Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112202070
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8112202070.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s.,
Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovaným 1/ D. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. Č. XX, XXX XX Z., 2/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX Z., právne

zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02
Bratislava, o zaplatenie 9.311,39 eura s prísl., o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 16C/112/2012-248 zo dňa 11.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo vyhovujúcom výroku a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
8.192,33 eura s 10,5 % zmluvne dohodnutým úrokom ročne zo sumy 4.150,88 eura od 20.09.2013 do
zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.779,33 eura od 20.09.2013 do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho
plnenia záväzok druhého žalovaného. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 52, § 54 ods. 2, § 544, § 548 ods. 1, § 550
Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 4 ods. 1 až 5, § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu, a to Slovenskou sporiteľnou, a.s.,
Bratislava ako veriteľom a žalovanou 1/ ako dlžníčkou bola dňa 16.03.2006 pod č. XXXXXXXXXX

uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej 1/ bezúčelový
spotrebný úver vo výške 150.000,- Sk, ktorý mal byť zaplatený v 119. mesačných splátkach, splatných
vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc dňom 20.04.2006. Každá splátka mala byť vo výške
2.101,- Sk, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20.02.2006. Úroková sadzba bola
dohodnutá ako premenlivá vo výške 10,5 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, výška ročnej
percentuálnejmierynákladov(ďalejlenRPMN)bola5,36%apoplatokzasprávuúveruboldohodnutývo

výške 50,- Sk mesačne. Dňa 16.03.2006 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným 2/ dohodu o
ručení, predmetom ktorej bolo vyhlásenie žalovaného 2/, že v prípade, ak dlžník zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX nezaplatí pohľadávku veriteľa, uspokojí tieto pohľadávky veriteľa on ako ručiteľ.
Dňa 21.12.2010 bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom zmluva o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE, predmetom ktorej bolo
aj postúpenie pohľadávky postupcu voči žalovaným, ktoré bolo žalovaným oznámené postupcom. Dňa

22.04.2011 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru k 22.04.2013, ktorá písomnosť bola adresovaná
žalovaným. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaných dôkazov po ich zhodnotení považovalnárok žalobcu v prevyšujúcom rozsahu za dôvodný. Žalovaná 1/ vstúpila do záväzkového vzťahu s
právnym predchodcom žalobcu, na základe ktorého jej boli poskytnuté prostriedky ako úver za účelom
financovania jej osobných potrieb. Bolo jej povinnosťou zmluvou dohodnuté podmienky záväzkového

vzťahu dodržiavať. Žalovaná 1/ svoju povinnosť nesplnila, lebo nedodržala splátky, ku splateniu ktorých
sa zaviazala zmluvou o splátkovom úvere. Z výpisu z účtu a špecifikácie účtovných transakcií vyplýva,
že veriteľ zo zmluvy o úvere dôvodne žiadal zaplatenie sumy 4.150,88 eura ako zostatku samostatnej
istiny, t.j. prostriedkov poskytnutých ako úver, ktoré vôbec zaplatené neboli. Dôvodne bola žiadaná aj
suma kapitalizovaných zmluvných úrokov vo výške 10,5 % ročne za obdobie do 21.12.2010, pričom,

táto čiastka bola kvantifikovaná na sumu 1.374,35 eura. Za obdobie od 22.10.2010 do 19.09.2013,
t.j. do vyhlásenia splatnosti úveru, bola dôvodne žiadaná kapitalizovaná suma zmluvne dohodnutého
úroku z úveru vo výške 1.197,67 eura, nakoľko žalovaná s plnením svojich povinností bola v omeškaní,
dôvodne bol uplatnený aj nárok na kapitalizovanú sumu úrokov z omeškania vo výške 1.413,- eur, a to za
obdobie do 19.09.2013, pričom zo špecifikácie vyplynulo, že veriteľ sumu úroku z omeškania vypočítal
vychádzajúc z maximálne možnej výšky úrokovej sadzby úroku z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Zo zmluvy vyplýva, že jej predmetom bola aj dohoda o platení
poplatku za správu úveru mesačne dôvodne žiadanou a nezaplatenou bola preto aj položka 56,43 eura.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie považoval za dôvodne uplatnený nárok vo výške 8.192,33 eura,
ktorý je tvorený súčtom samotnej istiny úveru, kapitalizovaných riadnych úrokov z úveru za obdobie do
vyhlásenia splatnosti úveru, kapitalizovaných úrokov z omeškania za obdobie do vyhlásenej splatnosti

