Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Scud/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200821
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200821.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci
navrhovateľky: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX V., St. N., G XRX, D., M. proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o invalidný dôchodok, na odvolanie
navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX - X zo dňa 08. januára 2015 v spojení

s rozhodnutím zo dňa 11. júla 2016 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r
a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote sa navrhovateľka domáhala preskúmania
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.01.2015, ktorým jej odporkyňa podľa ust. § 70 ods. 1, §
82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ZSP“) a podľa čl. 16 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení,
priznala od 17.10.2013 invalidný dôchodok v sume 161,20 eur mesačne. Navrhovateľka v odvolaní
namietla určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ďalej len „MPSVZČ“) vo
výške 50% a odporkyni vytkla úmysel ju týmto spôsobom poškodiť. Žiadala preskúmať MPSVZČ a
navýšiť ju o 10 %, sumu invalidného dôchodku s poukázaním na započítanie do výpočtového základu
odstupného, ktoré jej bolo bývalým zamestnávateľom vyplatené v 2002, prepočet výpočtu osobného

mzdového bodu a počtu dní obdobia dôchodkového poistenia, bez konkrétneho uvedenia dôvodu, resp.
namietanej nesprávnosti a žiadala zmenu dátumu vzniku invalidity spätne, 3 roky od podania žiadosti.

2. Vo vyjadrení, zo dňa 19.05.2015 žiadala odporkyňa pobočku Sociálnej poisťovne Bratislava
o znovu posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, najmä v súlade s metodickým usmernením
Sociálnej poisťovne č. 29/2010. Vo vyjadrení zo dňa 19.05.2015, doručenom súdu spolu s opravným
prostriedkom po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky dňa 12.05.2015, odporkyňa

rozviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky
Bratislava zo dňa 02.12.2014, podľa ktorého je navrhovateľka od 17.10.2013 invalidná s MPSVZČ
50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jej zdravotné postihnutie bolo zaradené podľa prílohy
č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Na základe opravného prostriedku bol dňa 14.04.2015 pobočkou
a následne dňa 12.05.2015 ústredím Sociálnej poisťovne Bratislava znovu posúdený zdravotný stav

navrhovateľky, s nezmeneným posudkovým záverom a určenou MPSVZČ vo výške 50%. K námietke
bez konkrétneho uvedenia nesprávnosti na prepočítanie osobných vymeriavacích základov a počtu
rokov obdobia dôchodkového poistenia, poukázala odporkyňa na osobný list dôchodkového poistenia,v ktorom je uvedený presný rozpis obdobia, podľa ktorého k 17.10.2013 navrhovateľka získala
9288 dní, čo je 25 rokov a 103 dní dôchodkového poistenia. V osobnom liste dôchodkového
poistenia sú uvedené aj osobné vymeriavacie základy, ktoré jej boli zhodnotené podľa evidenčných

listov dôchodkového zabezpečenia vystavených zamestnávateľmi. K namietanému nezhodnoteniu
odstupnéhovyplatenéhovroku2002,odporkyňa poukázalana§16zákonač.274/1994Z.z.,účinného v
časevyplateniaodmien,podľaktoréhosa odstupnénezahŕňadovymeriavaciehozákladuzamestnanca.

3. Navrhovateľka v podaní zo dňa 05.10.2015, s priloženými lekárskymi správami zo dňa 01.10.1997 a

zo dňa 24.06.2008 žiadala, aby jej bol priznaný invalidný dôchodok od 16.05.2010, s určenou MPSVZČ
80%, navýšenou vzhľadom k ostatným zdravotným postihnutiam o 10%. Na základe uvedených
správ došlo k novému posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľky, zhodnotenému v lekárskej správe
zo dňa 09.03.2016, s určením celkovej MPSVZČ vo výške 50%. V podaní doručenom súdu dňa
02.05.2016 navrhovateľka spochybnila správnosť odborných lekárskych záverov, prezentovaných v
lekárskej správe zo dňa 09.03.2016, s poukazom na diagnostikovanie jej základného ochorenia štyrmi

rôznymi reumatológmi na Slovensku a ďalším, ošetrujúcim, univerzitným profesorom, špecializujúcim
sa na AS, v Kanade. Opätovne žiadala, aby jej bol priznaný invalidný dôchodok S MPSVZČ 80%,
navýšenou vzhľadom k ostatným zdravotným postihnutiam o 10% a to od 16.05.2010. K podaniu
navrhovateľka priložila lekárske správy, ktoré súd opäť doručil na posúdenie odporkyni. V lekárskej
správe zo dňa 23.06.2016 odporkyňa zmenila posudkový záver v percentuálnej výške MPSVZČ, z 50%

na 75%, s dátumom zmeny MPSVZČ od 26.11.2013.

