Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215206410
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215206410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, právne
zastúpený: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovaným: 1/ K. K.,
rod.K.nar.XX.XX.XXXX,bytomL.XXX/X,K.,2/W.D.,rod.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.XXXX/XX,K.,
3/X.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.XXXX/XX,K.ozaplatenie4.508,48eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 9. júna 2016, č.k. 6C/220/2015-63, v
spojení s opravným uznesením zo dňa 25. júla 2016, č.k. 6C/220/2015-67, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e
a v napadnutej časti trov prvoinštančného konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalovaným
1/, 2/ a 3/ uložil zaplatiť žalobcovi 1.583,62 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne z tejto sumy
od 10.12.2013 do zaplatenia spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo

zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil zaplatiť žalobcovi
pomernú časť náhrady trov konania na súdnom poplatku 146 eur a trovách právneho zastúpenia 594
eur právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
§ 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch, keď uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady,

kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu
absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné
podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť

stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Práve s ohľadom
na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj Zákon č. 129/2010 Z.z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickejnerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a
vedel lepšie, ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre
neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona

č. 129/2010 Z.z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na
istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie
je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí
na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky
splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie

má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä
aká časť úveru bude ňou splatená okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi neobsahuje, ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú
zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej
ochrany je aj neuvedenie výšky poslednej splátky. Pre absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a
k) sa úver považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

Žalovaní sú preto povinní zaplatiť žalobcovi len skutočnú výšku poskytnutého úveru bez zmluvných
úrokov, prípadne poplatkov. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že
žalovanému 1/ na základe Zmluvy o úvere boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 5.300
eur. Z predloženého prehľadu splácania vyplýva, že žalovaný 1/ jednotlivými splátkami na poskytnutom
úvere uhradil celkovú sumu vo výške 3.716,38 eur. K úhrade teda zostáva suma 1.583,62 eur. S

poukazom na § 517 ods. 1 a 2 OZ spolu s touto sumou súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi aj
zákonný úrok z omeškania 8,5% ročne z tejto sumy od 10.12.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. keď uviedol, že
žalobca si v konaní uplatnil priznanie istiny 4.508,48 eur a súd mu priznal 1.583,62 eur s príslušenstvom,
a teda úspech žalobcu v konaní bol nižší než 50% (35%), pričom celkový pomer úspechu dosiahol

tak, že od pomeru úspechu žalobcu odpočítal pomer úspechu žalovaných, pričom žalovaným v konaní
preukázateľne trovy nevznikli ani ich náhradu nežiadali.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby a v časti trov konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym
posúdením predmetnej veci. Nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu, že v zmluve o úvere nie
je dostatočne špecifikovaný údaj o dobe trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej
splatnosti úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho názoru
nebolo možno v zmluve v čase jej uzatvorenia stanoviť konkrétne číselné označenie dátumu konečnej

splatnosti,pretožežalobcavuvedenomčasenevedelpredpokladaťkedyžalovaná1/pristúpikreálnemu
čerpaniu úveru s prihliadnutím na to, že lehota na čerpanie úveru bola do troch mesiacov odo dňa
podpísania tejto zmluvy. Ďalej uviedol, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch nevyplýva, že termín konečnej splatnosti musí byť určený dňom, mesiacom a rokom. Uviedol,
že ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch musí každá spotrebiteľská zmluva

okrem všeobecných náležitostí obsahovať taktiež výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V samotnej zmluve o
úvere v bode 6 až 12 sú výslovne špecifikované jednotlivé zákonom požadované náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom v týchto sa jasne uvádza, že dlžník, teda spotrebiteľ, sa zaväzuje splácať

istinu a úroky úveru v 72 mesačných splátkach splatných v platobný deň, pričom prvý platobný deň je
deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý nasledujú po prvom platobnom dni, ktorý sa svojím
číselným označením zhoduje s dňom prvého čerpania úveru, druhý a ďalší platobný deň je deň, ktorý
sa svojím číselným označením zhoduje s prvým platobným dňom, a ak ho v mesiaci niet, posledný deň
mesiaca. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 110,21 eur a konečná splatnosť úveru bola

dohodnutá do 72 mesiacov od prvého čerpania úveru. Bol toho názoru, že predmetná zmluva o úvere
má všetky zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda spĺňa
aj namietané ustanovenie uvedené v písmene k). Nestotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu, že
predmetná zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce z predmetného ustanovenia, nakoľko zmluva o
úvere výslovne uvádza akú výšku jednotlivých splátok (istiny a úroku) tak aj ich počet a obdobie, za

aké sa tieto splátky istiny a úrokov budú splácať. Namietol tiež nezrozumiteľnosť a nepreukázateľnosť
priznaných trov konania a trov právneho zastúpenia, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie
je preukázateľne možné zistiť, akým spôsobom súd určil pomer úspechu a neúspechu žalobcu a
žalovaného v predmetnom konaní.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutým častiach vecne správny a odvolanie je dôvodné len v
časti výroku o trovách konania.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C/220/2015 bolo zaplatenie
4.508,48 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s opravným uznesením
súd prvej inštancie žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil zaplatiť žalobcovi 1.583,62 eur spolu s úrokom z
omeškania 8,5% ročne z tejto sumy od 10.12.2013 do zaplatenia spoločne a nerozdielne s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to do

troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil zaplatiť žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania na súdnom
poplatku 146 eur a trovách právneho zastúpenia 594 eur právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku (okrem opravného uznesenia, nakoľko týmto
opravným uznesením bol zmenený vyhovujúci výrok a ani z obsahu odvolania žalobcu nevyplýva, že by
odvolateľ namietal nesprávnosť opravného uznesenia, keď predmetom odvolania je zamietnutie žaloby
vo zvyšku, ako aj výrok o trovách konania).

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym
predchodcom žalobcu ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení,
a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie

neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani žalovaná, sa na ich príprave nepodieľala a ani
by nemohla docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Žalobca nepreukázal,
že by obchodné podmienky zmluvy boli žalovanou individuálne vyjednané, a preto obchodné podmienky
zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané, ako to vyplýva zo Zákona o ochrane
spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.

9. Z ustáleného skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, na ktorú sa aplikujú
ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovenia o ochrane spotrebiteľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

10.Podľa§11ods.1písm.a)ab)Zákonač.129/2010Z.z.účinnéhokudňuuzavretiazmluvy,poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

11.PrespotrebiteľskýúvervzmysleZákonaospotrebiteľskýchúverochzhľadiskaformálnychnáležitostí
sa vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vyššie citované ustanovenie § 11 ods. 1 vymedzuje prípady, kedy úverpovažuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnu neplatnosti
právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj
písomnej formy postihne neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými, podstatnými obsahovými

náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda
k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú
z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti
zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu Zákona č. 129/2010 Z.z., pričom v tejto súvislosti je
potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá
aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita
osobitných predpisov.

13. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne

cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania

materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej
prezentovaný skutkový stav.

14. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý Zákon č. 129/2010 Z.z. a ustanovil osobitné

náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie, ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval

bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Medzi takéto ustanovenia nepochybne patrí uvedenie
konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona) a uvedenie výšky a počtu termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona). Na to, aby bol považovaný spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch,

stačí, že chýba jeden z údajov vymedzených v tomto ustanovení.

15. Účelom náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby
spotrebiteľ vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež
umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité akú časť istiny zaplatil,

ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu.

16. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky
v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti odvolací súd potvrdil

(§ 387 ods. 1 CSP).

17. Predmetom odvolacieho konania bolo i preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti trov konania.

18. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo
osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí
zo dňa 06.02.1954 vo veci B. proti R., resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci B. proti R. (č.30428/96, resp. 7689/01). Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného
sporového procesu, je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa
premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo, alebo právom

chránený záujem, mal by mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil
proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval.

19. Ust. § 142 O.s.p. (v súčasnosti § 255 CSP) vyjadruje zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania.
Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade

uplatňuje zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých
vznikne nárok na náhradu trov konania, sú: a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, b) účelnosť trov potrebných na
uplatňovanie alebo bránenie práva, c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie
náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom
nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká

povinnosťnanáhradutrovkonania,saodpočítaodúspechuúčastníka,ktorémuvznikáprávonanáhradu
trov konania a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie
alebo bránenie práva a d) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať
nároku na príslušenstvo v časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z

uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch.

20. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti náhrady trov konania odôvodnil použitím ustanovenia
§ 142 ods. 2 O.s.p., keď uviedol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom
ďalej uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil priznanie istiny 4.508,48 eur a súd mu priznal 1.583,62

eur s príslušenstvom a úspech žalobcu v konaní je nižší ako 50% (35%) a žalovaným v konaní
preukázateľne trovy nevznikli a ani ich náhradu nežiadali. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie
je odrazom práva účastníka (strany) na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia
súdu, porušením uvedeného práva účastníka (strany) na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa mu odníma aj možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu pri

využití prípadných opravných prostriedkov.

21. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti trov konania je rozporné, protirečivé a
nedostatočné, keď súd prvej inštancie najskôr uviedol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. a následne sa zaoberal pomerom úspechu a následne

v rozpore s uvedeným výrokom napadnutým odvolaním žalovaným 1/ až 3/, ktorí boli v konaní pomerne
úspešnejší, uloží zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

22. Uvedené nedostatky mali za následok, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov
konanianespĺňalopožiadavkynariadneodôvodnenie,pričomsajednáozávažnéprocesnépochybenie,

vdôsledkuktoréhodošlokporušeniuprávastránnaspravodlivýprocesasúčasnekodňatiuichmožnosti
konať pred súdom.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov
konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

24. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne posúdi otázku náhrady trov konania v zmysle vyššie
uvedeného a o trovách konania opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 CSP odôvodní.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní týkajúcom sa veci samej boli
v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/ až 3/.

26. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).