Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 12, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18C/258/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415208700
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415208700.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci
navrhovateľa: E. R., L.. XX.X.XXXX, J. Ž. Č.. XXX, zastúpená AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice,
Kuzmányho č. 29, proti odporcovi POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova č. 25, Bratislava, o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXXX zo dňa 22.06.2012
uzavretá medzi účastníkmi konania je neplatná.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 358,26 € v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľky AK JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., Košice, Kuzmányho č. 29.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala určenia neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy zo dňa 22.06.2012, ktorý odôvodnila tým, že tunajší súd uznesením č. k.
18C 224/2015 zo dňa 07.07.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi
navrhovateľky povinnosť nevykonávať zrážky z jej mzdy a odporcovi uložil tiež povinnosť zdržať sa
výkonu práva na zrážky zo mzdy a iných príjmov navrhovateľky. Okrem toho takýmto uznesením uložil
súd povinnosť navrhovateľke podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia návrh na začatie
konania vo veci samej a preto podala navrhovateľka takýto návrh na začatie konania. Navrhovateľka

ďalej poukázala na skutočnosť, že odporca, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie
úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom uzavrel s navrhovateľkou ako spotrebiteľkou dňa 22.04.2012
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej bol zo strany odporcu navrhovateľke poskytnutý
úver vo výške 1.600 eur. Navrhovateľka sa zaviazala splácať takýto úver v 12 mesačných splátkach
mesačnou splátkou vo výške 250 eur, pričom mala vrátiť odporcovi istinu úveru spolu s poplatkom
za poskytnutý úver vo výške 3.000 eur. Navrhovateľka v nevedomosti nedokázala posúdiť kvalitu
predmetnej úverovej zmluvy a následne sa dostala do finančnej tiesne, pričom z jej strany nešlo o
ľahostajnosť, ale o všemožnú snahu poplatiť úroky, ktorých výška bola nezvládnuteľná, napriek všetkej
jej snahe. Takýmto návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáha iba určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré ako závažné dojednanie malo obstáť za predpokladu, že by si
ho individuálne dojednala. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom zasahuje
do majetku navrhovateľky a to z dôvodu, že zásah do majetku nepodlieha žiadnemu posudzovaniu
súdom či iným nezávislým tribunálom. Navrhovateľka má za to, že predmetná zmluva o úvere je
neprehľadná, či dokonca nečitateľná a pre bežného spotrebiteľa nepochopiteľná. Dohoda o zrážkach zo
mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení veriteľa a spotrebiteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy
neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých

podmienkach. Podľa navrhovateľky úverová zmluva neobsahuje väčšie množstvo podstatných
náležitostí /ani jeden údaj vyžadovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. a),f),i),y) zákona o spotrebiteľských
úveroch/, ktorých absencia je ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Na základe uvedeného a pre
absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluvy, mal odporca právo len na vrátenie
ním poskytnutej istiny vo výške 1.600 eur bez úrokov a poplatkov. Navrhovateľka napriek uvedenému
na účet odporcu poukázala podstatne vyššiu sumu a to sumu 1.746 eur čím v rozsahu sumu 146 eur
došlo k plneniu získanému bez právneho dôvodu.
Odporca k podanému návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 22.10.2010 bola uzavretá medzi
účastníkmi konania zmluva o úvere v zmysle § 262 Obchodného zákonníka na základe ktorej bol
navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 600 eur za účelom zamestnania s tým, že tá sa zaviazala vrátiť
takýto úver o zvýšený poplatok vo výške 516 eur. Nakoľko navrhovateľka si neplnila svoje povinnosti
riadne a včas tak dlh sa stal splatným a zároveň sa začal úročiť o úroky z omeškania. Okrem toho dňa
22.12.2010 bola tiež spísaná dohoda o zrážkach zo mzdy na základe ktorej sa v prípade neplnenia
záväzkov malo pristúpiť k zrážkam zo mzdy stanoveným mesačne na sumu 98 eur, ktorú osobne
podpísala klientka. Pokiaľ ide o inštitút zrážok zo mzdy § 551 Občianskeho zákonníka ten predstavuje
legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu a takáto dohoda bola uzavretá na
základe dobrovoľnosti zmluvných strán. Odporca má za to, že pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy
tak tá bola uzavretá platne v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka ako aj v súlade so
všetkými právnymi predpismi SR, pričom obsahuje všetky zákonom