4. Dňa 11.07.2016 odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie, ktorým navrhovateľke od 26.11.2013
zvýšila sumu invalidného dôchodku na 316,50 eur mesačne. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa
08.09.2016 navrhovateľka na podanom návrhu zotrvala a namietala priznanie invalidného dôchodku

vo zvýšenej miere od 26.11.2013, keď od samého počiatku požadovala jeho priznanie od 16.05.2010.
Dňa 05.09.2016 doručila odporkyni odvolanie proti citovanému rozhodnutiu v časti dátumu priznania
invalidného dôchodku a tento žiadala priznať od 16.05.2010. Podaním doručeným súdu dňa 27.02.2018
žiadala navrhovateľka o ospravedlnenie z pojednávania určeného na deň 28.02.2018 a súhlasila s
prejednaním veci v jej neprítomnosti. Súčasne plne zotrvala na požiadavke zo svojich predchádzajúcich

podaní v časti o priznanie invalidného dôchodku od 16.05.2010.

5. Na pojednávaní súdu dňa 28.02.2018 sa odporkyňa plne pridržiavala svojich písomných stanovísk
a vyjadrení, poukázala na to, MPSVZČ bola navrhovateľke priznaná vo výške 75%, bola uznaná plne
invalidnou, a z uvedeného dôvodu žiadala rozhodnutie zo dňa 08.0l.20l5 spojení s rozhodnutím zo dňa

11.07.2016 ako vecne správne potvrdiť.

6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a
§ 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci
konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu

predchádzalo, preskúmal v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania,
oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami oboch účastníkov, obsahom
administratívneho spisu, najmä s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí
vyhodnocovali stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky odo dňa podania jej žiadosti o priznanie
invalidity až po súčasnosť, vypočul odporkyňu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne

zo dňa 08.01.2015 v spojení s rozhodnutím zo dňa 11.07.2016 je potrebné zrušiť a vec jej vrátiť na
ďalšie konanie (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.).

7. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti.

8. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

9. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.10. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

11. Podľa § 71 ods.1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

12. Podľa ods. 2 cit. ust. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

13. Podľa ods. 3 cit. ust. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby.

14. Podľa ods. 4 cit. ust. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

15. Podľa ods. 5 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

16. Podľa ods. 6 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa

určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

17. Podľa ods. 7 cit. ust. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa nesčítavajú.

18. Podľa ods. 8 cit. ust. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

19. Podľa ods. 9 cit. ust. ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v

percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľné.

20. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

21. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie

zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 5 ZSP). Posudkový lekár pri výkone
lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnomšpecializačnomodbore(§153ods.8ZSP).Posudkovílekáritútoposudkovúlekárskučinnosťvykonávajú
vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania.

22. Podľa všeobecného posudkového hľadiska Kapitoly XV - CHOROBY PODPORNÉHO A
POHYBOVÉHO APARÁTU: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného
postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné
systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a
výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené

degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť,
či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických
zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej
osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorpčných
poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu
a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti

zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa
postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré
sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

23. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne - ústredie

Bratislava, v lekárskej správe zo dňa 12.05.2015 posudzovali invaliditu navrhovateľky na základe
konania o opravnom prostriedku zo dňa 02.03.2015 proti rozhodnutiu zo dňa 08.01.2015, z dôvodu
nesúhlasu navrhovateľky s výškou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej
na 50%, na základe jej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 17.10.2013. Prvým odsekom výroku
napadnutého rozhodnutia bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok od 17.10.2013 v sume

161,20 eur mesačne, v súlade s ust. § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom postení v znení neskorších predpisov a čl. 16 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Kanadou o sociálnom zabezpečení. Rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky bolo v
lekárskom posudku zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E -
dorzopatia,deformujúcadorzopatiaaspondylopatia,položka7.b/-Bechterevovachoroba(ankylozujúca

spondylartritída stredného stupňa - IV.stupeň, M45, na hornej hranici percentuálneho rozpätia pre túto
položku (40-50%). Na iné zdravotné postihnutie MPSVZČ zvýšená nebola. Z celkového zdravotného
posudku vyplýva, že navrhovateľka má 56 rokov a už v roku 1982 jej bola diagnostikovaná
ankylozujúca spondylitída - chronické zápalové ochorenie kĺbov, hlavne chrbtice. Od roku 1997 bola
liečená reumatologičkou v mieste bydliska (Lučenec), ktorá už v roku 2008 hodnotila ochorenie

