Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011205
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115011205.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ondreja Samaša a

sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom
dňa 23. apríla 2018 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín
a obžalovaného
R. U.,
nar. X.X.lXXX vo D., M. republika, trvale bytom I.,
H. XX, M. republika, na verejnom zasadnutí neprítomného,
ktoré 'podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/96/2015 zo dňa

15.6.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.l písm. e/ ods. 2 Tr.por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku
celý výrok o treste.
Podľa § 322 ods.3 Tr. por. sa obžalovaný o d s u d z u j e pri nezmenenom
výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36
písm. j/, 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia na 1 (jeden) rok, výkon ktorého trestu sa
mu podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú dobu

2 (dva) roky.
Podľa §§ 50 ods. 2, 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá, aby
v skúšobnej dobe uhradil zameškané výživné k rukám svojej dcéry D. G. J.
G., nar. X.X.XXXX.
II.
Odvolanie prokurátora sa podľa § 319 Tr. por. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný R. U. uznaný vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pretože hoci ako otec hoci ako otec

D. G. J. G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom U. U. č. XXXX, je
povinný v zmysle § 62 a následne Zákona o rodine, ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 14C/136/2002 zo dňa 27.03.2002, právoplatným dňa 21.05.2002, povinný prispievať
na výživu svojej dcéry D. G. J. G. sumou 350,- € mesačne vždy do 15. dňa
vopred od 03.01.2013 k jej rukám, pričom si však svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní
od mesiaca jún 2014 vrátane až doposiaľ (marec 2017), čím mu vnikol dlh na bežnom
výživnom vo výške najmenej 11.500,- €, okrem ktorého za uvedené obdobie uhradil výživné

iba vo výške 400,-€.
Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 38 ods. 2,
ods. 3, ods. 8 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 11 mesiacov nepodmienečne, pre výkon
ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestus minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolania prokurátor
a obžalovaný. Odvolanie prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného proti výroku

o vine a treste. Podľa názoru prokurátora vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa predmetného
trestného činu dopúšťa od mesiaca jún 2014 až doposiaľ (odvolanie napísané dňa 6.7.2017)
malo byť konanie obžalovaného kvalifikované ako prečin podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., teda páchanie prečinu závažným spôsobom -
po dlhší čas. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil

rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a aby podľa § 322 ods. l Tr. por. vec vrátil súdu I.
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Odvolanie obžalovaného smerovalo tiež proti výroku o vine a treste (písomné podanie zo dňa
21.11.2017). Obžalovaný najmä poukazoval na to, že dcéru D. G. videl
naposledy na XX. narodeniny. Odvtedy s ňou nemal žiaden kontakt. Od 18 rokov veku dieťaťa
je dieťa zodpovedné za výživné, ktoré majú zaplatiť obidvaja rodičia. Podľa obžalovaného

jeho dcéra ukončila odbornú školu zdravotnícku v roku 2014/2015. Po absolvovaní tejto
odbornej prípravy už obžalovaný nie je zodpovedný za jej výživu. Ďalšie výživné musí byť
platené iba v prípade, že by dcéra navštevovala sekundárne školu bez prerušenia. Obžalovaný
uviedol, že je pripravený celú vec riešiť so svojou dcérou. Obžalovaný poukázal na to, že je
občanom M. republiky, pričom tiež uviedol, že má manželku a dve ďalšie deti, ktorých

je jediným živiteľom. Pracuje v O..
Následne obžalovaný prostredníctvom mailovej komunikácie zaslal odvolaciemu súdu
ďalšie dôvody odvolania. Po dosiahnutí plnoletosti by malo byť výživné platené priamo
dieťaťu a nie druhému rodičovi, pričom zákonná povinnosť vyživovať dieža sa vzťahuje na
matku aj otca dieťaťa. Obžalovaný zistil, že jeho dcéra pracuje tiež v O. s mesačným

príjmom cca 800 amerických dolárov a preto súčasne žiada o zrušenie vyživovacej
povinnosti. Sumu výživného, ktorá mu bola určená sám navrhol v dobe, kedy nebol ženatý
a nemal žiadne iné deti. Zopakoval, že dcéru videl naposledy 15 minút na jej 18. narodeniny,
kedy bola v očakávaní, že k narodeninám dostane od neho auto. Odvtedy o nej nič nepočul, ani o
potvrdeniach o návšteve školy. Vzhľadom na to považoval otázku platenia výživného za

vybavenú. Obžalovaný napriek tomu uviedol, že uhradí dcére na jej účet chýbajúce platby až
do júna 2015, kedy skončila štúdium na Strednej zdravotníckej škole v Trenčíne. Obžalovaný
tiež žiadal vysvetliť, prečo poškodenou je p. G. a nie jeho dcéra. Obžalovaný tiež žiadal
o oznámenie účtu svojej dcéry v O. za účelom zaplatenia výživného. Uviedol, že jeho dcéra
ku dňu 28.3.2017 ukončila štúdium na vysokej škole, avšak už dňa 23.3.2017 odletela do

