Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219039
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117219039.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne X., bytom T. XXX proti žalovanému R. U., bytom A., T. XXXX/
XX, o neúplnom podaní, takto

r o z h o d o l :

Súd podanie žalobkyne doručené súdu dňa 16.10.2017 o d m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa doručila na súd dňa 16.10.2017 podanie, v ktorom uviedla, že žiada súd o prejednanie
veci ohľadom darovacej zmluvy na rodinný dom č. XXX v I. T.. Jej otec daroval svoj podiel žalovanému
a chce ju vydediť, a preto to chce riešiť súdnou cestou, lebo nemá žiadny doklad o vydedení.

2. Uvedené podanie by mohlo byť žalobou, avšak predmetné podanie vykazovalo vady, keďže nemalo

všetky náležitosti riadnej žaloby. Z tohto dôvodu súd dňa 25.10.2017 pod č.k 16C/53/2017-6 vydal
uznesenie, ktorým vyzval žalobkyňu na doplnenie jej podania, a to v lehote 10 dní od doručenia
predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania.

3. Podľa § 133 CSP: (1) Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. (2) Právnická osoba sa v

žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie,
ak je pridelené.

4. Podľa § 134 CSP: Zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným
menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.

5. Podľa § 135 CSP: (1) Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho
orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. (2) Ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje
uvedením názvu tohto štátneho orgánu.

6. Podľa § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,

alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1
súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí
o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie
opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty

na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže
rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.7. Podanie žalobkyne nespĺňalo podstatné náležitosti žaloby a z dôvodu absencie náležitostí súd
vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania, pričom v podaní žalobkyne absentovalo nasledovné:

- v žalobe neboli opísané rozhodujúce skutočnosti tak, aby bolo zrejmé, z akého dôvodu chce žalobkyňa
žalobu podať a súčasne nebolo uvedené, čoho sa žalobkyňa chce domáhať (žalobný petit). Súd ju
súčasne poučil, že žalobu musí formulovať presne a určito a zo žalobného návrhu musí byť zrejmé, čo
žiada, aby sa dalo rozhodnutie súdu vykonať. Preto ju súd vyzval, aby uviedla, ako navrhuje, aby súd
rozhodol s tým, že musí byť presne vymedzená povinnosť, na ktorú žiada žalovaného zaviazať (napr.

akú sumu žiada od žalovaného zaplatiť), teda musí byť jednoznačné, čoho sa žalobkyňa domáha a čo
žalobou sleduje.
- ďalej súd vyzval žalobkyňu, aby pripojila na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, a tie, ktoré nemôže
doložiť, aby aspoň označila.

8. Žalobkyni bolo uznesenie č.k. 16C/53/2017-6 zo dňa 25.10.2017 doručené do vlastných rúk dňa

20.11.2017. Žalobkyňa na výzvu súdu učinenú týmto uznesením, aby nedostatky žaloby odstránila,
nijakým spôsobom nereagovala.

9. Žalobca vo všeobecnosti je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať
a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis.

To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zasadne
disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia,
z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, ako i
konkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany - návrh na rozhodnutie súdu. Opis rozhodujúcich
skutočností je dôležitou súčasťou žaloby, pričom vecnému prejednaniu žaloby bráni skutočnosť, ak

žaloba neobsahuje popísanie skutočností, resp. aj to, ak je ich popísanie natoľko neúplné, neurčité či
nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, aký presný skutok má byť predmetom konania. Žalobca
pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol
posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia k individualizácii nároku
a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody podania

žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby
a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku. Podľa názoru súdu žaloba žalobkyne takéto
skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, na akom základe by mal súd o žalobe
rozhodnúť, neobsahuje. Rovnako tak v žalobe absentuje aj riadny žalobný petit, keďže súdu nie je
zrejmé, čo konkrétne má byť predmetom žaloby. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť

presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom
má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú
navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností
v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku
súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky

nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a
aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97).

10.Súd má za to, že podanie žalobkyne z dôvodu, že nedošlo k odstráneniu vád podania, nespĺňa
podstatné náležitosti žaloby. Podanie žalobkyne neobsahuje zrozumiteľné, presné a jednoznačné

opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých má súd o žalobe rozhodnúť. Nie je jasné,
čoho konkrétne sa chce žalobkyňa domáhať, keďže len uviedla, že chce súdnou cestou prejednať
darovaciu zmluvu týkajúcu sa rodinného domu, aby nebola vydedená, pričom to, čo žalobou žalobkyňa
sleduje a ako chce, aby súd rozhodol, sa nedá zo žaloby ani vyvodiť, a to vzhľadom na skutočnosť, že
odôvodnenie podania je natoľko strohé, že nedáva základ na zistenie, čo má byť predmetom konania.

Z podania nie je zrejmé, akú konkrétnu povinnosť by súd mal uložiť. Súd pritom žalobkyňu poučil, že
musí uviesť jednoznačne, akú povinnosť by súd mal žalovanému uložiť (napr. akú sumu by mal zaplatiť).
To, čoho sa žalobkyňa domáha, nemožno rovnako vyvodiť ani z predloženej darovacej zmluvy, ktorá
bez ďalšieho (hoci súd nie je povinný vyvodzovať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie z predložených
dôkazov) nie je dostatočným podkladom pre zistenie, čoho sa žalobkyňa mienila domáhať.

11. Súd preto konštatuje, že pokiaľ absentujú vyššie uvedené náležitosti podania, nemožno toto podanie
považovať za žalobu so všetkými zákonnými náležitosťami v zmysle vyššie citovaných ustanovení, o
ktorejbysúdmoholkonať. Podľanázorusúduvyššiepopísanénedostatkypodaniasúnedostatkami,prektoré nemožno v konaní pokračovať, a preto súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie
podania v zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, že podanie žalobkyne doručené tunajšiemu
súdu dňa 16.10.2017 odmietol.

12. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade,
že podanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách konania rozhodnúť analogicky podľa ustanovenia §
256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Predmetné ustanovenie upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu

odmietnutiu podania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval o veci samej, a
to v dôsledku procesného zavinenia tej strany, ktorá nedoplnila podanie. Táto strana - v tomto prípade
žalobkyňa by bola preto povinná nahradiť žalovanému trovy konania. V tejto súvislosti však treba
uviesť, že žalovanému doposiaľ v konaní žiadne trovy nevznikli, keďže o tomto konaní nemá zatiaľ
vedomosť. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.