ťažkého stupňa. Z objektívneho nálezu však vyplýva, že u navrhovateľky nešlo o závažný stupeň
ochorenia so stuhnutím viacerých úsekov chrbtice alebo veľkých kĺbov, je bez poruchy ventilácie,
ktorá sprevádza ťažký stupeň ochorenia. Navrhovateľka mala súčasné postihnutie niekoľkých častí
chrbtice a ramenného kĺbu vpravo ako i zápalové zmeny bedrových zhybov, s postupnou progresiou
ochorenia, čo spĺňa kritériá zaradenia ochorenia do Kapitoly XV, položky 7.b/ Prílohy č. 4 zákona

c. 461/2003 Z.Z.: Bechterevova choroba stredného stupňa - IV stupeň. Z kópií nálezov viacerých
odborných i praktických lekárov v Kanade, ktoré sú dokumentované od roku 2009 možno potvrdiť
uvedený záver. Dňa 06. mája bola vyšetrená reumatológom Y., kde je konštatované, že pacientka
nemá iné komplikácie ankylóznej spondylitídy, iba postihnutie chrbtice a sekundárnu osteoporózu.
Správa rodinného lekára Y. z 19.04.2010 rozpisuje v prvých 4 bodoch prejavy Bechterevovej

choroby: multidisková ankylozujúca spondylitída, osteoartritída pravého bedra, zápalová artritída oboch
ramien, rotoskolióza bedrovej krížovej chrbtice. V bode 5. uvádza liečbu tuberkulózy, ktorá sa však
realizovala na základe laboratórnych parametrov, vyšetrovaných pred biologickou liečbou, nie klinických
ťažkostí navrhovateľky. V bode 6. je v tejto správe uvádzaný syndróm chronickej bolesti, ktorý je
však sprievodným znakom základného invalidizujúceho ochorenia už od počiatočného štádia. Dňa

12.07.2012 uvádza reumatológ doktor Shaikh zlepšenie stavu pacientky pri zhodnotení po 6 mesiacoch
biologickej liečby preparátom Remicade. Postihnutie osteoporózou, na ktoré navrhovateľka žiada
navýšenie MPSVZČ o 10 %, ktoré je uvádzané v reumatologickom vyšetrení zo dňa 06.05.2009, nie je
dokumentované údajmi o patologickej zlomenine alebo zlomeninách, na základe ktorých by bolo možné
určiťzávažnosťpostihnutiaspĺňajúcehokritériumzaradeniaochoreniadoKapitolyXV,oddieluB,položky

1. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Posledný doložený nález je potvrdenie Dr. E. zo 06.10.2013
o pokračovaní biologickej liečby ochorenia v šesťtýždňových intervaloch.24. Z lekárskej správy zo dňa 09.03.2015 vyplýva, že na základe dožiadania KS v Bratislave zo dňa
25.01.2016 bol znova posúdený zdravotný stav navrhovateľky. Z popisu zobrazovacieho vyšetrenia -
USG päty (bez špecifikácie ktorej), vykonaného pre bolesť v päte, bol zistený obraz zápalu šľachy,

čo ale z hľadiska posudzovania invalidity význam nemá. Lekársky nález z 01.10.1997 Výskumného
ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch síce uvádza v závere diagnózu ankylozujúcej spondylitídy
IV. stupňa, avšak objektívne telesné vyšetrenie a vyšetrenie pohybového aparátu popisuje len mierne
chorobné zmeny, ktoré nezodpovedajú tomuto diagnostickému zaradeniu. Lekársky nález z 24.06.2008
z toho istého pracoviska popisuje progresiu chorobných zmien na chrbtici, porušený pohybový stereotyp,

avšak vyšetrenie dýchacieho systému a celkový objektívny nález nezodpovedá záveru ankylozujúcej
spondylitídy V. stupňa ako je uvedené v závere. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam boli potvrdené
závery predchádzajúcich posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, ktorá je od 13.10.2013 invalidná
s MPSVZČ 50 %. Dátum vzniku invalidity je ale ďalej uvedený ako 17.10. 2013.