O..
Obžalovaný v písomných podaniach tiež uviedol, že v termíne verejného zasadnutia
určenom na deň 23.4.2018 sa tohto nemôže zúčastniť, pre značné náklady (minimálne 2.000,-
eur - letenka, ubytovanie, strava) ako aj straty 4 dni v práci. Poukázal tiež na svoje zdravotné
problémy. Taktiež žiadal obžalovaný o zrušenie pokuty vo výške 500 eur, ktoré mu uložil súd

I. stupňa.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach navrhol prokurátor krajskej
prokuratúry vyhovieť odvolaniu podriadeného prokurátora s tým, že rozsudok súdu I. stupňa
navrhol zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b/,d/,e/ Tr. por. Ustanovený obhajca obžalovaného
navrhol zrušiť rozsudok súdu I. stupňa a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Alternatívne

navrhol po zrušení rozsudku súdu I. stupňa vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie
a rozhodnutie za účelom ustálenia vyživovacej povinnosti obžalovaného v rozhodnom období.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo a dospel k záveru, že možno prisvedčiť len odvolaniu obžalovaného z hľadiska

uloženého trestu.

Vzhľadom k tomu, že už konanie na súde I. stupňa - hlavné pojednávanie bolo
v súlade s Trestným poriadkom uskutočnené v neprítomnosti obžalovaného, senát
odvolacieho súdu v úvode vlastných dôvodov rozhodnutia zaujíma stanovisko aj ku konaniu

verejného zasadnutia o odvolaniach v neprítomnosti obžalovaného. Predovšetkým predseda
senátu vzhľadom na viaceré okolnosti, týkajúce sa priebehu trestného stíhania pred súdom, na
strane obžalovaného (cudzí štátny príslušník, pobyt v O.) rozhodol o ustanovení obhajcu
obžalovanému v štádiu odvolacieho konania z dôvodu podľa § 37 ods. 2 Tr. por. -spôsobilosť obžalovaného náležite sa obhajovať. Ustanovený obhajca sa tiež zúčastnil
verejného zasadnutia konaného o odvolaniach. Z elektronickej komunikácie s obžalovaným
ďalej vyplynulo, že obžalovaný vedel o termíne verejného zasadnutia v lehote podstatne

dlhšej než je zákonná lehota 5 pracovných dní. Obžalovaný síce oznámil súdu, že sa verejného
zasadnutia nezúčastní, nežiadal však o odročenie verejného zasadnutia. Z obsahu
týchto oznámení pritom vyplynulo, že vzhľadom na jeho pracovný pobyt v O. je jeho účasť na verejnom
zasadnutí prakticky "vylúčená".
Senát odvolacieho súdu preto na začiatku verejného zasadnutia rozhodol podľa § 293

ods. 7, ods. 8 Tr. por. o tom, že sa verejné zasadnutie uskutoční v neprítomnosti obžalovaného R. U..
Ďalej k odvolaniu obžalovaného smerujúcemu proti výroku o vine uvádza senát
odvolacieho súdu nasledovné.
Podľa§62Zákonaorodineč.36/2005Z.z.jeplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Orgány činné v trestnom konaní a súdy pri posudzovaní trestnej zodpovednosti za
zanedbanie povinnej výživy rodičov voči deťom vychádzajú z vyššieuvedeného zákonného
rámca určeného špeciálnou normou - Zákon o rodine. Z vyššieuvedeného súčasne vyplýva, že zákonná

povinnosť vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, nie je časovo ohraničená vekom dieťaťa. Táto
povinnosť môže trvať aj po celý život dieťaťa, ak napríklad v dôsledku svojho zdravotného stavu nie je
schopné sa samo živiť.
Z tohto dôvodu ani obžalovaným uvádzaná okolnosť, že jeho dcéra dovŕšila 18. rok
svojho veku, síce znamená, že táto dosiahla plnoletosť, na trvanie zákonnej povinnosti

vyživovať dieťa to v zásade nemá vplyv ak dieťa nie je ešte schopné samostatne sa živiť,
pretože sa pripravuje riadnym štúdiom na svoje budúce povolanie. Zmena je len v tom, že od dosiahnutia
plnoletosti má dieťa nárok, aby výživné bolo platené do jeho rúk. Táto skutočnosť pritom vyplýva aj z
skutkovej vety výrokovej časti rozsudku, kde je obžalovanému kladené za vinu, že neplatil výživné k
rukám jeho dcéry a nie ako to on uvádzal v odvolaní, k rukám jeho matky.

Rovnako v trestnom konaní nie je povinnosťou skúmať plnenie vyživovacej
povinnosti druhého rodiča, v tomto prípade matky dcéry obžalovaného, ktorá nie je trestne
stíhaná. V tomto smere preto ani nemajú orgány činné v trestnom konaní a súdy povinnosť
oznamovať obžalovanému ako si plní vyživovaciu povinnosť druhý rodič, ako sa toho
domáhal v štádiu odvolacieho konania obžalovaný. Len pre úplnosť k tomu senát odvolacieho súdu

uvádza, že rodič, ktorý sa osobne stará o dieťa si svoju vyživovaciu povinnosť "plní" aj touto osobnou
starostlivosťou.