úveru a poplatkov za správu úveru. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca má nárok aj na zmluvne
dohodnutý úrok z úveru, a to zo sumy samotnej istiny úveru vo výške 4.150,88 eura od splatnosti úveru
do zaplatenia sumy istiny úveru a pre omeškanie s úhradou záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere,
má žalobca nárok aj na úrok z omeškania vo výške, ktorá vyplýva z § 3 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po vyhlásení splatnosti úveru zo

sumy 6.779,33 eura, t.j. zo sumy samotnej istiny úveru, kapitalizovaných úrokov z úveru za obdobie do
19.09.2013 a zo sumy poplatkov za správu úveru.

Žalobca si ďalej uplatňoval sumu 147,72 eura za upomínanie nesplácania úveru. Podľa názoru súdu
prvejinštancietentonárokžalobcovinebolomožnépriznaťnielenpreto,ženepreukázalnazákladečoho

tento nárok uplatnil v konkrétnej výške, ale upomínanie dlžníka je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou,
a preto v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd prvej
inštancie uviedol, že žalovaný 2/ bez garancie v istom zmysle aj ľahkovážne vyhlásil veriteľovi, že zaplatí
jeho pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere, pokiaľ ju nezaplatí dlžník z tejto zmluvy. To znamená, že
je jeho povinnosťou v rovnakom rozsahu, pokiaľ dlh veriteľovi nezaplatí žalovaná 1/ tento dlh zaplatiť. K

jeho tvrdeniu, že nemalo byť povinnosťou zaplatiť žalobcovi pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere
pre údajné úmyselné konanie žalovanej 1/ svedčiace pre nie vážne uzatvorenie zmluvy o úvere, súd
uviedol,žejehotvrdeniazostalilentvrdeniaminičímnepreukázanými.Ztohtodôvodusúdprvejinštancie
rozhodol tak, že uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť uplatnenú pohľadávku s tým, že súdu neboli
predložené žiadne dôkazy svedčiace na to, aby na strane žalovaných existovali dôvody, pre ktoré by

im mal súd umožniť zaplatenie dlhu v inej lehote ako vyplýva z Občianskeho súdneho poriadku, resp.
zaplatenie dlhu v splátkach ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. K výroku o trovách konania
poukázal na ust. § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, o ktorých rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej z dôvodu zložitosti veci.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný 2/. Namietal vyhovujúci výrok
napadnutého rozhodnutia z dôvodu vád v konaní, lebo postupom súdu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Ďalej súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo malo za následok
aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že v konaní namietal, že uzatvorením zmluvy o
splátkovom úvere išlo zo strany žalovanej 1/ o uzatvorenie právneho úkonu, ktorý je absolútne neplatný.

Vyplynulo to z informácií o tom, že žalovaná 1/ neuhradila nič z dlžnej sumy, resp. iba nepatrnú časť
dlžnej sumy. Žalovaný 2/ uviedol, že má dôvodné podozrenie a obavu, že vôľa žalovanej 1/ pri uzatváraní
zmluvy nebola vážna, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa žiadnym relevantným spôsobom námietkou
absolútnej neplatnosti právneho úkonu nezaoberal. Vo vzťahu k jeho vyjadreniu len uviedol, že jeho

tvrdenia zostali ničím nepreukázané. Žalovaný 2/ poukázal na to, že predložil zmluvnú dokumentáciu,
na základe ktorej žalovaná 1/ previedla na tretiu osobu nehnuteľnosť - byt vo vlastníctve a nadobudnuté
finančné prostriedky, ktorými disponovala, nepoužila na úhradu predmetného úveru aj keď ich na jeho
úhradu použiť jednoznačne mohla. Aj v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k potvrdeniu, že došlok predaju bytu žalovanej 1/, že finančné prostriedky boli použité na vlastnú potrebu žalovanej 1/. Ďalej
namietal odňatie možnosti konať pred súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie z dôvodu, že súd bez
akéhokoľvek odôvodnenia neaplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa

neplatnosťou právneho úkonu, aplikáciou a interpretáciou, ktorými by v súlade s vykonaním dôkazných
prostriedkov vyšlo v konaní najavo, že predmetná zmluva je absolútne neplatná a žaloba má byť
zamietnutá. K vyjadreniu súdu, že z jeho strany došlo k ľahkovážnemu uzatvoreniu dohody o ručení v
zmluve o splátkovom úvere, žalovaný 2/ uviedol, že ho považuje za neadekvátne, nie hodné vážnosti
súdu bez akéhokoľvek významu pre vec iba s cieľom zhodiť postavenie žalovaného 2/ ako ručiteľa.

Poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s tým, že ďalej uviedol, že na strane
žalovaného ide jednoznačne o spotrebiteľa, na ktoré postavenie súd prvej inštancie neprihliadal, ani
pre spotrebiteľa priaznivejšie ustanovenia v napadnutom rozhodnutí síce citoval, ale aplikoval tak, že
nezohľadnil postavenie žalovaného 2/ ako spotrebiteľa. Zachoval sa ako obhajca žalobcu, teda veľkej
spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je vymáhanie pohľadávok, najmä od fyzických osôb spotrebiteľov
za účelom dosiahnutia zisku. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie rozhodol vzhľadom na čiastočné

späťvzatie návrhu zo strany žalobcu viac ako si uplatňoval. V prípade neúspechu žalovaného 2/ v
odvolacom konaní žiadal zohľadniť jeho finančné pomery a umožniť mu priznané plnenie v splátkach
splácať vo výške 30,- eur mesačne. Poukázal na to, že je evidovaný ako nezamestnaný a v roku 2015
dosiahne dôchodkový vek a jeho jediným príjmom bude starobný dôchodok.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že s tvrdeniami uvádzanými v
odvolaní nesúhlasí. Poukázal na to, že podstata odvolania žalovaného 2/ spočíva v údajnej nevážnosti
vôle žalovanej 1/ pri uzatváraní úverového vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Poukázal na
skutkové okolnosti týkajúce sa veci samej s tým, že uviedol, že žalovaná 1/ nárok žalobcu uznala a
žalovaný 2/ opakovane v rokoch 2011, 2012 a 2013 potvrdzoval existenciu záväzkového vzťahu, pričom

ani nenaznačoval neskôr tvrdené, práve naopak konštatoval úverový a ručiteľský vzťah, pričom sa
vyjadroval k výške splátok a k rokovaniu so žalobcom. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalovaného 2/ písomne nevyjadrila.

4. Právny zástupca žalovaného 2/ sa k doručenému vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu k odvolaniu
žalovaného 2/ písomne nevyjadril. Žalovaná 1/ sa k doručenému vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu
k odvolaniu žalovaného 2/ písomne nevyjadrila (č.l 350 spisu).

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného 2/ je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.7. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie vo veci rozhodol nad rámec uplatneného nároku, t.j. ultra petitum. Predmetom

konania bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 9.511,39 eura, ktorá suma pozostáva z istiny po
splatnosti vo výške 5.729,38 eura, nezaplatených úrokov vo výške 24,85 eura a úrokov z omeškania
vo výške 3.557,16 eura. Súčasťou uplatneného nároku bol aj úrok vo výške 10,50 % p.a. z istiny
5.729,38 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% p.a. z istiny 5.729,38 eura od
22.12.2010 do zaplatenia (č.l. 4 spisu). Žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky

vo výške 9.511,39 eura na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.03.2006 č. XXXXXXXXXX
uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalovanou 1/,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej 1/ spotrebný úver bezúčelový vo výške
150.000,- Sk (po prepočte konverzným kurzom 30,126 vo výške 4.979,09 eura, č.l. 9-10 spisu). Právny
predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným 2/ dohodu o ručení dňa 16.03.2014, obsahom ktorej je
vyhlásenie ručiteľa, že v prípade, ak dlžník pohľadávku veriteľovi nezaplatí, zaplatí ju ručiteľ. Na túto

skutočnosť, teda uzavretie právnych úkonov súd prvej inštancie správne poukázal, vrátane zmluvy o
postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s.
Bratislava dňa 21.12.2010 ako postupcom na postupníka - žalobcu. V priebehu konania právny zástupca
žalobcu vzal žalobu sčasti späť, a to na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 19.09.2013 (č.l.
192 spisu) s tým, že za účelom upresnenia rozsahu späťvzatia žaloby bola poskytnutá žalobcovi lehota.

