Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Pc/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617216342
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617216342.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky B. R.,

K.. XX.XX.XXXX, I. O. K., W. D. XX/XX, I..Č.. W. K. B., W. X/XX proti otcovi navrhovateľky Q. R., K..
XX.XX.XXXX, I. O. K., W. D. XX/XX, o určenie výživného pre dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e otca navrhovateľky prispievať na výživu navrhovateľky sumou 110,- Eur mesačne,
počnúc od 17.10.2017, ktoré výživné je otec navrhovateľky povinný uhrádzať k rukám navrhovateľky,
vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca navrhovateľky na navrhovateľku za obdobie od 17.10.2017 do

28.02.2018 v celkovej výške 195,- Eur je otec navrhovateľky povinný uhradiť k rukám navrhovateľky
spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- Eur, pod následkom straty výhody splátok v
prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

Súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 17.10.2017. doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa sa navrhovateľka

domáhala, aby súd určil otcovi navrhovateľky výživné pre navrhovateľku v sume 180,--EUR mesačne,
ktoré by bol povinný uhrádzať do 15-tého dňa vopred k rukám navrhovateľky, počnúc od podania návrhu.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že žije v spoločnej domácnosti s matkou. Otec na jej výživu prispieva
najviac vo výške 60,--EUR mesačne. Ona je študentkou II. ročníka nadstavbového štúdia na Strednej
odbornej škole v odbore kaderník v Spišskej Novej Vsi. V maturitnom ročníku má značne zvýšené
náklady na školské potreby a to zakúpila si na začiatku školského roka 2017/2018 učebné pomôcky

a to zošity, písacie potreby, rysovacie potreby v sume 5,--EUR, kadernícke potreby: nožnice, kefy,
kadernícky opasok, pláštenku v sume 40,--EUR, prezúvky v sume 15,--EUR. Jej pravidelné mesačné
výdaje spočívajú v ošatení cca 20,-- až 30,-- EUR, hygienické potreby v sume 15,--EUR, vreckové
na desiatu 2,--EURÁ denne - mesačne 40,--EUR, cestovné 9,--EUR. Nestravuje sa v školskej jedálni.
Náklady na mobil mesačne sú 10,--EUR. Má zdravotné ťažkosti vážnejšieho charakteru: chronická
gastritída, oslabený imunitný systém, a náklady na lieky mesačne sú 25,--EUR. Tiež nosí okuliare. Na
kultúrne vyžitie nemá peniaze, ale snaží sa aspoň dvakrát do mesiaca navštíviť kino, náklady sú cca

10,--EUR. Na študijné účely využíva internet v sume 11,--EUR mesačne. K štúdiu by potrebovala nový
počítač, ten ktorý má je zastaralý a poruchový, ale nemôže si ho dovoliť, nemá na to peniaze. Rodičia
majú vyživovaciu povinnosť len vo vzťahu k nej. Brat je už samostatne zárobkovo činný. Otec pracuje vo
firme U. W. Q., W..Y..R.., O., ako SBS, Poprad v predajni OBI a podľa jej poznatkov dosahuje príjem cca600,--EUR. Z ich domácnosti sa odsťahoval asi pred piatimi mesiacmi, na domácnosť ničím neprispieva.
Ona s matkou žije v podnájme v Spišskej Novej Vsi, za podnájom náklady činia 320,--EUR. Matka je
zamestnaná na Správe školských zariadení Spišská Nová Ves, ako učiteľka v Materskej škole, dosahuje

príjem cca 600,--EUR, z ktorého hradí jej (navrhovateľkine) základné potreby, ako je bývanie, ošatenie,
náklady štúdia, zdravotnícke náklady a často sa dostáva do finančnej tiesne.

3. Otec navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca navrhovateľky, vyjadrením sa splnomocnenej zástupkyne
navrhovateľky (matky) na pojednávaní, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a na ich základe zistil
tento skutkový stav:

5. Navrhovateľka je v školskom roku 2017/2018 žiačkou II. triedy Strednej odbornej školy, študijný odbor
vlasová kozmetika. Podľa potvrdenia tejto jej školy, jej študijné náklady predstavujú poplatok za ZRPŠ v

sume 15,--EUR, náklady na cestovné MHD v sume 0,20 EUR za jednu cestu. Náklady má navrhovateľka
aj na písacie potreby, zošity, prezúvky a úbor na telesnú výchovu, ktoré škola nevyčíslila, avšak podľa
vyčíslenia samotnej navrhovateľky uvedeného v jej návrhu, tieto predstavujú na učebné pomôcky a
to zošity, písacie potreby, rysovacie potreby v sume 5,--EUR, na kadernícke potreby, ako sú nožnice,
kefy, kadernícky opasok, pláštenku sumu 40,--EUR, na prezúvky sumu 15,--EUR. Otec tieto vyčíslené

náklady dcéry nespochybnil. Navrhovateľka sa nestravuje v školskej jedálni.

