Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212322
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716212322.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej P. W., nar. XX. B. XXXX, bytom: D. - V., Ľ. H. XXXX/
X, vedenej pod spisovou značkou EX 11061/16 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,

Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 1 361,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č. k. 13Er/435/2016-16 zo dňa 11. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 13Er/435/2016-16 zo dňa 11. júla 2017 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č.

k. 13Er/435/2016-16 zo dňa 11. júla 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22. augusta 2016. Uvedené rozhodnutie
exekučný súd odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 21. augusta 2016 sa oprávnený domáhal vykonania
exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 1 361,50 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným záujmovým
združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00211/16

zo dňa 29. apríla 2016, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 13. júna 2016 a vykonateľnosť dňa
16. júna 2016. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť z rozhodcovskej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania dňa 16. októbra 2014. Z obsahu spisu exekučný súd
ďalej zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 16. októbra 2014 zmluvu o úvere (ďalej len „Zmluva“), z
ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver v sume 1 000,00 Eur, ktorý
sa povinná zaviazala vrátiť s navýšením o príslušný poplatok v sume 968,00 Eur v 12-tich mesačných

splátkach po 164,00 Eur. Oprávnený a povinná zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou
vystavenou dňa 16. októbra 2014, v zmysle ktorej má povinná zaplatiť oprávnenému sumu 1 394,98
Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1 394,98 Eur od 30. augusta 2015 do
zaplatenia. Z obsahu exekučného spisu mal exekučný súd preukázané, že predmetný rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá
je fyzickou osobou. Exekučný súd skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania

vznikol na základe Zmluvy. Oprávnený konal pri plnení a uzatváraní Zmluvy v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, čo mal exekučný súd preukázané s ohľadom na predmet činnosti oprávneného,
ktorý je uvedený v obchodnom registri. Povinná bola v Zmluve označená ako podnikateľ - fyzická osoba
prostredníctvom údajov zapísaných v živnostenskom registri a zároveň aj ako fyzická osoba - občan SR
prostredníctvom údajov zapísaných v občianskom preukaze. Exekučný súd preto dospel k záveru, že
znenie Zmluvy v časti označenia zmluvných strán, konkrétne dlžníka, bolo duplicitné a nejednoznačné

a ani výkladom Zmluvy nebolo možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť. Zo znenia
Zmluvy teda nie je možné jednoznačne určiť, kto bol účastníkom konania, či dlžník fyzická osoba aleboživnostník. Zo znenia Zmluvy a jej grafickej úpravy je zrejmé, že Zmluva je uzatvorená na predtlačenom
formulári, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovanie, a dlžník k
nemulenpristúpil.Vzmluvnomformulárisanachádzavoprednaformulovanédojednanievznení:„Dlžník

prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel podnikania.“ Práve toto ustanovenie Zmluvy
v spojení s duplicitným označením dlžníka v Zmluve má preukazovať, že medzi účastníkmi Zmluvy
vznikol nespotrebiteľský zmluvný vzťah. Ak by exekučný súd aj pripustil, že vôľou dlžníka bolo skutočne
vziať si úver na účel podľa uvedeného vopred naformulovaného vyhlásenia, to ešte neznamená, že
dlžník nie je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je pojem

„spotrebiteľ“ vymedzený tým spôsobom, že ide o fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v zmysle § 2 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia Zmluvy nie je podstatný účel použitia
poskytnutých peňažných prostriedkov, ale skutočnosť, či dlžník koná v rámci podmetu svojho povolania
alebo podnikania. Po oboznámení sa s celým obsahom Zmluvy, k nej prislúchajúcich všeobecných

obchodných podmienok, ako aj rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd nemal preukázané, že by dlžník
konal pri uzatváraní Zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo inej obchodnej činnosti. To, že
dlžník v Zmluve vyhlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania, neznamená
podľa názoru exekučného súdu, že by sa zaviazal, že pri plnení svojho záväzku zo Zmluvy bude
konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných

prostriedkov nehovorí nič o tom, že by sa dlžník do budúcnosti pri plnení Zmluvy zaväzoval konať v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a ani mu takúto povinnosť nezakladá. Ďalej exekučný súd
uviedol, že podľa bodu 15. Všeobecných obchodných podmienok prislúchajúcich k Zmluve si zmluvné
strany dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky ich právne vzťahy budú
spravovať Obchodným zákonníkom. Z uvedených okolností, teda spomenutého duplicitného označenia

dlžníka, vopred pripraveného vyhlásenia o účele použitia finančných prostriedkov na podnikanie a aj
prostredníctvom voľby Obchodného zákonníka v zmysle jeho § 262 ods. 1, je podľa názoru exekučného
súdu zrejmá a preukázateľná snaha veriteľa obísť ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, podriadiť
vzájomné vzťahy režimu obchodného práva a zbaviť dlžníka ochrany, ktorá mu vyplýva z ustanovení
o ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností exekučný súd nemal za preukázaný

nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi Zmluvy. Pokiaľ by však Zmluva mohla
mať spotrebiteľský charakter, zákonodarca rieši uvedenú situáciu ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené exekučný súd dospel k názoru, že vecná pôsobnosť
noriem na ochranu spotrebiteľa je na právny vzťah zo Zmluvy daná. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku bol preto exekučný súd povinný skúmať, či bolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a rozpor s dobrými
mravmi. V rozhodcovskom konaní bol oprávnenému priznaný nárok na podklade zmenky, ktorá bola
vystavená v zjavnom rozpore s kogentnou právnou úpravou obsiahnutou v § 5a ods. 1 písm. b) zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom. Exekučný súd
ďalej uviedol, že dohoda o vyplnení zmeniek podľa bodu 12 Všeobecných obchodných podmienok
k Zmluve napĺňa hypotézu generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľaktorejspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; to neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Po posúdení danej dohody o vyplnení zmeniek vo vzťahu k ostatným dojednaniam Zmluvy, nakoľko
spôsobila značnú nerovnováhu v prácach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

už podľa okolností existujúcich v dobe uzatvorenia Zmluvy, ju exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnúpodmienku.Dohodaovyplnenízmeniekjeakoneprijateľnápodmienkavspotrebiteľskejzmluve
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a teda spôsobuje neplatnosť neúplne
vyplnenej zmenky. Exekučný súd ďalej skonštatoval, že predmetná zmenka obsahuje úrokovú doložku
s úrokovou sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Úroková doložka na zmenke ako

právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo
výške 91,25 % ročne, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania, a preto je potrebné ju ako
priečiacu sa dobrým mravom nutné považovať v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú.
Za rozporné s dobrými mravmi považoval exekučný súd aj vyplnenie samotnej zmenkovej sumy, ktorejsúčasťou je aj nezaplatený poplatok za poskytnutie úveru, na ktorý jednak oprávnený nemal zákonný
nárok, a jednak jeho samotná výška (96,8 % z úverovej istiny za obdobie 12 kalendárnych mesiacov)
je tiež bez pochybností v rozpore s obsahovým korektívom dobrých mravov. Keďže v konaní, ktorého

výsledkom bol exekučný titul, na poklade ktorého by mala byť vedená exekúcia, nebolo prihliadnuté ani
na jednu z okolností podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
22. augusta 2016 zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal,
aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti
zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZRK“). Exekučný súd podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a
návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmavanie exekučného titulu sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej
stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený

je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže
exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa
opiera exekučný súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak exekučný
súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia

správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im
priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo
je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený má ďalej za to, že exekučný súd nesprávne
zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna

rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s povinnou
uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasled. ZRK formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v
rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd
podľa oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne

zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa v
zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na

všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy,
t. j. povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených
so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený
poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu výlučne z dôvodov uvedených v
odvolaní pričom uvádza, že odvolanie oprávneného nekorešponduje s napadnutým uznesením, avšak
pre úplnosť dodáva nasledovné:

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

11. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k.
13Er/435/2016-16 zo dňa 11. februára 2017 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Združenie arbitráže a mediácie so sídlom v
Bratislave, sp. zn. SR 00211/16 zo dňa 29. apríla 2016, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou
doložkou právoplatnosti dňa 13. júna 2016 a vykonateľnosti dňa 16. júna 2016, a ktorým bola
povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 1 361,50 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej
odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 16. októbra 2014 Zmluvu o úvere, z ktorej

vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 1 000,00 Eur. V ten
istý deň bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod
1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa
16. októbra 2014, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zozmlúvsúvisiacichsuvedenouúverovouzmluvoualebozozmluvnýchvzťahovzabezpečujúcichuvedenú
úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov,
dohoda o zmluvnej pokute, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek,

zmenka,dohodaouznanídlhu,zmluvaozabezpečovacompostúpenípohľadávky,aspory,ktorévzniknú
z uplatnenia práv z týchto vzťahov, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže

do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy
sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom

Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad
alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním

žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov po preskúmaní uznesenia

exekučného súdu, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol,
a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:

15. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uvádza, že

Zmluva, ktorú dňa 16. októbra 2014 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník, a predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 000,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52
OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné,
že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi)

finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52
ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Povinná sa v predmetnej zmluve zaviazala vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej Zmluvy vyplýva, že povinná
je v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 a § 54 ods. 2 OZ, keďže nebol preukázaný opak.

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

17. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to nasamostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že oprávnený
týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp.

rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bola
uzavretá rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade. Oprávnený tiež nenamieta, že by v
prejednávanom prípade nebola uzavretá rozhodcovská zmluva.

18. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa

ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo
forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou

neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných
podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju súd posúdil ako absolútne neplatnú,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16. októbra 2014 je zrejmé, že sa viaže priamo
k Zmluve, ktorú uzatvorila povinná (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj keď je
rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku Zmluvy
ztohoistéhodňa,ktorájezmluvouspotrebiteľskou.Tútoskutočnosťoprávnenýaninenamietal.Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15.

marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace
s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť,

že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň
ako Zmluva, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli
povinnej pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
VOP, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu

zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára
obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu. Dojednanie
zmluvnýchstránoprávomocirozhodcovskéhosúdubymalocharakterindividuálnejzmluvnejpodmienky
vtedy, ak by povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná

ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade
z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu,
pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti
rozhodcovskej zmluvy je vopred určený jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom

konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo
dlžníkovi - povinnej absolútne odňaté právo ovplyvniť výber konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského
súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy rozhodol.

19. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku oprávneného týkajúcu sa nesprávnej aplikácie

§ 45 ZRK, keďže exekučný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie a aplikovať
ani nemohol, keďže od 01. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie § 45 tohto
zákona.

20. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).