požadované náležitosti. Ide tak o právny úkon, ktorý patrí dvom spôsobilým subjektom práva o
ktorého platnosti nemožno nijakým spôsobom pochybovať. Dohoda bola uzavretá písomne za účelom
zabezpečenia peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere s tým, že dohoda obsahuje tiež
súhlas dlžníka, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážka a súčasne boli poukazované na účet veriteľa.
Podstatou takejto dohody je zabezpečiť pohľadávku veriteľa tak aby jeho právna istota a záujmy boli v
plnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov zachované. Táto dohoda motivuje navrhovateľku
k dodržiavaniu platobnej disciplíny. Povinnosť plniť odporcovi tak ukladá priamo zmluva o úvere resp.
VPPÚ, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. VPPÚ obsahuje dohodu zmluvných strán
podľa ktorej súčasne so zmluvou o úvere uzatvárajú aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť
je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu.
Navrhovateľka ako dlžník súhlasila s tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške
až do výšky aktuálnej pohľadávky, pričom odporca poukazuje, že výška dlhu nie je autoritatívne určená,
ale vyplýva priamo zo zmluvy o úvere, ktorá je platná a nikdy za neplatnú vyhlásená nebola. Dohoda
predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si
veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku,
ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Predmetnú argumentáciu odporcu podporuje
aj novela zákona č. 205/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny.
Odporca má tak za to, že dojednanie predmetnej dohody je platné s tým, že nerealizovaním zrážok zo
mzdy by navrhovateľke vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody, pričom každá platba v
prospech zmluvy o úvere navrhovateľky sa pripočítava prednostne na istinu. Pokiaľ ide o argumentáciu,
že navrhovateľka nebola poučená a ani nevedela, že niečo podobné navrhovateľka podpísala, tak to nie
je možné akceptovať, nakoľko sa svojím podpisom zaviazala, že bola oboznámená so všetkými listinami,
ktoré jej boli predložené. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré musí
obsahovať a teda nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. Podľa názoru odporcu nejde u navrhovateľky
o spotrebiteľa.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka ako aj právny
zástupca navrhovateľky s tým, že odporca sa na pojednávanie nedostavil, pričom požiadal, aby súd
odročil pojednávanie z dôvodu, že podal pri svojom prvom úkone námietku miestnej nepríslušnosti o
ktorej nebolo rozhodnuté. Súd následne vykonal pojednávanie, pretože boli splnené podmienky pre
vykonanie takéhoto pojednávania nakoľko žiadosť odporcu o odročenie pojednávania nebolo možné
akceptovať z dôvodu, že odporcove písomné podanie zo dňa 3.8.2015 žiadnu námietku miestnej
nepríslušnosti neobsahovalo. Okrem toho podľa názoru súdu ide o spotrebiteľský právny vzťah s tým,
že navrhovateľka má postavenie spotrebiteľa a preto je miestne príslušný Okresný súd Žiar nad Hronom
v zmysle § 87 písm. f/ Osp nakoľko má bydlisko v obvode tunajšieho súdu.

