Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 5, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205905
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117205905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31
575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanej: Ľ. T., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX, o zaplatenie
352,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 31. 08.
2017, č. k. 15Csp/66/2017-67 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej sa vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol, cit.:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 147,48 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy
od 24.2.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva“.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 24. 03. 2015 zmluvu
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu
pre žalovanú, vydanie a používanie platobnej karty, ako aj poskytovanie služieb elektronického
bankovníctva, sms notifikácia. Dňa 07. 12. 2015 strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere

- povolené prečerpanie na účte, predmetom ktorej bolo zriadenie povoleného prečerpania na účte
bankou pre klienta do výšky limitu 100 Eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 %. V zmluve bol
klient dôrazne upozornený na povinnosť dodržiavať výšku limitu povoleného prečerpania s poučením,
že prekročenie limitu bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok vznik povinnosti popri
dohodnutom úroku platiť aj úrok z omeškania 5 %. Listom zo dňa 07. 02. 2017 banka odstúpila od
zmluvy o účte uzatvorenej so žalovanou z dôvodu, že aj po upozornení bankou žalovaná má nepovolené
prečerpanie na účte vo výške 147 Eur. Súčasne žalovaná bola informovaná, že banka znižuje limit

povoleného prečerpania na 0 Eur. Podľa žalobcom predloženého výpisu transakcií zo dňa 28. 02.
2017 predstavoval dlh žalovanej 352,56 Eur. Žalobca v písomnom stanovisku doručenom súdu 21.
04. 2017 uviedol, že istina dlhu vo výške 352,56 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými
a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej, pričom debetné obraty predstavovalidruhovo nasledovné operácie: platobné príkazy, POS platby (nákupy), výbery z ATM a pod., úroky a
poplatky (za vedenie účtu, upozornenia, výzvy za zistenie zostatku v bankomate inej banky, za výber
v hotovosti).

3. S poukazom na ust. § § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 - 3, § 48, § 457 Občianskeho
zákonníka a s poukazom na ust. § 1 ods. 1, 2, 4, § 2 písm. a), b), § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov súd uzavrel, že vzhľadom na
odstúpenie od zmluvy pre daný právny vzťah platí režim ust.§ 457 Občianskeho zákonníka, na základe

ktorého je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda účastníci
si majú vrátiť len vykonané plnenia podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Preto aj žalobca
môže žiadať len vrátenie súm, ktoré poskytoval žalovanej bez akýchkoľvek vedľajších plnení z titulu
poplatkov, úrokov, resp. iných poplatkov. Súd na základe listinných dôkazov predložených samotným
žalobcom mal za preukázané, že dôvodným je priznať nárok žalobcu len na zaplatenie sumy 147,48
Eur ako výšku nepovoleného prečerpania vyplývajúcu z výzvy žalobcu predloženú žalovanej zo dňa

07. 02. 2017, kedy žalobca zároveň odstúpil od zmluvy so žalovanou. Preto súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy prečerpaných prostriedkov 147,48 Eur s 5 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od
24. 02. 2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 251 a § 255 ods. 1, 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V odvolaní uviedol, že rozsudok
považuje za nesprávny, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h) CSP). Z oznámenia zo dňa 07. 02. 2017 síce vyplýva, že žalobca odstúpil od

zmluvy o bežnom účte, avšak čo sa týka povoleného prečerpania, žalobca znížil limit prečerpania na
0 Eur, v dôsledku čoho bola žalovaná povinná vyrovnať debetný zostatok na účte minimálne na túto
hodnotu. Daným skutkovým stavom sa však súd prvej inštancie nezaoberal aj napriek tomu, že išlo
o tvrdenia žalobcom preukázané, čím podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Súd sa zaoberal len samotným odstúpením od zmluvy o bežnom účte a jeho následkami podľa

ustanovení obchodného a občianskeho práva, avšak nezaoberal sa pre tento spor podstatnou vecou a
sícežiadosťouosplateniepovolenéhoprečerpaniaajejúčinkami.Podľaodvolateľaniejemožnéžiadosť
o splatenie povoleného prečerpania považovať za odstúpenie od zmluvy o povolenom prečerpaní, čím
dôvody zamietnutia žaloby, ktoré súd aplikoval, neobstoja.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 a nasl. CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejednal v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní

posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II ÚS 78/05).