6. Ďalšie náklady navrhovateľky, podľa jej vyčíslenia, predstavujú náklady na ošatenie v sume cca 20,--
až 30,-- EUR mesačne, na hygienické potreby v sume 15,--EUR mesačne a na vreckové na desiatu 2,--
EURÁ denne, čo predstavuje cca 40,--EUR mesačne a náklady na mobil v sume 10,--EUR mesačne.

7. Navrhovateľka má zdravotné ťažkosti a to chronickú gastritídu a oslabený imunitný systém, čo
osvedčovala predloženými lekárskymi správami. Podľa jej návrhu náklady na lieky predstavujú 25,--EUR
mesačne. Nosí okuliare. Dňa 13.06.2017 za ne uhrádzala poplatok v sume 79,58 EUR.

8. Navrhovateľka toho času žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, kde nájom predstavuje 320,--
EUR mesačne, čo osvedčuje zmluva o nájme bytu. Jej matka spláca úver v sume 140,--EUR a rovnakou
sumou do tejto domácnosti na splatenie tohto úveru prispieva aj otec navrhovateľky a to sumou 140,--
EUR mesačne. Matka navrhovateľky je zamestnaná s čistým príjmom 619,40 EUR mesačne, poberá
tiež prídavky na navrhovateľkou. Využíva osobné motorové vozidlo napísané na otca navrhovateľky zv.

Chevrolet Kalos, kde má náklady na sezónne prezutie, poistku a tiež STK. Tiež má náklady na svoju
stravnú jednotku v školskej jedálni v sume 12,-- EUR mesačne a na mobil v sume 10,-- EUR mesačne.
Okrem navrhovateľky nemá už inú vyživovaciu povinnosť.

9. Otec navrhovateľky toho času už nežije v spoločnej domácnosti s matkou navrhovateľky, ale prebýva

u svojej sestry v trojizbovom byte v Lučivnej. Svojej sestre prispieva na domácnosť sumou 180,-- EUR
mesačne, pričom v uvedenom byte bývajú aj sestra otca navrhovateľky, ako aj jej manžel, ktorí obaja sú
zamestnaní. Od 10.03.2018 si našiel vlastnú garsónku, za ktorú v prípade uzavretie nájomnej zmluvy by
mal uhrádzať 165,-- EUR mesačne vrátane energií. Zaplatil za ňu depozit v sume 106,-- EUR a dvakrát
po 165,-- EUR.

10. Otec navrhovateľky je zamestnaný od 08.08.2017 u zamestnávateľa I., W.. W. Y..R.., V. a to na
dobu určitú. Za obdobie mesiacov august 2017 až december 2017 vrátane dosiahol celkový čistý príjem
vo výške 2.816,75 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 593,--EUR (2.816,75 EUR : 4,75
mesiaca). Podľa jeho účastníckej výpovede posledné mesiace mu bola vyplatená mzda len vo výške

cca 550,-- EUR.

11. Predtým bol zamestnaný v spoločnosti U. W. Q., W..Y..R.., O., u ktorého zamestnávateľa mu v
mesiaci február 2017 bol vyplatený čistý príjem vo výške 515,23 EUR, v mesiaci marec 2017 vo výške
460,80 EUR, v mesiaci apríl 2017 vo výške 479,15 EUR, v mesiaci máj 2017 vo výške 463,64 EUR, v

mesiaci jún 2017 vo výške 442,49 EUR, v mesiaci júl 2017 vo výške 436,54 EUR, v mesiaci august 2017
vo výške 387,35 EUR. Podľa jeho účastníckej výpovede pracovný pomer u tohto predchádzajúceho
zamestnávateľa ukončil preto, lebo to už psychicky nezvládal, bolo to náročné pre neho na psychiku,preto tento pracovný pomer ukončil dohodou a to aj kvôli tomu, že mu došla ponuka od terajšieho
zamestnávateľa, ktorá je lepšia.

12. Otec navrhovateľky vlastní rodinný dom v obci K., ktorý zdedil a ktorého je výlučným vlastníkom.
Podľa jeho vyjadrenia toho času je neobývaný. Tiež vlastní osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen
Golf, ktoré má 18 rokov. Nespláca žiadne úvery a ani pôžičky. Jeho ďalšie náklady predstavuje ročná
poistku za auto, ktorú uhrádza poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. štvrťročnými splátkami po 27,77
EUR štvrťročne, a od roku 2018 v sume 29,92 EUR štvrťročne čo osvedčujú príslušné poštové poukazy.