25. Dňa 23.06.2016 bol na základe dožiadania KS v Bratislave zo dňa 19.05.2016, z dôvodu nesúhlasu

navrhovateľkysurčenou MPSVZČznovaposúdenýjej zdravotnýstava vlekárskejsprávezuvedeného
dňa je po zhrnutí predchádzajúcich vyšetrení uvedené: po podrobnom preštudovaní celej posudkovej
spisovej dokumentácie odbornou lekárkou z odboru internej medicíny (reumatológie) ako i posudkovou
lekárkou konštatujeme, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky spĺňa posudkové kritériá
pre uznanie invalidity nad 70 %. Objektívne prejavy ochorenia chrbtice sa postupom veku zhoršujú

a pri zobrazovacom vyšetrení krčnej chrbtice dňa 26.11.2013 boli dokázané patologické zmeny, ktoré
umožňujú zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia - Bechterevovej choroby (ankylozujúca
spondylitída) do Položky 7.c/ Bechterevova choroba (ankylozujúca spondylarthtída), ťažkého stupňa -
V. stupeň so stuhnutím viacerých úsekov chrbtice alebo veľkých kĺbov, s poruchami ventilácie. Na toto
ochorenie zvolili MPSVZČ 65 %, v dolnom pásme z percentuálneho rozpätia 60 až 80 %, vzhľadom k

tomu, že neboli diagnostikované žiadne poruchy dýchania. Na ostatné ochorenia zvýšili MPSVZČ o
ďalších 10 %, spolu na 75 %, pričom zmenili dátum zmeny MPSVZČ od 26.11.2013.

26. Na základe tejto lekárskej správy vydala odporkyňa dňa 11.07.2016 zmenové rozhodnutie, ktorým
navrhovateľke v súlade s ust. § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293ce zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov zvýšila sumu invalidného dôchodku od 26. novembra 2013 na
sumu 316,50 eur mesačne, čo odôvodnila MPSVZČ 70% (správne má byť 75%) .

27. Za dôvodné súd považoval námietky navrhovateľky, vznesené opakovane, smerujúce do výšky
určenia MPSVZČ, ktorá bola ale posledným prehodnotením zdravotného stavu navrhovateľky dňa

23.06.2016 zmenená na hodnotu 75%, s preradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia do
položky 7c/, s hodnotou MPSVZČ 65 %, v dolnom pásme percentuálneho rozpätia 60-80%, namiesto
predchádzajúceho zaradenia do položky 7b/ na hornej hranici rozmedzia 40-50% a uznaním iných
zdravotných postihnutí s 10% hodnotou MPSVZČ. Zostávajúce námietky navrhovateľky sa tak zúžili na
určenie dátumu vzniku invalidity, nakoľko posudkoví lekári aj v ostatnom posudku zo dňa 23.06.2016

posudzovali zdravotný stav navrhovateľky iba z vybranej zdravotnej dokumentácie, a pri určovaní
dátumu vzniku invalidity nezohľadnili ostatnú zdravotnú dokumentáciu, predkladanú v priebehu celého
konania, t.j. od podania žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok dňa 16.05.2013. Pri určení dátumu
vzniku invalidity, posudkoví lekári, ako to vyplýva zo všetkých posudkov vykonaných v rozhodujúcom
období, za určujúci považovali najprv deň 17.10.2013 a naposledy 26.11.2013, pri úplne absentujúcom

odôvodnení tohto určenia, resp. jeho zmeny. Súd pritom poukazuje na to, že pri určovaní dátumu
vzniku invalidity nie je rozhodujúce, kedy a ku ktorému dňu poistenec o invalidný dôchodok požiadal,
rozhodujúce je, odkedy jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podmieňuje určenie invalidity. Z
uvedených skutočností je podľa názoru súdu nepochybné, že odporkyňa sa vo svojom rozhodnutí o
priznaní invalidného dôchodku zo dňa 08.01.2015 ako i zo dňa 11.07.2016, náležite nevysporiadala

a objektívne komplexne neposúdila všetky dostupné zistenia a vyšetrenia, čo vyvoláva pochybnosti o
správnom zistení a určení dátumu vzniku invalidity.
28. Navrhovateľka v konaní pred súdom predložila lekárske správy odôvodňujúce zmenu vo vzťahu
k určeniu dátumu vzniku invalidity a z medicínskeho hľadiska je potrebné z hľadiska dlhodobého
charakteru posúdiť, aké zdravotné dopady malo zistené ochorenie na organizmus navrhovateľky a čas

