Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110212930
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8110212930.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu 1./ E.T. L.O., Z.. XX.XX.XXXX,
B. B. XX, XXX XX Ľ., 2./ P.W. L.M., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX, XXX XX Ľ., obaja zastúpení JUDr.
DušanomRemetom,advokátomsosídlomMasarykova2,08001Prešov,protižalovanémuV.H.K.H.,Z..
XX.XX.XXXX, B. I.Á. XX, XXX XX I., zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná

89, 080 01 Prešov, o odstránenie stavby, nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov aj
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 15C 107/2010-329 zo dňa 8.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Meníuznesenievovýrokuotrováchkonaniatak,žepriznávažalovanémunároknanáhradutrovkonania
voči žalobcom.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcom.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil.
Predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 15C 107/2010-25 zo dňa
23.6.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co 110/2010-56 zo dňa 8.9.2010

zrušil. Rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaného
odstrániť neoprávnenú stavbu, ktorá sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcov, eventuálne aby
bola táto stavba prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalobcov.
V priebehu konania vo veci bolo nariadené predbežné opatrenie, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom

a ktorým bolo uložené žalovanému zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcov k dotknutým
pozemkom.

3. Prvoinštančný súd vo veci samej konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na
OkresnomsúdePrešovpodsp.zn.29C182/2012.Išlookonanie,vktoromsarozhodovaloovlastníckom
práve k dotknutým pozemkom, od ktorého žalobcovia odvodzovali svoju aktívnu legitimáciu v konaní sp.

zn. 15C 107/2010. Konanie bolo skončené dňa 12.1.2017. Rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sa stal právoplatným a bolo rozhodnuté, že pozemok, ktorý žalobcovia tvrdili v konaní,
ktoré je preskúmavané teraz odvolacím súdom, že sú výluční vlastníci, že časť dotknutého pozemku v
podiele X/XX patrí do dedičstva po P. U., ktorý sa narodil X.X.XXXX a ktorý zomrel X.X.XXXX.
Následne tento novoobjavený majetok po nebohom P. U. bol prejednaný v konaní pred Okresným súdom
Prešov č.k. 35D 113/2017-19 a jeho podiel v rozsahu X/XX nadobudla F. K., ktorá ho následne previedla

na žalovaného v preskúmavanom konaní. Zmluva bola zapísaná a vklad povolený dňa 11.7.2017.Následne žalobca dňa 12.9.2017 zobral žalobu späť, žiadal konanie zastaviť, pretože na strane
žalovaného došlo k strate pasívnej vecnej legitimácie. Nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu získal
žalovaný aj právo stavby, čo má dosah na neoprávnenosť predmetnej stavby.

Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, ďalej ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP
po tom, čo žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby, konanie zastavil.

4. Prvoinštančný súd zrušil aj pôvodne vydané predbežné opatrenie aplikujúc ust. § 471 ods. 1 CSP,
ust. § 77 ods. 1, 2 O.s.p. a ust. § 335 ods. 1 CSP. Tým, že konanie sa zastavilo, prvoinštančný súd zrušil

neodkladné opatrenie (pred tým predbežné opatrenie) tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia.

5. Prvoinštančný súd skúmal dôvody dôležité pre rozhodnutie o trovách konania. Vychádzal z ust. §
256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Na daný právny vzťah však aplikoval ust. § 257 CSP. Dospel
k záveru, že z procesného hľadiska žalobcovia zodpovedajú za vzniknuté trovy žalovanému. Nebolo
totiž preukázané žiadne také správanie žalovaného, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne

konštatovať jeho procesné zavinenie zastavenia konania. Zodpovednosť za vzniknuté trovy žalovaného
je na strane žalobcov. Podľa § 256 ods. 1 CSP však prvoinštančný súd dospel k záveru, že sú dané
okolnosti pre aplikáciu § 257 CSP. Ide o okolnosti prípadu, keď žalobcovia v 1/ a 2/ rade boli v katastri
nehnuteľnosti evidovaní v čase podania žaloby ako jediní spoluvlastníci dotknutého pozemku, na ktorom
sa nachádzala stavba žalovaného, ktorej odstránenia sa domáhali. Žaloba je preto podaná dôvodne.