Samostatným podaním zo dňa 21.11.2013 (č.l. 199 spisu) žalobca vzal žalobu sčasti späť s tým, že
sa domáhal, aby bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť žalobcovi zaplatiť 5.729,38 eura, úrok za
obdobie od 22.12.2010 do 19.09.2013 vo výške 1.197,67 eura, úrok z omeškania k 19.09.2013 vo výške
1.413,- eur, úrok vo výške 10,50 % p.a. z istiny 4.150,88 eura od 20.09.2013 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8,50 % p.a. zo sumy 6.927,05 eura od 20.09.2013 do zaplatenia. Uznesením č.k.

16C/112/2012-203 zo dňa 16.12.2013 s právoplatnosťou od 10.05.2014, súd prvej inštancie konanie v
časti prevyšujúcej sumu 5.729,38 eura, riadny úrok od 22.12.2010 do 19.09.2013 vo výške 1.197,67
eura, úrok z omeškania ku dňu 19.09.2013 vo výške 1.413,- eur, úrok vo výške 10,50 % ročne z istiny
4.150,88 eura od 20.09.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.927,05
eura od 20.09.2013 do zaplatenia zastavil v zmysle ust. § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku v

znení platnom do 30.06.2016 na základe podania žalobcu, a to čiastočného späťvzatia žaloby, s ktorým
žalovaní na pojednávaní dňa 19.09.2013 súhlasili. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil
žalovaným1/,2/povinnosťzaplatiťžalobcovi8.192,33euraistinysprísl.Uplatnenánámietkažalovaným
2/ týkajúca sa rozhodnutia nad výšku uplatnenej pohľadávky bola dôvodná. V sporovom konaní je súd
viazaný žalobou.

Podľačl.7ods.1CSP,súdnekonaniasazásadnezačínananávrhstranysporu,pričompredmetkonania
určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. Sporové súdne konanie o súkromnoprávnych
veciach je zo svojej povahy ovládané princípom dispozičným. Rozsahom uplatneného nároku je súd
viazaný.Podľanázoruodvolaciehosúdu,súdprvejinštancierozhodolnadrámecuplatnenejpohľadávky.

Pôvodnesažalobcadomáhalzaplatenia9.511,39eura,následnedošlokčiastočnémuspäťvzatiužaloby
a k zastaveniu konania nad sumu 5.729,38 eura, a preto nebolo možné v konaní rozhodnúť a uložiť
žalovaným povinnosť zaplatiť sumu presahujúcu výšku uplatnenej pohľadávky, t.j. 5.729,38 eura. Ide o
procesné pochybenie súdu, ktoré malo za následok porušenie procesných práv strán v spore, na ktorú
skutočnosť odvolací súd prihliadal a túto uplatnenú odvolaciu námietku považoval za dôvodnú v zmysle

ust. § 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016 (ďalej len OSP) v
spojení s čl. 470 ods. 2 čl. 2 ods. 1, 2 CSP.

8. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nezohľadnenia postavenia žalovaných
ako spotrebiteľov pri uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Súd prvej inštancie náležite neposudzoval obsah zmluvy, neskúmal procesné postavenie
strán v spore vzhľadom k tomu, že nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia, že k vyhláseniu splatnosti úveru došlo veriteľom dňa 22.04.2013. Z obsahu spisu je
nesporné, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 21.12.2010 a následne dňa 22.04.2011 (č.l. 136 spisu)
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 22.04.2013. Navyše v spise sa nachádza zosplatnenie