vzniku takéhoto pôsobenia s dopadom na telesnú, duševnú a zmyslovú schopnosť navrhovateľky oproti
zdravej fyzickej osobe.29. Súd je toho názoru, že navrhovateľkino ochorenie spojené so vznikom Bechterevovej choroby
(ankylozujúca spondylartritída) malo vo svojom priebehu podľa navrhovateľkou doložených lekárskych
nálezov príznaky už v roku v r.1997, s plne prejavenými príznakmi v roku 2008 zodpovedajúcu

funkčnému zdravotnému postihnutiu organizmu, odôvodňujúcemu zmenu jej zdravotného postihnutia
s určením zodpovedajúcej MPSVZČ a nevyhnutnosťou riadneho zodpovedania otázky dátumu vzniku
invalidity. Súd zistil, že posudok neobsahuje odborné zhodnotenie a posúdenie zdravotného stavu
navrhovateľky na účely invalidity z hľadiska všetkých predložených odborných lekárskych nálezov a
neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie v časti určenia dátumu vzniku invalidity.

30. Z ust.§ 195 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke sociálnej poisťovne povinnosť postupovať
pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

31. Z ust.§ 209 ods.1-4 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má
organizačná zložka SP uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

32. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu
predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať

dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci
(úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného
dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

33. Rozhodnutie bez náležitého zistenia skutkových okolností smerujúcich k objasneniu skutočného

zdravotného stavu navrhovateľky, bez konkrétneho vecného a logického medicínskeho vyhodnotenia
ich závažnosti a ich vplyvu na pracovnú schopnosť v zmysle posudkových a zákonných kritérií,
nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 4 zákona o
sociálnom poistení.

34. Odporkyňa mala zákonnú povinnosť pred vydaním rozhodnutia zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech navrhovateľky. Krajský súd považuje
preto napadnuté rozhodnutie za vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci,
čo je dôvodom pre jeho zrušenie a zrušenie rozhodnutia vydaného dňa 11.07.2016, podľa ust. §
250j ods. 2, písm. c/ O.s.p. Nedostatok v postupe odporkyne, ktorá založila svoje rozhodnutia na

posudkoch posudkových lekárov, ktoré neboli dostatočným podkladom pre jeho vydanie spôsobilo,
že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov, pretože neboli náležite
objasnené skutkové okolnosti, týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľky od požadovaného dátumu
vzniku invalidity v roku 2010 t.j. 3 roky od podania žiadosti o invalidný dôchodok navrhovateľkou v
nadväznosti na navrhovateľkou doložené lekárske nálezy. Uvedené je ďalším dôvodom pre zrušenie

napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia vydaného dňa 11.07.2016 podľa § 250j ods. 2,písm. d/ O.s.p.

35. Povinnosťou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne sa zaoberať posúdením zdravotného
stavu navrhovateľky z hľadiska vzniku a pretrvávania jej ochorenia, s posúdením dopadu na jej telesnú,
duševnú a zmyslovú schopnosť oproti zdravej fyzickej osobe a určiť zodpovedajúci dátum vzniku

invalidity a tento riadne odôvodniť.

36. Z vykonaného dokazovania mal krajský súd za preukázané, že v danej veci konanie neprebehlo
dôsledne sa riadiac ust. § 195 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zdravotný stav
navrhovateľky nebol posúdený objektívne, komplexne a presvedčivo v súlade s ust. § 71 zákona

č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov musel krajský súd po preskúmaní
veci konštatovať, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený
skutkový stav a pre nedostatok dôvodov, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci odporkynina ďalšie konanie. Je povinnosťou odporkyne rešpektovať zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia
aj z hľadiska jeho zdôvodnenia tak, ako je to upravené v § 209 ods. 4 ZSP.

37. Na základe takto vykonaného posúdenia vecnej správnosti, krajský súd napadnuté rozhodnutie
odporkyne zo dňa 08.01.2015 a zo dňa 11.07.2016 o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľke
podľa § 250j ods. 2 písm. c/,d/ O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom vykoná opätovné
posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky v zmysle záverov tohto rozsudku.

38. Náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania krajský súd posúdil podľa ust. § 250l ods. 2 v
spojení s ust. § 224 ods. 3, § 246c ods. 1 a § 250k ods.1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke, ktorá si ale
trovy konania neuplatnila, ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.