V roku 2012 žalobou právnej predchodkyne žalovaného bolo napadnuté vlastnícke právo žalobcov.
Toto konanie nevyvolali žalobcovia svojim správaním. Konanie má však značný vplyv na ich postavenie
v prejednávanej veci. V konaní pred Okresným súdom Prešov č.k. 29C 182/2012-241 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove 16Co 23/2016-274 bolo určené, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade nie
sú jedinými spoluvlastníkmi dotknutého pozemku, ale spoluvlastnícky podiel X/XX patrí do dedičstva po

nebohom P.Z. U., ktorý podiel nadobudol dedič a následne povolením vkladu vlastníckeho práva dňa
11.7.2017 žalovaný. Tým stratil žalovaný pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Bez zavinenia či pričinenia
žalobcov mimo prejednávanej veci bolo rozhodované o ich právach, resp. o právach relevantných pre ich
úspech v spore. K späťvzatiu žaloby pristúpili ihneď po tom, čo nastala skutočnosť uvedená v citovanom
uznesení a umelo spor nepredlžovali. V tom videl prvoinštančný súd dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania ani jednej zo strán.

6. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podali
odvolanie žalobcovia. Žalobcovia pre správanie žalovaného museli zobrať žalobu späť. Žalobcovia
neurobili žiadny krok smerujúci k zmene správania sa žalovaného. Boli do vlastníckeho sporu bez ich

pričinenia vtiahnutí a v konečnom dôsledku v ňom boli aj prevažne úspešní. V prejednávanej veci
podali žalobu dôvodne, pretože podľa vtedy existujúceho právneho a skutkového stavu sa domáhali
odstránenia neoprávnenej stavby žalovaného. Tieto okolnosti žalovaný ani nerozporoval a nenamietal,
v tom čase nesvedčilo žalovanému žiadne právo stavby pre jeho nehnuteľnosť na cudzom pozemku.
Teda k späťvzatiu žaloby došlo výlučne v dôsledku chovania žalovaného, a preto žalobcovia majú nárok

na náhradu trov konania.

7. V odvolaní žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď prvoinštančný súd aplikoval ust.
§ 257 CSP.
Žalovaný nezavinil zastavenie konania. Nebol účastníkom konania sp. zn. 29C 182/2012 o určenie

vlastníckeho práva, kde účastníčkou konania bola pani F. K.M.Š. a E. L. a jeho manželka. Žalovaný od
počiatku spochybňoval vlastnícke právo žalobcov, namietal, že vlastníkom pozemku je aj pani F. K.P.Š.,
kde jej vlastnícke právo nakoniec v konaní sp. zn. 29C 182/2012 bolo konštatované. Žalovaný nezavinil
vznik trov konania. Naopak, práve žalobcovia zavinili zastavenie konania, a to svojim späťvzatím žaloby
po 7 rokoch súdneho konania. Žalovaný od začiatku konania spochybňoval vlastnícke právo žalobcov k

dotknutým pozemkom. Žalovaný nebol stranou sporu vedenou pred Okresným súdom Prešov č.k. 29C
182/2012, nemohol ovplyvniť výsledok tohto konania. Rozhodnutie vo veci 29C 182/2012 malo vplyv aj
na výsledok konania 15C 17/2010, kde žalobcovia následne zobrali žalobu späť. Preto si uplatnil trovy
konania.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý výrok o trovách
uznesenia prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
prvoinštančného konania nie je správne.9. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o zodpovednosti za zastavenie konania nevyhodnotil procesnú
situáciu náležitým spôsobom. V zásade platí, že podľa ust. § 256 ods. 1 CSP za trovy konania, ktoré

vznikli v priebehu konania, zodpovedá tá strana sporu, ktorá zavinila zastavenie konania. Náhrada
trov konania sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, to znamená, že súd nemôže
v prejednávanej veci hodnotiť dôvodnosť alebo nedôvodnosť podanej žaloby a prejudikovať, ako
by asi meritórne mohla vec dopadnúť, ak by nenastali okolnosti odôvodňujúce späťvzatie žaloby. K
rozhodovaniu o zodpovednosti za trovy konania je potrebné pristúpiť výlučne z procesných dôvodov,

ktoré nastali pre späťvzatie žaloby.

10. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobcovia E. L. a manželka P. L. zažalovali V.
K. o odstránenie stavby z pozemku, pretože stavba je vo vlastníctve žalovaného a pozemok je vo
výlučnom vlastníctve žalobcov. Žalobcovia tvrdili svoje vlastnícke právo k pozemku. Zároveň žalobcovia
žiadali vydať v tom čase predbežné oparenie. Po tom, čo súd predbežné opatrenie vydal a uložil

žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcov v 1/ a 2/ rade k sporným
pozemkom, proti nariadenému predbežnému opatreniu podal odvolanie žalovaný. Bol to jeho prvý
úkon v prejednávanej veci, kde v bode 5 odvolania namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcov, keď žalobcovia nemali byť výlučnými vlastníkmi sporných pozemkov, ale pozemky mali byť aj
v podielovom spoluvlastníctve rodiny U.. Poukázal na to, že o určenie vlastníckeho práva k pozemku

sa vedie konanie, kde vlastnícke právo si uplatňujú iné osoby voči žalobcom v tomto spore. Nakoniec
bolo zistené, že skutočne žalobcovia nie sú výlučnými spoluvlastníkmi označených pozemkoch, na
ktorých je stavba žalovaného. Táto okolnosť bola preukázaná v konaní pred Okresným súdom Prešov
č.k. 29C 182/2012-241, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co 23/2016-274,
kde bolo konštatované, že spoluvlastnícky podiel na sporných pozemkoch žalobcov vo výške X/XX

patrí do dedičstva po nebohom P. U.. Výsledok dodatočného prejednania dedičstva po nebohom P.
U. bol taký, že podiel na pozemkoch zdedila dedička F. K.. Táto okolnosť je podstatná pre posúdenie
zodpovednosti za vzniknuté trovy. Nie žalovaný stratil pasívnu vecnú legitimáciu v prejednávanej veci,
ale naopak, žalobcovia stratili výlučné spoluvlastníctvo k sporným pozemkom po tom, čo nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie vo veci 29C 182/2012, keď časť pozemku v rozsahu X/XX bola určená do

dedičstva po nebohom P. U.. Táto okolnosť, ktorá bol namietaná v prvotnom úkone žalovaného, v čase,
keď podával odvolanie proti predbežnému opatreniu, sa ukázala ako pravdivou a bolo preukázané, že
žalobcovia stratili aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby voči žalovanému o vypratanie celého
pozemku, keď podielovým spoluvlastníkom vypratávaných pozemkov sa stala aj ďalšia osoba, a to F.
K., ktorej vlastníctvo bolo potvrdené v dedičskom konaní po nebohom právnom predchodcovi. Uvedená

okolnosť bola tou podstatnou, ktorá spôsobila, že žalobcovia stratili možnosť byť úspešní v tomto
spore. Až následne po tom, čo došlo k prevodom zdedeného podielu na sporných pozemkoch na
žalovaného, zobrali žalobu späť. Späťvzatie žaloby bolo až následne po strate ich aktívnej vecnej
legitimácie a po zistení, že novým vlastníkom v rozsahu spoluvlastníckeho podielu získaného po F.
K. sa stal žalovaným. Prvý úkon, ktorý nastal a ktorý spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov a

kedy vznikla zodpovednosť žalobcov za trovy žalovaného bola okolnosť právoplatného rozhodnutia v
spore o určenie vlastníckeho práva sp. zn. 29C 182/2012, kedy aj napriek týmto okolnostiam žalobcovia
pokračovali vo vedení sporu. Žalobcovia aj napriek tomu, že boli upozorňovaní žalovaným, že prebieha
spor a že nie sú výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností, sa aktívne domáhali svojich nárokov.
Preto zavinili z procesného hľadiska vznik trov konania žalovanému, ktorý, ako sa nakoniec ukázalo, sa

bránil dôvodne, keď namietal, že žalobcovia nie sú výlučnými vlastníkmi pozemkov tak, ako to tvrdili v
žalobe. Preto za vzniknuté trovy v dôsledku späťvzatia žaloby zodpovedajú výlučne žalobcovia.

11. Preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý výrok uznesenia prvostupňového súdu a
rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcom,

ktorí zavinili zastavenie konania. Zavinenie odvolací súd vyhodnotil vyslovene z procesných dôvodov,
nie z meritórneho alebo prípadného možného meritórneho rozhodnutia vo veci.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
396 CSP a priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o týchto trovách rozhodne prvoinštančný súd.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.