Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716203237
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1716203237.8

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci
navrhovateľky: K. Y., T. Y., N. XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX W., E. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpená
Advokátskou kanceláriou Fardous partners s.r.o. so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543
proti osobe, ktorá je povinná podľa návrhu platiť výživné: V. Y., T. V., N. XX.XX.XXXX, C. A. K. XXX/XX,
XXX XX W., štátny občan SR, zastúpená Advokátskou kanceláriou Monika Gajdošová s.r.o. so sídlom

M.R.Štefánika 27, 902 01 Pezinok, IČO: 466 563 08 o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia:

II. Odporkyňa je povinná platiť navrhovateľke výživné vo výške 200,00 Eur mesačne počnúc mesiacom
jún 2016 splatným vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

III. Zročné výživné sa neurčuje.

IV. Odporkyňa je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľky vo výške 1.265,- Eur, ktoré
predstavujú 50% uplatneného nároku do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho
zástupcu navrhovateľky IBAN: B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 18.05.2016 sa navrhovateľka domáhala proti osobe, ktorá je povinná podľa
návrhu platiť výživné - matke určenie vyživovacej povinnosti voči svojej osobe s odôvodnením, že
manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.01.2015 pod sp.zn.
12P/306/2014-51, právoplatným dňa 23.01.2015, v tom čase mal. K. zveril súd do osobnej starostlivosti
matky a otca zaviazal platiť výživné vo výške 1000,00 € mesačne. Navrhovateľka je v súčasnosti žiačkou
4. ročníka Pedagogickej a kultúrnej akadémie so sídlom Sokolská 6, Modra, kde sa pripravuje na svoje

budúce povolanie v študijnom odbore pedagogika. Dňa 16.3.2015 sa navrhovateľka odsťahovala k
svojmuotcovi,uktoréhobývaajvsúčasnosti.Poukončenístrednejškolymázáujemštudovaťnavysokej
škole. Uviedla, že matka sa žiadnym spôsobom nepodieľa na platení výživného, všetky jej výdavky
zabezpečuje otec, matka podľa výpisu zo Živnostenského registra prevádzkuje kozmetický salón a je
spoločníkomobchodnejspoločnostiINSTAMIKSlovakias.r.o.,vsúčasnostijezamestnanáakomasérka,
má teda nadštandardné príjmy. Spolu s otcom majú v BSM nehnuteľnosť zapísanú na R. Č.. XXXX k.ú.

W.. Navrhla upraviť výživné na sumu 500,00 € mesačne. Na pojednávaní dňa 13.6.2017 navrhovateľka
uviedla, že jej mesačné náklady predstavujú sumu asi 500,-€, možno i viac.

2. Osoba povinná platiť výživné - matka navrhovateľky sa písomným podaním zo dňa 05.12.2016
prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila s tým, že navrhovateľka v predmetnom návrhu
nepreukázala potrebu a odôvodnenosť ňou požadovanej výšky mesačného výživného 500,00 €, v

súčasnosti nie je v schopnostiach, možnostiach a ani podľa majetkových pomerov povinnej osoby, aby
požadovanú výšku výživného reálne plnila. Uviedla, že v súčasnom období je vlastníkom menšinovéhopodielu v obchodnej spoločnosti Instamik Slovakia s výškou vkladu 1.106,- €, väčšinový obchodný
podiel vlastní jej bývalý manžel - otec navrhovateľky vo výške 5.533,-€, táto spoločnosť nevykonáva
podnikateľskú činnosť. Uviedla, že v septembri 2016 sa odsťahovala od svojej matky a t.č. býva v

priestoroch areálu otcovej firmy, za bývanie platí otcovi 150,0€ mesačne. Uviedla, že kozmetický salón
neprevádzkuje - živnosť pozastavená od 30.11.2016 do 30.11.2019, od 6.4.2016 do 7.7.2016 pracovala
vo firme Gienger s.r.o., od 8.7.2016 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a od
1.9.2016 bola zamestnaná vo firme otca Instamik SK s.r.o., pracovný pomer skončil dňa 30.11.2016,
od 1.12.2016 je zamestnaná v Dome Seniorov v Pezinku ako opatrovateľka, jej brutto príjem je podľa

pracovnej zmluvy 532,-€ mesačne. Uviedla, že na mal. A. (sestru navrhovateľky) prispieva mesačne
sumou 150,-€. Nie je pravdou, že žije na vysokej úrovni, jej mesačné náklady predstavujú sumu 570,-€.

