Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/336/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910206827
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6910206827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: P. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. V. č. XXX, proti žalovanej: Slovenskej republiky, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu škody vo výške 6.939,04 Eur, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/28/2010-151 zo dňa 17. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v nárok na náhradu konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

3.470,24 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že v trestnom konaní bol žalobca
spod obžaloby oslobodený, a nebyť pôvodného trestného stíhania nebol by žalobca vôbec vystavený
obmedzeniu osobnej slobody v podobe väzby, preto je daná zodpovednosť štátu podľa § 3 ods. 1 písm.
c) v spojení s § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobcovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 3.470,24 Eur, čo považoval za primeranú náhradu za obdobie väzby 328 dní. V prevyšujúcej
časti nepovažoval žalobu žalobcu za dôvodnú a túto zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal,

pričom vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 vety prvej OSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania žalovaná poukazovala na
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Mala za to, že oslobodenie spod žaloby je v
zmysle § 8 ods. 5 zákona 514/2003 Z. z. síce primárnym, avšak nie jediným predpokladom pre vznik

nároku na náhradu škody, lebo predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
vo väzbe sú zákonom č. 514/2003 Z. z. vymedzené tak pozitívne § 8 ods. 5 písm. b), ale podľa § 8
ods. 6 aj pozitívne. Nevyhnutým predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody je teda naplnením
niektorej z hypotéz predpokladanej ustanovením § 8 ods. 5 zákona 514/2003 Z. z., t. j. že voči osobe,
ktorá bola vzatá do väzby, bolo trestné stíhanie zastavené, bola spod obžaloby oslobodená alebo vec
bola postúpená inému orgánu. Ide však o prvý predpoklad vzniku tohto nároku, pretože vychádzajúcich
z logického a systematického výkladu zákona č. 514/2003 Z. z. je kumulatívnou podmienkou súčasne

nenaplnenie žiadneho z negatívnych predpokladov podľa § 8 ods. 6 zákona, za ktorých nárok na
náhradu škody nevznikne. Mal za to, že v prípade naplnenia niektorého z negatívnych predpokladov
vyjadrených v § 8 ods. 6 zákona 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody nevznikne ani v prípade danosti
niektorého z pozitívnych predpokladov vzniku nárokov na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím oväzbe ustanovených § 8 ods. 5 zákona. Okrem toho z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva,
že súd tieto okolnosti nesprávne v danej veci posúdil a vyhodnotil vo vzťahu k zistenému skutkovému
stavu v danej veci. Mala za to, že v danej veci je určujúce, či správanie žalobcu alebo iné skutočnosti

vzťahujúce sa k jeho osobe nevyvolali dôvod na obavu zakladajúcu niektorý z dôvodov väzby. Zavinenie
poškodeného a vzatie do väzby treba skúmať z hľadiska dôvodov, pre ktoré bol do väzby vzatý, a
to vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam ako aj dôvodom, ktoré súd rozhodujúci o väzbe použil a
ktorými odôvodnil vzatie obvineného do väzby. Pre posúdenie miery zavinenia obvineného na vzatí
do väzby je preto rozhodujúci zistený skutkový stav a konanie obvineného v čase pred rozhodnutím o

väzby. Žalovaná preto zotrvala na všetkých stanoviskách v priebehu celého doterajšieho konania ako
i v odvolaniach proti predchádzajúcim rozsudkom a poukazuje stále na skutočnosť, že žalobca svojím
konaním a predchádzajúcim spôsobom života vyvolal stav, v dôsledku ktorého bolo rozhodnuté sudcom
o jeho vzatí do väzby, a teda väzbu si zavinil sám, čo v spojení s § 8 ods. 6 písm. a) zákona 514/2003
Z. z. vyvoláva prekážku vzniku nároku na náhradu škody. S týmito okolnosťami sa súd prvej inštancie
vôbec nevyporiadal a neprihliadol na skutkové okolnosti, ktoré vyplývali zo spisového materiálu, ale aj

zaisteného listu žalobcu ako obvineného, keďže aj s prihliadnutím na charakter stíhanej trestnej činnosti
bola skutočná obava súdu, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti a teda bol daný dôvod väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V tejto súvislosti bolo potrebné v tom čase prihliadnuť
aj na závery znaleckého dokazovania, ktoré nasvedčovali sexuálnej deviácii na strane žalobcu so
sklonom k P. zameraniu. Tvrdenie žalobcu na pojednávaní súdu prvej inštancie o tom, že predmetný

list, ktorý je obsahom spisu, nepísal, absurdný vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu, kde skutočnosti
svedčia o opaku a tieto neboli zo strany súdu prvej inštancie vôbec zohľadnené. Žalovaná mala teda
za to, že samotný základ nároku žalobcu na náhradu škody nie je vôbec daný. Uvedené okolnosti
súd prvej inštancie nesprávne skutkovo vyhodnotil a potom aj vec nesprávne právne posúdil. Okrem
toho nesprávne postupoval súd v tom, že patrí žalobcovi náhrada vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa

žalovanej v danom prípade nešlo o žiadny zásah, ktorý by na strane žalobcu spôsoboval takú ujmu,
ktorá by bola v príčinnej súvislosti s vykonávanou väzbou o obmedzením osobnej slobody, pretože
nezohľadnil do úvahy prichádzajúce všetky skutkové okolnosti a to jednak to, že žalobca bol osobou
viacnásobne trestne stíhanou, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nielen trestné stíhanie v
danej konkrétnej veci sa podieľalo na zmene správania obyvateľov obce vo vzťahu k žalobcovi, ale bola

to aj predchádzajúca viacnásobná trestná činnosť žalobcu. Tak aj zmenu postoja občanov vo vzťahu
k jeho osobe si žalobca zavinil sám svojím predchádzajúcim konaním. Vzhľadom na vyššie uvedené
zotrvala žalovaná na dôvodoch svojho odvolania a vo svojom odvolacom návrhu.

