Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219676
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117219676.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. B., M..
XX.XX.XXXX, Q. Ď. XX, XXX XX U., o zaplatenie 1 464,39 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa17.08.2017sažalobcadomáhalnažalovanomzaplateniasumy1464,39

€. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že dňa 07.05.2014 bola uzatvorená zmluva o pôžičke,
evidenčné č. 6177531, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá celková suma pôžičky 2177,76
€. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný túto pôžičku splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach
v sume 46,69 €. Do dňa podania žaloby však žalovaný zaplatil 0 €. Vzhľadom na neplnenie platobných
povinností zo strany žalovaného, žalobca listom zo dňa 19.10.2014 predčasne zosplatnil predmetný
spotrebiteľskýúver,nazákladečohopožadujeodžalovanéhozaplateniesumy1464,39€spolusúrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 až do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd rozhodol na základe spisu a zistil nasledujúce: Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 07.05.2014
zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom „Žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky“.
3.1. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 1300 €, ktorú mal splatiť
v 48 mesačných splátkach vo výške 46,69 € (45,37 € bez poistenia) €. Termín konečnej splatnosti

- 05/2018, celkové náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 877,76 €, ročná úroková sadzba -
32,00%, RPMN - 32,00% a priemerná hodnota RPMN - 46,3%. Splátky boli podľa bodu 6.2 VOP splatné
do 20. dňa v kalendárnom mesiaci.
3.2. Žalobca ďalej súdu predložil „Predžalobnú upomienku“ zo dňa 27.08.2014 (+ doručenku)
adresovanú žalovanému, ktorou je tento vyzývaný k okamžitej úhrade omeškanej sumy 149,41 € ako aj
„Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 29.10.2014.
3.3. Žalobca tiež súdu predložil prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že zo strany žalovaného

bola uhradená suma 0 €.

4. Výzvou zo dňa 26.09.2017 požiadal súd žalobcu, aby v lehote 10 dní
O zaslal súdu všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného,O preukázal doručenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanému,
O zaslal súdu rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky.
4.1. Na výzvu žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 17.10.2017, ktorým výzve súdu žiadnym

spôsobom nevyhovel.

5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo

cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia

povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely

posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

6. (Ne)platnosť predčasného zosplatnenia úveru - Predovšetkým má súd za to, že k predčasnému
zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok u dlžníka - žalovaného nedošlo, z dôvodu nedodržania
postupu podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva.). Doručenie listiny o predčasnom zosplatnení úveru žalobca súdu
nepreukázal. Z uvedeného záveru vyplýva, že žalovaný bol povinný aj naďalej plniť svoj záväzok v
splátkach.

7. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2
zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na
zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať

(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného
plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.

Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí

nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa

potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako

stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.
Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského

soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,

neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele

posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:

Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
7.1. V zmluve sa nachádzajú nasledujúce údaje o žalovanom - zamestnanec, príjem 380 €. Žalovaný
mal predložiť občiansky preukaz a potvrdenie o adrese (teda nepredkladal ani len potvrdenie o výške
príjmu).
7.2 Je teda zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní

bonity dlžníka žalobca nepostupoval (nezaujímali ho napr. výdavky žalovaného na živobytie a to, či po
ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru), čoho výsledkom bolo aj to, že sa pokúsil
zmluvu ukončiť už po 5 mesiacoch jej trvania z dôvodu neplnenia záväzkov žalovaného.

8. Zo záverov súdu o tom, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a žalovaný nie je

povinný platiť úroky a poplatky vyplýva, že súd mohol žalobcovi priznať iba splátky istiny splatné ku dňu
jeho rozhodovania. Ku dňu rozhodovania súdu ešte neboli splatné všetky splátky.
8.1 Z bodu 2. Definície čl. IX. Zmluvné podmienky vyplýva, že v jednotlivých splátkach je
zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Podľa www.wikipedia.sk anuita (z lat. annuus - ročný) je pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených

platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa
z istiny a splátky úroku.Výškaanuitnej
splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku . Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť
úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou
sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a istina sa platia v pravidelných časových intervaloch , najčastejšie mesačne počas celej platnosti úveru.8.2. Keďže nenastala splatnosť ešte všetkých splátok, pre priznanie istiny dlžnej ku dňu rozhodovania
súdu bolo potrebné, aby žalobca vyhovel výzve súdu a zaslal mu rozpis splátok na istinu, úroky a
poplatky, čo neurobil, preto súd z tohto dôvodu jeho žalobe vyhovieť nemôže. Súdu totiž nie je známe,

aká suma istiny je zahrnutá v anuitných splátkach splatných ku dňu jeho rozhodovania. Napriek výzve
súdunazaslanieuvedenéhoprivedomí,žeobdobnéžalobysúsenátom9Csp.ztohtodôvoduzamietané
(a zamietajúce rozsudky potvrdzované KS v PO) žalobca rozpis splátok nezaslal, čím spôsobil, že jeho
žalobe nemohlo byť ani čiastočne vyhovené.

9. Dňa 20.11.2017 malo dôjsť k postúpeniu uplatnenej pohľadávky z CFH a.s. na súčasného
žalobcu. Zmena žalobcu bola pripustená uznesením č.k. 9Csp/199/2017 zo dňa 30.11.2017. Uvedené
„postúpenie pohľadávky“ však spôsobilo, že žalobe nemôže byť vyhovené aj z ďalšieho samostatného
dôvodu. Podstatnou otázkou pri každej žalobe je to, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a
pasívna vecná legitimácia žalovaného. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, určujúci
či strany sporu boli zároveň účastní aj hmotnoprávneho vzťahu, nárokov z ktorého sa žalobca domáha.

V prejednávanej veci malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalobcu CFH a.s. na spoločnosť
Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Postup a teda aj podmienky platnosti postúpenia takejto pohľadávky
sú uvedené v § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ods. 1, ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a:

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona, alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

9.1. Ak v prejednávanej veci dospel súd k záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru
nedošlo, nemohla byť predmetom postúpenia a tak aktívna vecná legitimácia žalobcovi nesvedčí. Na
uvedenom nič nemení, že došlo k pripusteniu zmeny žalobcu, nakoľko v rámci rozhodovania o pripustení
sa skúma iba, či uvádzaná skutočnosť môže znamenať prevod práv a povinností a nie aj to, či k
postúpeniu pohľadávky skutočne aj platne došlo. Uvedená skutočnosť sa skúma až v rámci konania o

veci samej.
10. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
10.1. Žalobca v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému
súd tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.