Ďalej má náklady na mobilný telefón v sume 25,-- EUR mesačne, inkasný poplatok za elektrinu a
RTVS v rodinnom dome v sume 26,14 EUR mesačne čo osvedčujú SIPO doklady, náklady na daň z
nehnuteľnosti, ktorá v roku 2017 predstavovala podľa rozhodnutie Obce č. 523/2017 sumu 18,38 EUR
ročne a poplatok za komunálny odpad v súvislosti s uvedenou nehnuteľnosťou. Okrem navrhovateľky
už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

13. Otec navrhovateľke na účet jej matky zasiela mesačne sumu 60,-- EUR, ako výživné. Zároveň otec
navrhovateľky do domácnosti, ktorú obýva, zasiela ďalších 140,-- EUR, ako príspevok na splátku úveru,
ktorý má matka navrhovateľky.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

17.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

25. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

26. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,

ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

27. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

28. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.

Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

30. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

31. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je možné vyhovieť len
čiastočne.

32. Pokiaľ ide o navrhovateľkou uplatnený nárok za obdobie od podania jej návrhu, t.j. od 17.10.2017,
k tomu je potrebné konštatovať, že podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, zákonná povinnosť na plnenie
vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči oprávnenému dieťaťu trvá do času, kým toto dieťa nie je
schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne
z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť

napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu a teda príjem náhodného charakteru nemožno považovať za
nadobudnutieschopnostisamostatnesaživiť.Zároveňjevšakpotrebnékonštatovať,žepodľaaplikačnej
praxe pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia
toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažuje za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej
škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti

samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade
ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce, kedy v takomto prípade ide skôr o
potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť, na ktorú je však potrebné pri rozhodovaní
súdu o zrušení vyživovacej povinnosti povinného rodiča vo vzťahu k oprávnenému dieťaťu prihliadať.

33. V danom prípade je nepochybné, že navrhovateľka naďalej riadne pokračuje v štúdiu na príslušnej
škole, na ktorej toto štúdium začala ešte v čase kedy bola neplnoletým nezaopatreným dieťaťom. V jej
prípade teda ešte naďalej ide o dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, nakoľko nezískala príslušné
vedomostné zručnosti, keďže jej štúdium pokračuje, dosiaľ ho neukončila a ani neprerušila a teda ešte
nespĺňa všetky predpoklady na to, aby sa dokázala uplatniť na trhu práce, a preto jej naďalej prináleží

nárok na priznanie výživného vo vzťahu k jej rodičom.

34. Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca na navrhovateľku súd vychádzal zo súčasných
osobných a majetkových pomerov navrhovateľky, jej otca, ako aj matky, tiež aj z odôvodnených potrieb
navrhovateľky .

35. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu
odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky

nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

36. Na druhej strane určenie výživného zo strany povinného rodiča na odkázané dieťa, je limitované aj
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi tohto povinného rodiča.

37. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005, sa zaradili majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred

princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny

príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce.

38. Vychádzajúc z týchto záverov je potrebné konštatovať, že určujúcim príjmom otca, z ktorého

súd vychádzal, je príjem, ktorý tento dosahuje u svojho súčasného zamestnávateľa, spoločnosti I.,
W.. W. Y..R.., V., nakoľko je preukázané, že je mierne vyšší než bol ten, ktorý dosahoval u svojho
predchádzajúceho zamestnávateľa, t.j. spoločnosti U. W. Q., W..Y..R.., O., kde dosahoval príjem do
500,--EUR v čistom, oproti súčasným cca 593,--EUR mesačne v čistom.

39. Nebolo preukázané, že by otec z hľadiska jeho majetkových pomerov vykazoval nejaký zvýšený
majetkový štandard. Otec je vlastníkom rodinného domu, u ktorého vykazuje priemerné mesačné
náklady vo výške cca 30,--EUR (elektrina 26,--EUR mesačne a ročné náklady na daň z nehnuteľnosti a
komunálny odpad). Otec vlastní staršie motorového vozidlo, rovnako tak aj matka navrhovateľky. Otec
však túto nehnuteľnosť nevyužíva a nemá z nej žiaden ekonomický prínos.

40. Z hľadiska nákladových položiek, otec navrhovateľky vynakladá na bývanie sumu 180,-- EUR
mesačne, ktorý náklad mu mal poklesnúť na sumu 165,-- EUR prenájmom garsónky. Tieto náklady sa
nejavia neprimeranými.

