených úvah založených na hodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo,

ale aj v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru o tom, že skutok sa stal, ale nie je trestným
činom, pretože neboli dokázané všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221
ods. 1 Tr. zák. a to podvodné konanie, ktoré by bolo možné klásť obžalovaného za vinu, teda, že by
poškodenéhouvádzaldoomyluvokolnostipodstatnejprejehorozhodnutievstúpiťdozmluvnéhovzťahu
s obžalovaným resp. že by na tento účel využíval konanie poškodeného v omyle.

Preto súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože
skutok nie je trestným činom.

K rozhodnutiu o návrhu poškodeného na náhradu škody súd považuje za potrebné uviesť, že poškodený

sa do konania riadne a včas pripojil a uplatnil voči obžalovanému návrh na náhradu škody. V zmysle
§ 288 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces. Z uvedeného dôvodu súd obligatórne musel
poškodeného odkázať na civilný proces. Súd podotýka, že medzi obžalovaným a poškodeným ide
o typický občianskoprávny spor, v rámci ktorého je potrebné zaoberať sa aj možnými protinárokmi

obžalovanéhovočipoškodenémuapretoajztohtopohľadujevhodnéaprespravodlivérozhodnutieveci
potrebné, aby sa nárokom poškodeného zaoberal súd v civilnom konaní, kde je priestor aj na prešetrenie
obrany obžalovaného z civilnoprávneho aspektu.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre-ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje
Krajský súd Košice - okolie