Na pojednávaní navrhovateľka resp. jej právny zástupca uviedli, že trvajú na podanom návrhu na
začatie konania, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy mala charakter typovej zmluvy, bola predtlačená
na papieri s tým, že údaje do nej vypĺňal samotný odporca. Navrhovateľka tiež nemohla ovplyvniť obsah
takejto dohody s tým, že zakladá v zmysle § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech navrhovateľky. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje
záväzok zo zmluvného vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania s tým, že odporca si uplatňuje od
zamestnávateľa navrhovateľky sumu finančných prostriedkov, na ktoré nemá nárok, pretože samotná
zmluva o úvere nemá zákonné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch a je
tak bezúročná a bez poplatkov. Okrem toho navrhovateľka zaplatila odporcovi sumu 1764 eur čím
uhradila celý úver, ktorý jej bol poskytnutý s tým, že vzhľadom na skutočnosť, že úver bol bezúročný
tak ho preplatila. Odporca vyzval zamestnávateľa navrhovateľky na vykonávanie zrážok zo mzdy a
vo výške 5.648,93 eur. Z takejto zmluvy tak dochádza k nerovnováhe v právach a povinnostiach
jednoznačne v neprospech navrhovateľky nakoľko odporca žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy na
sumu, na ktorú odporca nemá nárok. U navrhovateľky tak existuje naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti takéhoto právneho úkonu a to aj s poukazom na ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
ako aj § 5 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľka nemala
možnosť odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy a nebola ani poučená o následkoch takejto zmluvy.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že ona finančné prostriedky z poskytnutého úveru nepoužila na výkon
povolania, zamestnania alebo podnikateľskú činnosť, pretože ich použila na zakúpenie zariadenia do
bytu a bežné výdavky. Predmetnú zmluvu o úvere a dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrela spolu a nebola
poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ ide o možnosť odmietnuť podpísať
takúto dohodu tak ona dostala zmluvu o úvere ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy k podpisu a brala to
ako samozrejmosť s tým, že uhradila v prospech odporcu sumu 1.746 eur.
Súd po tom, ako sa oboznámil so spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka a odporca uzavreli dňa 22.06.2012 zmluvu úvere, ktorá má formulárový charakter na
základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke finančné prostriedky vo výške 1.600 eur s tým, že tá sa
zaviazala vrátiť odporcovi sumu 3.000 eur. Navrhovateľka tak podľa tejto zmluvy bola povinná zaplatiť
odporcovi odplatu za poskytnutý úver vo výške 1.400 eur, pričom takýto úver mala splácať mesačnou
splátkou vo výške 250 eur po dobu 12 mesiacov. Zo zmluvy o úvere tiež vyplýva, že navrhovateľke
bol takýto úver poskytnutý na iný účel. Zároveň účastníci konania uzavreli dňa 22.6.2012 dohodu o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na základe ktorej navrhovateľka ako dlžník súhlasila s tým, aby
sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážkach zo mzdy
navrhovateľky, ktoré mal vykonávať zamestnávateľ navrhovateľky - CATEX s.r.o. a to vo výške 156 eur.
V takejto zmluve sa uvádza, že navrhovateľka ako dlžník vystavila v Žarnovici dňa 22.2.2012 zmenku v
ktorej sa zaviazala na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy a súčasne jej podľa ustanovenia
§ 48 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť
zákonný úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka. Následne odporca
zaslal zamestnávateľovi navrhovateľky spoločnosti DENIM s.r.o., Bratislava, Ľanová č. 8 žiadosť
o vykonávanie zrážok zo dňa 11.11.2014, ktorou žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy nakoľko
navrhovateľke bol odporcom poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.6.2012, ktorý
mala splácať a to z dôvodu, že si neplnila svoje záväzky voči odporcovi, pričom jej dlh predstavoval
sumu 5.648,93 eur. Z rekapitulácie zrazených pohľadávok po zamestnancoch k 31.1.2015 vyplýva, že
navrhovateľke bola zrazená suma 443,88 eur. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 18C 224/2015 zo dňa
07.07.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva
na zrážky zo mzdy a z iných príjmov navrhovateľky vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej
medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 22.06.2012 a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Zároveň súd uložil zamestnávateľovi navrhovateľky povinnosť nevykonávať zrážky zo
mzdy navrhovateľky v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 22.06.2012 ako aj povinnosť navrhovateľke podať
v lehote 30 od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh vo veci samej. Z odôvodnenia takéhoto
uznesenia vyplýva, zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy majú formulárový charakter, ktorý
navrhovateľka nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť nakoľko text takýchto úkonov bol predtlačený
s tým, že zamestnanec odporcu len vypĺňal príslušné údaje o navrhovateľke ako aj úvere. Zároveň zo
zmluvy o úvere ako aj dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že by bol úver poskytnutý navrhovateľke
na výkon zamestnania, povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Samotná navrhovateľka mohla
takéto zmluvy buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohla ovplyvniť spôsob zabezpečenia
pohľadávky odporcu. Z týchto dôvodov tak súd dospel k názoru, že navrhovateľka má postavenie

spotrebiteľa nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah z dôvodu, že v čase uzavretie zmluvy o úvere ako
aj dohody o zrážkach zo mzdy bola veriteľom právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bolo okrem
iného poskytovať úvery a navrhovateľka ako dlžník bola fyzická osoba, ktorej nebol úver poskytnutý
na účel podnikania resp. zamestnania. Navrhovateľka v konaní vo veci samej spochybňuje platnosť
uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa, pričom je potrebné
na posúdenie platnosti resp. neplatnosti takéhoto úkonu vykonať ďalšie dokazovanie a zamestnávateľ
navrhovateľky v súčasnej dobe začal realizovať zrážky zo mzdy. Podľa názoru súdu tak hrozí, že
navrhovateľka utrpí ujmu spočívajúcu v tom, že jej budú naďalej vykonané zrážky zo mzdy, čím sa zhorší
jej celkové postavenie a to tým, že ak by súd dočasne neupravil pomery medzi účastníkmi konania,
tak návrh na začatie konania vo veci samej by mohol stratiť zmysel, nakoľko do doby rozhodnutia vo
veci samej by pohľadávka odporcu mohla byť vymožená. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že
dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, nevylučuje aby bola použitá na
zabezpečenie záväzku medzi účastníkmi záväzkovo právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane
- podnikateľovi, aby okrem zabezpečenia pohľadávky bola