Pokiaľ ide o dobu dokedy obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť táto bola
ukončenámesiacommarec2017,kedypodľatvrdeniaVysokejškolyzdravotníckejsosídlomvPrahe(č.l.

199) ukončila dcéra obžalovaného ku dňu 28.3.2017 štúdium v odbore pôrodná asistentka. Skutočnosť,
že dcéra obžalovaného D. G. J. G. už mala dňa 23.3.2017 odletieť do O. nie je tak podstatná, že by
mala vplyv na trestnú zodpovednosť obžalovaného za neplatenie výživného.
Napokon k odvolaniu obžalovaného proti výroku o vine senát odvolacieho súdu
uvádza, že predmetom útoku trestného činu zanedbania povinnej výživy je osoba, voči

ktorej má páchateľ zákonnú vyživovaciu povinnosť - v tomto prípade dcéra obžalovaného.
Matka dieťaťa však v trestnom konaní spravidla vystupuje ako poškodená so širšími právami
poškodenej. Samotné nezaplatenie výživného však nepredstavuje škodu, ktorá by sa mohla
vymáhať v trestnom konaní.
K odvolaniu prokurátora týkajúceho sa správnosti použitej právnej kvalifikácie

súdom I. stupňa je potrebné uviesť nasledovné. Podľa § 322 ods. 4 písm. b/ Tr.por. odvolací
súd nemôže sám uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu než z akého ho
mohol v napadnutom rozsudku uznať za vinného súd I. stupňa. Podľa § 284 ods. 2 Tr. por.
súd I. stupňa môže uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho
ustanovenia zákona ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, ak

obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd
vyhlásil dokazovanie za skončené.
Z obsahu trestného spisu vyplýva, že prokurátor podal na obžalovaného R.
U. obžalobu, v ktorej mu kládol za vinu, že sa mal dopustiť prečinu zanedbaniapovinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Na jednotlivých odročených hlavných
pojednávaniach nedošlo k upozorneniu obžalovaného na možnosť použitia prísnejšej právnej
kvalifikácie podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ako sa toho domáha prokurátor vo

svojom odvolaní. Súd I. stupňa preto túto prísnejšiu právnu kvalifikáciu konania
obžalovaného použiť nemohol.
Len pre úplnosť senát odvolacieho súdu k tomu dodáva, že prokurátor na hlavnom
pojednávaní aj v záverečnej reči navrhol obžalovaného uznať vinným podľa obžaloby t.j. len
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Procesným postupom navrhovaným prokurátorom (zrušiť rozsudok súdu I. stupňa
a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol) by síce
mohlo následne dôjsť aj k použitiu prísnejšej právnej kvalifikácie. Táto reálne aj prichádza do
úvahy podľa skutkovej vety rozsudku súdu I. stupňa. Senát odvolacieho súdu však takto
nerozhodol. Dospel k záveru, že potom čo už v marci 2017 zo zákona zanikla vyživovacia
povinnosť obžalovaného voči svojej dcére, nie je nevyhnutne potrebné, aby prakticky až o rok

neskôr bol zrušený odsudzujúci rozsudok súdu I. stupňa z dôvodu následného použitia
prísnejšej právnej kvalifikácie. Dospel pritom k záveru, že podmienku spravodlivého
súdneho konania, vrátane konania bez prieťahov spĺňa aj výrok o vine v rozsudku súdu I.
stupňa.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu prokurátora v neprospech obžalovaného

nevyhovel.

Napokon odvolací súd preskúmal aj výrok o uloženom treste. Dospel pritom k záveru, že uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody je neprimerane prísny tak ako to má na mysli ustanovenie § 321
ods. 1 písm. e/ Tr. por. Súd I. stupňa odôvodnil svoj výrok

o nepodmienečnosti uloženia trestu odňatia slobody postojom obžalovaného k trestnej
činnosti, vysokou výškou dlžného výživného a nezáujmom obžalovaného platiť dlžné
výživné.
Z obsahu odvolania obžalovaného v zásade pritom vyplýva, že obžalovaný si je
vedomý vyživovacej povinnosti voči svojej plnoletej dcére, nechcel však výživné platiť matke dospelej

dcéry. Súčasne obžalovaný už prezentoval záujem dlžné výživné svojej dcére
uhradiť.
Trestné stíhanie rodiča pre neplatenie výživného na svoje dieťa je pritom v našich
trestnoprávnych normách upravené tak aby aj dodatočné zaplatenie dlžného výživného malo prednosť
pred samotným postihom za spáchaný trestný čin. Z tohto dôvodu senát odvolacieho súdu dospel k

záveru, že primeranejším trestom v tomto konkrétnom prípade bude uloženie trestu odňatia slobody s
povolením podmienečného odkladu. Prakticky bude záležať na obžalovanom, či v stanovenej skúšobnej
dobe zaplatí svojej dcére dlžné výživné, alebo či súdy SR rozhodnú o povinnosti obžalovaného vykonať
trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu. Je pritom povinnosťou obžalovaného zistiť si potrebné
údaje o svojej dcére,

tak aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť splniť.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak ako Je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.