pohľadávky aj iným subjektom ako žalobcom, a to spoločnosťou Platiť sa oplatí, s.r.o., Košická 56, 821
08 Bratislava (podanie na č.l. 7 spisu), z ktorého vyplýva, že žalovanej 1/ bolo adresované odstúpenie
veriteľa od zmluvy. Súd prvej inštancie sa s týmto právnym úkonom tohto subjektu nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia a z hmotnoprávneho hľadiska neskúmal, či žalobca ako právny nástupcaveriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
podaniami zo dňa 22.04.2013 (č.l. 136, 137 spisu). Súd prvej inštancie i napriek zosplatneniu úveru
priznal žalobcovi aj dohodnutý zmluvný úrok vo výške 10,5 % zo sumy 4.150,88 eura od 20.09.2013

do zaplatenia, vrátane úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.779,33 eura od 20.09.2013
do zaplatenia. Aj v tejto časti uplatnená námietka týkajúca sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane
nesprávneho právneho posúdenia bola dôvodná. Po zosplatnení úveru vzniká len nárok na úrok z
omeškania.

9. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného 2/ o nedostatku náležitosti vôle pri
uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere žalovanou 1/, ktorá nemala podľa tvrdenia žalovaného 2/ záujem
na riadnom splácaní poskytnutých finančných prostriedkov. Len tvrdenie súdu, že žalovaný 2/ tieto
skutočnosti nepreukázal nezodpovedá požiadavke náležite zisteného skutkového stavu veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k.
16C/112/2012-376 zo dňa 05.10.2017 vo vyhovujúcom výroku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b), c)
CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).

10. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo porušenie procesných práv v spore rozhodnutím
súd prvej inštancie nad rámec uplatneného nároku, t.j. ultra petitum, ako aj nesprávne skutkové zistenia
súdu prvej inštancie, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo vzťahu k úrokom z úveru po splatnosti pohľadávky, ako aj vo vzťahu k neskúmaniu
vecnej legitimácie žalobcu v spore vzhľadom na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky medzi

právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalobcom zo dňa 21.12.2010
a vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom dňa 22.04.2013. Namietanie platnosti zmluvy o
splátkovom úvere žalovaným 2/, procesné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie
boli dôvodom pre zrušenie rozsudku vo vyhovujúcom výroku aj vo vzťahu k žalovanej 1/, lebo ručiteľský
záväzok je záväzkom akcesorickým a subsidiárnym k záväzku hlavnému, t.j. vzťahu veriteľa a dlžníka.

11. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku s tým,
že je potrebné právny vzťah medzi stranami sporu posúdiť ako vzťah spotrebiteľský v súlade s ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka v súlade so zásadou hospodárnosti konania vyplývajúcou z čl. 17
CSP,skúmaťvecnúlegitimáciužalobcuvspore.Vecnálegitimáciajestavvyplývajúcizhmotnéhopráva.
Žalobca nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2010 (č.l. 16

spisu). K vyhláseniu splatnosti pohľadávky došlo postupníkom - žalobcom. Vo vzťahu k žalobcovi je
potrebné skúmať, či bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po predchádzajúcom postúpení
pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá nie je bankou v
zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona
o bankách). V prípade, ak súd prvej inštancie po doplnení dokazovania dospeje k záveru, že žalobca je

aktívne legitimovaný na konanie v spore, je potrebné zaoberať sa dôvodnosťou uplatneného nároku z
hľadiska výšky, najmä úrokov dojednaných v zmluve o úvere uplatnených aj po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného 2/ ohľadne nezhody vôle s prejavom žalovanej 1/ pri uzavretí
zmluvy, je potrebné skúmať zhodu vôle s prejavom pri posudzovaní platnosti uzatvorenej zmluve o
splátkovom úvere dňa 16.03.2016 žalovanou 1/ vo vzťahu aj k uzatvorenej dohode o ručení žalovaným

2/ s právnym predchodcom žalobcu. Na strane žalovaného 2/ je v prípade posúdenia dôvodnosti
uplatneného nároku skúmať aj jeho sociálne a majetkové pomery vzhľadom na jeho opakovanú žiadosť
o povolenie splácať žalovanú istinu v splátkach (§ 232 ods. 3 CSP).

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci
samej v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v
spore vyplývajúcou z ust. § 255 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.