Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206064
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216206064.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: E. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F., o zaplatenie 196,39 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 196,39 € s úrokom vo výške 28 % ročne zo
sumy 196,39 € od 22.6.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasa žaloboudoručenousúdudňa25.4.2016 domáhaluloženiapovinnostižalovanémuzaplatiť
mu sumu vo výške 196,39 € spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 196,39 € od 22.6.2013

do zaplatenia. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným dňa 29.4.2005 uzatvoril
zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému zriadil a viedol bežný účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX. a poskytol mu ďalšie produkty a služby, okrem iného možnosť povoleného
prečerpania na účte. Tým, že žalovaný nezabezpečil dostatok finančných prostriedkov na svojom účte,
dostal sa do nepovoleného prečerpania. Keďže žalovaný dlh vo výške nepovoleného prečerpania v
sume 196,39 € neuhradil, žalobca mu účet zatvoril a účtovnou transakciou dňa 21.6.2013 previedol
debetný zostatok na vnútorný pohľadávkový účet. Okrem zaplatenie dlžnej istiny vo výške 196,39 € si

uplatnil na zaplatenie i sumu zmluvného úroku z dlžnej istiny od 22.6.2013 do zaplatenia a tiež náhradu
trov konania.

2. Súd vo veci vydal dňa 19.8.2016 platobný rozkaz č.k. 6C/187/2016-20, ktorý pre nemožnosť jeho
doručenia do vlastných rúk žalovaného uznesením č.k. 6C/187/2016-27 zo dňa 21.10.2016 zrušil v
celom rozsahu.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám napriek výzve súdu nevyjadril, pohľadávku žalobcu
nepopieral.

4. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po
oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to zmluvou o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, výzvou na vysporiadanie nepovoleného debetného zostatku, výpismi
z účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, špecifikáciou uplatnenej

pohľadávky, výpismi z účtu ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Dňa 29.4.2005 uzatvorili strany sporu zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov.
Žalovaný realizoval transakcie na svojom účte v období jeho zriadenia a využíval možnosť povoleného
prečerpania na účte, keď v období od zriadenia účtu do 21.6.2013 boli na jeho účte realizované kreditné

a debetné transakcie tak, že k poslednému dňu účtovného obdobia bol na účte žalovaného debet. Preto
ku dňu 21.6.2013 žalobca zatvoril účet žalovaného a sumu debetu vyčíslil vo výške 196,39 €. Nakoľko
žalovaný dlžnú sumu debetu vo výške 196,39 € neuhradil, žalobca si nárok na zaplatenie dlžnej sumy
uplatnil podanou žalobou. Zároveň si uplatnil na zaplatenie sumu zmluvného úroku vo výške 28 % ročne
zo sumy 196,39 € od 22.6.2013 do zaplatenia.

6. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

V zmysle bodu 3.4 všeobecných obchodných podmienok, banka vedie bežné účty výlučne na základe
zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi bankou a klientom. Zo zmluvy o bežnom účte vzniká banke
záväzok viesť pre majiteľa bežný účet, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených.

V zmysle bodu 3.8 všeobecných obchodných podmienok, klient musí mať na bežnom účte
dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru
poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov
voči banke.

Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.7. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o bežnom
účte a zmluvy o úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§
261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou

a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o
bežnom účte a zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,

že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a
teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou

o bežnom účte aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.
zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

8. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná v
celom rozsahu. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovaným mal za preukázané, že žalobca

a žalovaný uzavreli dňa 29.4.2005 zmluvu o bežnom účte. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému
zriadený a vedený bežný účet a boli mu poskytnuté bankové produkty a služby, okrem iného i možnosť
povoleného prečerpania na účte. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z titulu poskytnutého
úveru formou povoleného prečerpania neplnil riadne a včas, teda nezabezpečil na svojom účet dostatok
finančných prostriedkov na úhradu debetu, žalobca ku dňu 21.6.2013 účet žalovaného zatvoril a vyčíslil

sumu debetného zostatku vo výške 196,39 €. Nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne
vzniku, existencie a výšky tejto pohľadávky nepopieral, súd tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za
nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného zmluvného úroku pri nepovolenom prečerpaní
vovýškevyplývajúcejzosadzobníkapoplatkovvovýške28%ročnezdlžnejsumyistinyvovýške196,39

€ počnúc odo dňa 22.6.2013 do zaplatenia.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní
plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší
súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.