Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 25Cb/238/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317215753
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Dufalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317215753.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci

žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: ius
aegis s.r.o., advokátska kancelária, Ferienčíkova 7, Bratislava, IČO: 36 857 203, proti žalovanému:
FISgroup ASSET, spol. s r.o., Pšeničná 10, Bratislava, IČO: 44 496 788, o zaplatenie 2.731,14 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2.731,14 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne
od 11.3.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 3.8.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.731,14
eur s príslušenstvom titulom náhrady škody v dôsledku neoprávneného odberu elektrickej energie bez
platne uzatvorenej Zmluvy o združenej dodávke elektriny.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je podľa § 40 ods. 9 Zák. č.
251/2012 Z.z. o energetike oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta a žalovaný ako odberateľ

elektrickej energie je za týmto účelom povinný umožniť mu prístup k určenému meradlu a k odbernému
elektrickému zariadeniu. V súlade s uvedeným dňa 2.6.2016 bola zamestnancami žalobcu vykonaná
kontrola odberného miesta č. 4512650900, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal
elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Uvedená skutočnosť
vyplývazProtokoluozisteníneoprávnenéhoodberuzodňa2.12.2016,vktoromboluvedenýnasledovný
skutkový stav: „Odberné miesto bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. Odberné
miesto bolo vypnuté pracovníkom elektromerového servisu dňa 28.1.2016.“

3. Podľa § 46 ods. 1 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, neoprávneným
odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzatvorenej zmluvy o:
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektrinyb) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a

ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy

5. Podľa § 46 ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, pri neoprávnenom
odbere elektriny je ten, kto elektrinu odberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno

vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

6. Spôsob výpočtu škody je uvedený v § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.
292/2012 Z.z. ktorý znie:

1. Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby
elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene
odobratej elektriny podľa ods. 2.
2. Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely

pokrytia strát všetkých prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktorú sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny.
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania

neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny;
v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota
variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou
hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu
platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platným počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

7. Žalobca musel v dôsledku neoprávneného odberu vynaložiť náklady na zisťovanie neoprávneného

odberu, ďalej ako prevádzkovať distribučnej sústavy v súlade s § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o energetike
nakupujeelektrinupotrebnúnakrytiestrátelektriny,ktorávznikajúajvdôsledkuneoprávnenýchodberov.

8. Vzniknutá škoda bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 9916010248 sumou 2.731,14 eur, so
splatnosťou 10.3.2016.

9. Žalobca poukázal na ustálenú súdnu prax a judikatúru, podľa ktorej zodpovednosť za neoprávnený
odber elektrickej energie bez uzatvorenej Zmluvy o dodávke alebo Združenej dodávke elektriny je
koncipovaná ako objektívna zodpovednosť a preto odberateľ elektrickej energie je zodpovedný za
protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje a to

bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení a bez možnosti liberácie (uznesenie
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co 80/2012 zo dňa 11.7.2012, ďalej napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 76/2010 zo dňa 3.10.2011, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 14Co 776/2014 zo dňa 16.6.2015).

10. K žalobe žalobca pripojil nasledovné listinné dôkazy:
- Výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny č. 9916010248,
-Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
- Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 2.2.2016,

11. Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 14.8.2017 platobným rozkazom č.k. 25Cb 238/2017-19, proti
ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so žalobou
a s výškou žalovanej sumy, žalovaný nezačal s odberom elektriny na predmetom odbernom mieste dňa
14.6.2014 tak, ako to uviedol žalobca a navyše ani neodoberal elektrinu počas celého obdobia až dovypnutia odberného miesta pracovníkom elektromerového servisu. K nezrovnalostiam v sledovaní a
účtovaní odberu došlo vinou predchádzajúceho odberateľa elektriny na predmetom odbernom mieste,
ako aj skutočnosťou, že počas daného obdobia žalovaný neužíval budovu, v ktorej je odberné miesto,

ale budovu prenajal inej osobe.

12. Žalobca sa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.11.2017 nestotožnil s tvrdeniami uvedenými
v odpore, ktorými žalovaný spochybnil výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom a navyše
tvrdil že nie je osobou, ktorá neoprávnene odoberala elektrickú energiu. V tejto súvislosti žalobca

zdôraznil, že zodpovednosť za neoprávnený odber je zodpovednosť za existenciu protiprávneho stavu,
ktorá je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť bez možnosti liberácie. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1102/2006 zo dňa 15.10.2007, uznesenie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25Cdo 229/2008zo dňa 27.1.2010. Tvrdenie žalovaného, že v čase neoprávneného odberu
nebola nehnuteľnosť na odbernom mieste užívaná žalovaným, ale inou osobou nie je pravdivá, nakoľko
žalovaný v liste zo dňa 2.3.2016 uviedol, že „administratívna budova v ktorej ste dňa 2.2.2016 bez

akéhokoľvek upozornenia odpojili elektrický prúd bola v tom čase plná zamestnancov. Napriek tomu Váš
pracovníknevyrozumelnikohoznašichpracovníkovosvojomplánovanomkonaní.Atedatvrdenie,ktoré
je uvedené na Protokole je klamstvom - FISgroup ASSET - neprítomný“. V prípade, ak by bolo pravdou,
že v čase trvania neoprávneného odberu žalovaný neužíval predmetnú nehnuteľnosť, svoje tvrdenia
o prenechaní nehnuteľnosti do užívania inej osoby by preukázal relevantnými dôkazmi. Pokiaľ ide o

výpočet výšky škody, tak tento bol urobený na základe skutočne zaregistrovanej spotreby elektromerom
na odbernom mieste, o čom bol vyrozumený aj žalovaný podaním žalobcu zo dňa 21.3.2016.

13. K písomnému vyjadreniu žalovaný priložil nasledovné listinné dôkazy:
- list žalovaného - Odpoveď na výzvu zo dňa 2.3.2016,

- list žalobcu zo dňa 21.3.2016.

14. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

15. Podľa § 137 písm. a/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinností.

16. Na pojednávanie konané dňa 26.3.2018 sa žalovaný nedostavil, hoci bol naň riadne a včas
predvolaný, predvolanie mu bolo dňa 8.2.2018 doručené do elektronickej dátovej schránky, bol poučený
o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP.

17. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 26.3.2018 navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre
zmeškanie.

18. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu

procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.23. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania
v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní plne úspešný.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25.Žalobcasiuplatnilpaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške40,-eur.

26. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. Podľa § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

28. Súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto
rozhodnutia (§ 356 CSP).

V takom prípade, ako aj proti výroku o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie
do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Bratislava III, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové

pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný podať do 15 dní od kedy sa o rozsudku pre
zmeškanie dozvedel.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.