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

10. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).11. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami

sporu založeným dňa 07. 12. 2015, zmluvou o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte,
predmetom ktorej bolo zriadenie povoleného prečerpania na účte bankou pre klienta do výšky limitu 100
Eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 %. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom
a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah.

13. Preto na právny vzťah strán sporu je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na

ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl. ako
aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie

je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

16. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

17. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

18. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

19.Ustanovenie§54ods.1OZjeustanovenímlexspecialissdopadomnavšetkyspotrebiteľskézmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Odvolací súd sa domnieva,
že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv,
zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v Obchodnom zákonníku.

20. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie aplikoval dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v
súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

21. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva)
je úplné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizované

použitie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité (viď dôsledky
pre spotrebiteľov v ďalšej časti odôvodnenia).

22. Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v právnom
vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (porov. rozsudky vo veciach sp. zn. 6Co

81/2012, 6Co 113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012). Niektoré rozsudky pritom boli podrobené
kontrole ústavnosti. Ústavný súd SR takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS
402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania)23. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 48 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak

25. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2),
a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

26. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka

zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne
zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek
ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie
spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej
medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom

zákonníku.

27. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej
typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave
podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi

jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných
typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009, str.
178).

28. Nemožno prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva)

a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení (čl. 4, podanie zo dňa 9.12.2010), aj
keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu
jej uzavretia (napr. strata výhody splátok).

29. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom
pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr.
rozsudok C-168/05 MostazaClaro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 Océano).

30.Odvolacísúdnemá pochybnostiosúladeustanovenia§54ods.1OZsprávomEurópskejúnie,ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernicaRady93/13/EHS(čl.8smerniceRady93/123EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou
voblastiobsiahnutejtoutosmernicouscieľomzabezpečeniamaximálnehostupňaochranyspotrebiteľa“,

porov. tiež rozsudok súdneho dvora vo veci C-484/08).

31. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§
153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú
kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 citovanej smernice ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné

klauzuly v zmluvách nezaväzovali“.

32. Odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného
zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52

až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku
tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.33. V celej škále dualisticky upravených inštitútov súkromného práva by sa malo použiť vždy obchodné
právo vrátane regulácie inštitútu odstúpenia od zmluvy, s čím sa podľa odvolacieho súdu zásadne nedá
súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne právo zakotvené v kódexe o občianskych právach

by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti
Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich postavenie.

34. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že v
prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy

nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa
postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom
transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy
inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu
(rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).

35. Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany
v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne
priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri
zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,

ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o
obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

36. Iná vec je možnosť dojednania iných dôsledkov odstúpenia, a to priaznivejších pre spotrebiteľa.
Napríklad typickým výhodnejším dojednaním oproti zrušeniu zmluvy od jej začiatku by bolo dojednanie

s cieľom ponechať splátky nesplatenej časti úverových prostriedkov. Pre spotrebiteľa je výhodnejšie
splácať istinu, ako jednorazovo vrátiť (spravidla už spotrebované) úverové prostriedky. Ustanovenie §
48 ods. 2 OZ teda pripúšťa dohodu aj o inom následku, než je zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku
(ex tunc).

37. Z obsahu žaloby je evidentné, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje aj úroky a poplatky (za
vedenie účtu, upozornenia, výzvy na zistenie zostatku v bankomate, za úver v hotovosti), a to napriek
tomu, že zmluvu zrušil. Vzhľadom na odstúpenie od zmluvy si strany sporu majú vrátiť len vykonané
plnenia podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia (456 Občianskeho zákonníka). Preto žalobca
môže žiadať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanej bez akýchkoľvek vedľajších plnení z titulu úrokov

a poplatkov. Keďže žalovanej dlh na nepovolenom prečerpaní predstavoval výšku 147 Eur, žalovaná je
povinná žalobcovi vrátiť len výšku skutočného plnenia, a preto súd prvej inštancie správne postupoval,
ak žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

38. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok

v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.§
255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej žalovanej v
súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá nárok na ich náhradu.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).