3. Na pojednávaní dňa 12.04.2018 obe strany navrhli súdu schváliť súdny zmier v znení, ako je uvedené
v enunciáte rozhodnutia.

S poukazom na to, že strany sporu uzavreli dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré pôvodne žiadali posúdiť
súdom a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd posúdiac súlad
dohody so Všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný
súdny zmier schválil v súlade s ust. § 148 ods. 2 CSP. Strany sporu sa dohodli o celom predmete
uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím

o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil
súdny zmier Uznesením. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje CSP vychádzal súd s ust.
§ 212 ods. CSP v spojení s ust. § 234 ods. 1 CSP podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci
samej, Uznesením súd rozhoduje, ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto potrebné posúdiť, či
rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutie vo veci samej. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o

predmete konania, ktorým je v podstate procesný návrh. Procesný nárok je tvorený predmetom nároku
t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne
významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný návrh. Vec sama je potom v literatúre definovaná
ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo Uznesením súdu podľa § 81 OSP /teraz §8
ods. 2 Civilného mimosporového poriadku/, o ktorom sa má v konaní rozhodnúť vrátanie úrokov z istiny

a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 pís. A OZ / V.Štajner, Občianske procesné právo o teórii a
praxi, BA, odbor, 1980, strana 352/. Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho zmieru rozhodnutím
vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť uplatnenom žalobou, t.j. o požadovanom petitu
vyplývajúcom o skutkovom tvrdení vymedzených v žalobe, teda skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal
rozhodnúť o požadovanom enunciáte.

4. Podstatou samotného zmieru je hmotno právna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna
novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom, následne na základe úkonu účastníkov konania /
teraz strán sporu/ v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda

nerozhodne autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu ale schváli
existujúcu hmotno právnu dohodu strán sporu, ak to tieto relevantným právnym spôsobom navrhnú.
Súčasne tiež meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.6.2016 malo byť tiež materiálne
spravodlivé od 1.7.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru
satedanerozhodujevovecisamej,alerozhodnutieoschválenísúdnehozmierulendeklaruje,žehmotno

právna dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát
cestou súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením /exekúciou/ tejto dohody, teda pri schvaľovaní
súdneho zmieru bol do 30.6.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala
predstava účastníkov konania /teraz strán sporu/ o hmotno právnom usporiadaní ich vzájomných
vzťahov. Ďalej tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po

začatí konania /samotná dohoda/ a rozhodnutím deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom požadované
náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní
súdneho zmieru. Navyše súdny zmier môže prekračovať predmet konania /J.Handlar; Zánik záväzku
dohodou v Občanském a Obchodním právu, 1.Vydanie, Praha, C.H. Beck , 2010, str. 107, V. Handl,
J. Rubeš, str. 456 ale aj Drápal, Bureš, str. 643/ čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním nemusí

rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní vo veci
samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou, s predpísanými náležitosťami, pri
schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotno právny úkon medzi stranami a jeho súlad so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotno právny úkon nie je základom nároku zo žaloby.Keďže v danom prípade nerozhodoval súd vo veci samej, schválil dohodu Uznesením, nakoľko dohoda
strán bola v súlade s ust. § 154-157 Civilného mimosporového poriadku a §§ 62-65 z.č. 36/2005 Z.z.
o rodine, súd navrhnutý súdny zmier schválil.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd samotným schválením súdneho zmieru /§262 ods. 1
CSP/, keďže strany sporu sa v zmieri o náhrade trovy súdneho konania dohodli, nebolo preto potrebné
rozhodovať samostatne o náhrade trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 písm.

f/ Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.