Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011939
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117011939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich C. Ž.

a Z. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. októbra 2017 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

I.. V. Č., T.. XX. 04. 2003 v Prešove, trvale bytom
R. XXX/XX, B.. C., t. č. umiestnená
D. M. X. H.,

je vinná, že

- dňa 26.05.2017 v čase okolo 13.30 hod. v meste C., na ul. D., pristúpila k poškodenej N. S. F. C., ktorá
sedela na elektrickom invalidnom vozíku, ktorým sa pohybovala po chodníku od OC Tesco do Ústavu

sociálnych služieb, kde býva, pričom obvinená najprv od poškodenej pýtala zopár centov, následne si
všimla, že poškodená drží v pravej ruke bankovku v nominálnej hodnote 50,- EUR, snažila sa jej ju
vytrhnúť z ruky, čo sa jej nepodarilo, lebo poškodená pevne držala bankovku v pravej ruke, následne
preto povedala poškodenej, že jej tie peniaze odloží do ruksaku, čomu poškodená neuverila a povedala
obvinenej, aby jej dala pokoj, čo obvinená neakceptovala a opätovne siahla po
bankovke, ktorú sa jej napokon, napriek odporu poškodenej podarilo násilným mykaním z pravej ruky
vytrhnúť, uvedeným konaním sa teda obvinená násilím zmocnila finančnej hotovosti vo výške 50,- EUR,
k zraneniu poškodenej N. S. však nedošlo,

teda

- proti inému použila násilie v úmysle sa zmocniť cudzej veci a čin spáchala na chránenej osobe - chorej

osobe,

čím spáchala

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona a ustanovenie § 127 ods. 6 Trestného zákona.

Za to jej súd ukladá:Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm.

l), n) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona ukladá
obžalovanej povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej N. S., T.. XX.
X. XXXX, trvale bytom D. X, C. náhradu škody vo výške 50,- EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na obžalovanú obžalobu pre vyššie uvedený skutok
právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná ml. V. Č. sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu skutku, ktorý jej bol kladený za vinu
priznala v celom rozsahu a podľa § 257 ods. 1-3 Trestného poriadku vyhlásila, že je vinná zo skutku
kladenému jej za vinu v obžalobe prokurátorky. Súd po splnení zákonných podmienok
následne v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. jej vyhlásenie o vine prijal, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade
s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8

Trestného poriadku vykonané len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody prečítaním
listinných dôkazov.

Berúc do úvahy vyššie uvedené bolo preto potrebné u obžalovanej skutok obžaloby posúdiť ako zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §

139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona a ustanovenie § 127 ods. 6 Trestného zákona, pretože obžalovaná
proti inému použila násilie v úmysle sa zmocniť cudzej veci a čin spáchala na chránenej osobe - chorej
osobe.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaná konala v priamom
úmysle, keďže chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovanej ml. V. Č. súd zistil, že v čase skutku žila s matkou a nevlastným otcom v

dvojizbovom byte v obci G. spolu s ďalšími minimálne 3 súrodencami. V tom období matka nezvládala
výchovu dcéry (táto absentovala v škole a utekala z domu, pričom situácia sa zhoršila najmä v čase,
keď nevlastný otec bol vo výkone trestu odňatia slobody) a obžalovaná bola sledovaná Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny, pričom v čase rozhodovania súdu bola už obžalovaná umiestnená do
starostlivosti Reedukačného centra H.. Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná, ani priestupkovo

prejednávaná.

Obžalovanej ml. V. Č. bol ukladaný trest vo vzťahu k zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 3 rokov do 8 rokov, pričom
v zmysle ustanovenia § 117 Trestného zákona súd upravil trestnú sadzbu na polovicu a pripadalo do

úvahy uloženie trestu v rozmedzí 18 mesiacov až 4 roky.

Páchateľke poľahčovalo, že sa priznala a svoje konanie oľutovala a že napomáhala pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom - i súdu vyššie vykonaným vyhlásením (§ 36 písm. l/,
n/ Trestného zákona). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Za stavu

ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 2:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle§ 38 ods. 3 Trestného zákona, a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej
sadzbe od 18 mesiacov do 3 rokov a 2 mesiace.

Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovanej (doposiaľ nebola súdne trestaná a ani priestupkovo
prejednávaná, skutok sa stal v čase kedy mala výchovné problémy, kedy rodičia nezvládali výchovu
obžalovanej - v súčasnosti je umiestnená v Reedukačnom centre Bačkov) mal za to, že účel trestu
je možné v danom prípade dosiahnuť uložením trestu odňatia slobody nespojený s jeho okamžitým
výkonom.

Na základe uvedeného mal súd za to, že trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní
24 mesiacov bude pre páchateľku dostatočný a zabráni obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienku na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život a súčasne iných odradí od trestných
činov. Zároveň mal súd za to, ako bolo vyššie uvedené, že v danom prípade okamžitý výkon trestu nie
je nevyhnutý (ba práve naopak by bol v rozpore s ustanoveniami pre ukladanie trestov pre mladistvých,

kedy výkon trestu by mal byť až poslednou možnosťou ako výchovne pôsobiť na mladistvých), a preto
výkon trestu odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Nakoniec pri ukladaní trestu súd nemohol nebrať do úvahy, že postoj obžalovanej k spáchanému zločinu
je kritický, a svoje konanie oľutovala.

Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poškodená N. S. si v konaní riadne a včas uplatnila náhradu škody v celkovej výške 50.- € a keďže
uvedenú výšku škody mal súd za nepochybne preukázanú, vyslovil obžalovanej povinnosť túto škodu
nahradiť.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním

napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,
pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch
vyhotoveniach.