41. Na druhej strane súd hodnotil aj domácnosť, ktorú v súčasnosti obýva navrhovateľka a jej
matkou prezentované výdavky na túto domácnosť. Matka navrhovateľky, ktoré zabezpečuje výživu
navrhovateľke tým, že jej umožňuje u nej bývať a sa o ňu osobne naďalej stará, dosahuje priemerný
mesačný príjem vo výške cca 619,-- EUR plus prídavok na dieťa.

42. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie
má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho
potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,

poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky,
čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov
a dieťaťa.

43. Jednorazové výdavky v podobe rôznych nákupov, napr. jednorazové nákupy školský pomôcok na

začiatku školského roka, prípadne úhrada poplatku za okuliare, je potrebné hodnotiť v kontexte dlhšieho
časového obdobia a to jedného roku. Tieto náklady je potom potrebné rozrátať na jednotlivé mesiace (t.j.
napr. okuliare v sume 79,58 EUR : 12 mesiacov = 6,63 EUR). Navrhovateľka, ktorá je potom platobným
miestom musí zabezpečiť, že v čase keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude maťdostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov výživne
platiaceho rodiča.

44. Celkové vyčíslované náklady na navrhovateľku pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií bez stravy
sa tak pohybujú v sume cca 280,--EUR (náklady na školské potreby : 5,--+ 40,-- + 15,-- = 60,-- EUR
na rok / 12 mesiacov, oblečenie cca 30,--EUR mesačne, hygiena cca 15,--EUR mesačne, vreckové cca
40,--EUR mesačne, cestovné cca 9,--EUR mesačne, mobil cca 10,--EUR mesačne internet cca 11,--
EUR, nájomné 320,--EUR : 2 osoby = 160,--EUR).

45. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby navrhovateľky,
prihliadajúc na súčasné príjmové a majetkové pomery jej otca, ako aj na skutočnosť, že tento toho času
nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného z jeho strany na navrhovateľku na
sumu 110,- EUR mesačne, na ktorú ho zaviazal prispievať k jej rukám a v prevyšujúcej časti súd návrh
navrhovateľky zamietol.

46. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 17.10.2017, t.j. odo dňa, kedy navrhovateľka podala
uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého je uvedené výživné možné
u dospelých osôb priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

47. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na navrhovateľku za obdobie od 17.10.2017,
vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 17.10.2017
do 28.02.2018, a to v celkovej výške 195,-- EUR, ktoré súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach
po 20,-- EUR mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade
neuhradenia, čo i len jednej z nich.

48. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 110,--EUR mesačne za
mesiacenovember2017ažfebruár2018vrátane(t.j.4mesiace x110,--EUR)apomernejčastiurčeného
výživného za mesiac október 2017 zodpovedajúcej 15 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od
17.10.2017 do 31.10.2017), čo predstavovalo čiastku 55,-- EUR (t.j. 110,-- EUR / 30 dní x 15 dní).

Celková suma určeného výživného na navrhovateľku za uvedené obdobie tak predstavovala čiastku
495,-- EUR (t.j. 110,- EUR x 4 mesiace + 55,-- EUR).

49. V konaní bolo preukázané, že otec od podania návrhu, teda za obdobie od 17.10.2017 do dňa
rozhodovania súdu, t.j. do 13.03.2018 uhradil na výživu navrhovateľky sumu 300,-- EUR (súd nebral

do úvahy otcom zrealizovanú úhradu 140,--EUR mesačne, na nakoľko so jednalo o splátky úveru,
ktorý zaťažuje rodičov navrhovateľky a nie je možné túto čiastku, ako takú, započítať priamo na výživu
navrhovateľky). Súd túto uhradenú sumu výživného následne odrátal od vyššie vyčíslených sumy
určeného výživného a tak dospel k celkovej sume zaostalého výživného na navrhovateľku v sume 195,--
EUR (t.j. 495,-- EUR - 300,-- EUR).

50. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať v mesačných splátkach po 20,--EUR berúc na jednej
strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na navrhovateľku a jeho
súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu
otca na výživu navrhovateľky nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového

kalendára mohlo byť k rukám navrhovateľky uhradené najneskôr do desiatich mesiacov od rozhodnutia v
tejtoveci.Vprípade,akotectentosplátkovýkalendárnebudedodržiavať,vzniknemupovinnosťuvedené
dlžné výživné uhradiť naraz.

51. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 28.02.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých

opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť
za mesiac marec 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

52. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

53. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.54. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

55. O trovách konania súd v danom konaní rozhodoval, keďže navrhovateľka navrhla súdu, aby sa o
nich rozhodlo a to síce tak, že žiadne z účastníkov nemá právo na ich náhrad.

56. Súd o týchto trovách rozhodol v súlade s § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu, nakoľko nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné niektorého z nich zaviazať

ho na ich úhradu v prospech druhej strany.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.