pohľadávka vo vzťahu k subjektu - k spotrebiteľovi, uhradená bez toho aby súd preskúmal výšku a
oprávnenosť takejto pohľadávky. Spotrebiteľ tak ako slabšia strana záväzkovo právneho vzťahu nemá
inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu alebo si uplatniť svoje práva na súde. Keďže navrhovateľka
má postavenie spotrebiteľa a odporca realizuje prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľky úhrady
svojej pohľadávky bez toho aby bola preskúmaná alebo judikovaná súdnym rozhodnutím súd rozhodol
tak, že zamestnávateľovi uložil povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Súd zároveň uložil aj odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky
zo mzdy a to až do právoplatného skončenia vo veci samej, nakoľko v prípade ak by došlo k zmene
zamestnávateľa na strane navrhovateľky, tak tá by opätovne musela podávať nový návrh na predbežné
opatrenie, ktorým by sa domáhala uloženia povinnosti nevykonávať zrážky zo mzdy, pretože takýto
zamestnávateľ by po predložení dohody o zrážkach zo mzdy bol povinný vykonávať podľa § 551 ods.
2 Občianskeho zákonníka zrážky zo mzdy, nakoľko predbežné opatrenie vydané v tejto veci by nebolo
pre neho záväzné. Z týchto dôvodov súd so zreteľom na účinnú ochranu navrhovateľky ako spotrebiteľa
uložil odporcovi povinnosť zdržať sa používania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Súd zároveň
podotýka, že navrhovateľka už uhradila odporcovi sumu presahujúcu istinu, ktorá jej bola poskytnutá
z titulu úveru, pričom takáto úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti vyžadované zákonom o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. a teda je tak bezúročný a bez poplatkov. Proti takémuto
uzneseniu podal odvolanie odporca s tým, že odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie tunajšieho
súdu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že uhradila odporcovi sumu 1746 eur z titulu poskytnutého úveru,
pričom odporca takúto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

1. 5. 2014

Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky s tým, že v čase
uzavretia takejto dohody musí existovať pohľadávka, ktorú ma zabezpečovať, pričom možno zabezpečiť
pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Takáto dohoda ako dvojstranný právny úkon musí
spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a takýto právny
úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda
o zrážkach zo mzdy musí obsahovať základné náležitosti a to označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa
mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.

Súd po preskúmaní zmluvy o úvere ako aj uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy dospel k názoru,
že navrhovateľka má postavenie spotrebiteľa nakoľko zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo
mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Zároveň nebolo v konaní preukázané, že finančné prostriedky boli poskytnuté navrhovateľke na výkon
povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka tak mala pri uzavieraní
zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že takéto zmluvy
vypĺňal zamestnanec odporcu.
Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
z poskytnutého úveru s tým, že navrhovateľka ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu
nemohla jednak ovplyvniť aký inštitút zabezpečenia takéhoto úveru si zvolí odporca a nemohla tiež
ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Takýto zabezpečovací inštitút umožňoval odporcovi okrem
zabezpečenia svojej pohľadávky aj úhradu takejto pohľadávky s tým, že obchádzal ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa, ktoré

vyplývajú jednak z unijného práva ako aj právneho poriadku SR nakoľko na základe takéhoto
zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy navrhovateľky bez toho, aby boli nároky
odporcu uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom , pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek
nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Z celého konania odporcu tak
vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu jeho
pohľadávku voči navrhovateľke, pričom takúto pohľadávku vymáhal aj napriek tomu, že navrhovateľka
čiastočne splácala poskytnutý úver s tým, že splatila viac ako bola poskytnutá istina úveru a odporca
napriek tomu pokračoval vo vykonávaní zrážok zo mzdy navrhovateľky. Predmetná dohoda tiež
neobsahuje poučenie navrhovateľky o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti ju odmietnuť tak, ako to
vyžaduje § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a preto je takáto dohoda
o zrážkach zo mzdy vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka má postavenie spotrebiteľa a ide
o spotrebiteľskú zmluvu neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože takéto zabezpečenie
pohľadávky je neprípustné. . Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 102/2014 Z. z. účinný od
1.5.2014, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa nemá k § 5a ods. 1 písm. a)
prechodné ustanovenia a preto je potrebné s poukazom na právny názor obsiahnutý v rozhodnutí NS SR
č. k. 3MCdo 14/2014 z 21.4.2015 aplikovať ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 270/2005 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd
určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore zo zákonom
a obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli navrhovateľke ako slabšej strane vnútené odporcom.

Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti takéhoto právneho úkonu
tak ten spočíva v tom, že určením neplatnosti právneho úkonu sa vyrieši sporná otázka či odporca je
oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejto dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie a
odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Okrem toho v prípade určenia
neplatnosti právneho úkonu spotrebiteľského charakteru sa predpokladá u spotrebiteľa naliehavý právny
záujem na takomto určení.
Keďže navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal náhradu trov konania podľa § 142
ods. 1 O. s. p. a to náhradu trov právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia
navrhovateľky, tak súd považoval za účelne uplatnené tieto trovy právneho zastúpenia:
- prevzatie a príprava zastúpenia - odmena za jeden úkon právnej pomoci vyčíslená v zmysle § 11
ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR vo výške 64,53 eur + režijný paušál pre
rok 2015 vo výške 8,39 eur;
- podanie návrhu na predbežné opatrenie o ktorom sa rozhodovalo v konaní č. 18C 224/2015 - odmena
za jeden úkon právnej pomoci vyčíslená v zmysle § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. Ministerstva
spravodlivosti SR vo výške 64,53 eur + režijný paušál pre rok 2015 vo výške 8,39 eur;

- podanie návrhu na začatie konania - odmena za jeden úkon právnej pomoci vyčíslená v zmysle §
11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR vo výške 64,53 eur + režijný paušál
pre rok 2015 vo výške 8,39 eur;
- účasť na pojednávaní zo dňa 12.2.2016 - odmena za jeden úkon právnej pomoci vyčíslená v zmysle §
11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR vo výške 64,53 eur +20% DPH + režijný
paušál pre rok 2016 vo výške 8,58 eur + 20% DPH.
Okrem toho v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 vznikol právnemu zástupcovi
navrhovateľky aj nárok na náhradu za stratu času v rozsahu 14 polhodín za účasť na pojednávaní zo
dňa 12.2.2016 na trase Košice - Žiar nad Hronom a späť vo výške 200,20 € /štrnásť pol hodín x 14,30 €/
polhodina/ + 20% DPH. Z náhrady za stratu času vo výške 240,24 eur si však právny zástupca odporkyne
uplatnil len sumu 60,06 eur čo predstavuje 1 z náhrady za stratu času nakoľko sa dňa 12.2.2016 zúčastnil
na Okresnom súde Žiar nad Hronom aj na pojednávaniach č. k. 18C 275/2015, 18C 46/2015 a 18C
296/2015.
Zároveň súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky v zmysle § 16 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004
náhradu cestovných nákladov za účasť na pojednávaní zo dňa 12.2.2016 za použitie motorového vozidla
Opel Astra, ev. č. KE 264 OH na trase Košice - Žiar nad Hronom a späť, pričom náhrada cestovných
nákladov spočíva v náhrade za pohonné hmoty vo výške 33,66 € + náhrada za použitie motorového
vozidla vo výške 84,91 eur /464 km x 0,183 €/km/ + 20% DPH s tým, že právny zástupca navrhovateľky si
uplatnil náhradu cestovných nákladov len v rozsahu 1 nakoľko sa dňa 12.2.2016 zúčastnil na Okresnom
súde Žiar nad Hronom aj na pojednávaniach č. k. 18C 275/2015, 18C 46/2015 a 18C 296/2015. Náhrada
cestovných nákladov tak predstavuje sumu 35,57 eur. Súd zároveň pri priznaní náhrady trov konania
vychádzal aj z výšky náhrady trovy, ktorú si uplatňoval právny zástupca navrhovateľky /boli uplatnené v
nižšej výške ako mal nárok/ s tým, že mu nepriznal náhradu trov za úkon právnej pomoci a to vyjadrenie
sa k odvolaniu proti uzneseniu o predbežnom opatrení č. k. 18C 224/2015 nakoľko takýto úkon bol
nadbytočný a neúčelný nakoľko dôvody obsiahnuté vo vyjadrení boli v podanom návrhu na predbežné
opatrenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení
rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.