3. Na odvolanie žalovanej reagoval žalobca písomne listom na č. l. 174 spisu, v ktorom poukazuje na

to, že všetky okolnosti, ktoré uvádzal v danom súdnom konaní z jeho strany sú pravdivé.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona 160/2015 Z. z. - CSP - Civilný sporový poriadok) preskúmal
rozsudoksúduprvejinštancievrozsahudanomustanovením§379a380ods.1CSPatentopodoplnení
dokazovania v zmysle ustanovenia § 383 CSP v spojení s § 384 ods. 1 CSP po nariadenom pojednávaní

v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

5. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca si podanou žalobou voči žalovanej uplatňoval nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 8 ods. 5 písm. b) zákona 514/2003 Z. z., keď mal
za to, že v trestnom konaní Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 1T/224/2007 bol v konečnom

dôsledku spod obžaloby oslobodený a keďže bol vo výkone väzby od 05.05.2007 do 27.03.2008 vo
dĺžke 328 dní, tak má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona
514/2003 Z. z. s analogickým použitím, pretože predchádzajúca úprava bližšie nešpecifikovala výšku
majetkovej náhrady v takomto prípade. Mal za to, že väzba mu bola vykonaná nezákonne, a preto mu
patrí náhrada škody.

6. V danej veci súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, čo do základu, keď mal za to, že základ
nároku na náhradu škody v danej veci na strane žalobcu bol daný, pričom však mal za to, že žalobcovi
patrí odškodnenie len vo výške nemajetkovej ujmy v sume 3.470,24 Eur, čo malo predstavovať 10,58
Eur za jeden deň väzby a pri 328 dňoch väzby to predstavuje vyššie uvedenú sumu. Súd prvej inštancie

poukázal na to, že samotná väzba predstavovala pre žalobcu závažnú ujmu a to napriek tomu, že
žalobca bol v minulosti opakovane trestne stíhaný a obmedzenie jeho osobnej slobody vo forme väzby
bolo neodôvodnené, keďže bolo neodôvodnené celé trestné stíhanie žalobcu. Z dokazovania nebolo
možné vyvodiť záver, že si svojím konaním väzbu zavinil žalobca sám, pretože nebyť nedôvodnéhotrestného stíhania, nebol by žalobca vôbec vystavený obmedzeniu osobnej slobody v podobe väzby.
Nárok na náhradu škody tak súd prvej inštancie mal za preukázaný.

7. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa krajský súd nestotožňuje.

8. Je nesporné, že podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) zákona 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe.

9. Žalobca bol v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp. zn.
1T/224/2007 rozsudkom zo dňa 03.11.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici,
2To/14/2009 zo dňa 19.02.2009 oslobodený spod obžaloby, pričom z dôvodov vyplýva, že nebolo
jednoznačne preukázané, že skutky, pre ktoré bol žalobca obvinený a obžalovaný, sa stali.

10. Táto okolnosť sporná nebola, ako ani nebolo sporné to, že žalobca bol dňa 05.05.2007 vzatý do
väzby a v tejto väzbe bol do 27.03.2008.

11. Žalobca uplatňoval svoj nárok na náhradu škody podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona 514/2003 Z. z.,

podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby,
ak bol oslobodený spod obžaloby.

12. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na § 8 ods. 6 písm. a) zákona 514/2003 Z. z., z ktorého
vyplýva, že právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo

väzbu zavinila sama.

13. Z vyššie uvedeného je teda nesporné, že predpoklad na náhradu škody podľa ustanovenia § 8 ods.
5 písm. b) zákona 514/2003 Z. z. prichádza do úvahy vtedy, ak súčasne nie sú dané okolnosti podľa § 8
ods. 6 písm. a) zákona 514/2003 Z. z. brániace vzniku nároku na náhradu škody. Okolnosti uvádzané v

§ 8 ods. 6 písm. a) zákona 514/2003 Z. z. treba pri nároku uplatnenom podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona
514/2003 Z. z. posudzovať samostatne vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam vyplývajúcim z obsahu
trestného spisu a majúcim právny vzťah ku vzatiu žalobcu do väzby v danej konkrétnej trestnej veci.

14. V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadnuť nielen na okolnosti skutkové vyplývajúce z vyšetrovacieho

spisu, ale aj na okolnosti v samotnom konaní žalobcu vo vzťahu k listu, ktorý sa nachádza na č. l.
145 spisu, v ktorom sa žalobca doznával k činnosti, ktorá bola predmetom vyšetrovania. Na súde prvej
inštancie žalobca vo vzťahu k tomuto listu uviedol, že tento list nepísal, ale písala ho jeho manželka. K
uvedenej okolnosti bolo nariadené pojednávanie aj krajským súdom, kde žalobca ako strana sporu bol
vypočutý, a ďalej zotrval na tomto svojom vyjadrení. Toto jeho tvrdenie pred súdom prvej inštancie ako

aj pred krajským súdom je však v rozpore s jeho tvrdením vo vyšetrovacom spise (č. l. 51), kde potvrdil,
že išlo o ním písaný list, jeho písmom. Ani v neskorších žiadostiach o prepustenie z väzby netvrdil, že
by predmetný list nebol on napísal. Tvrdenia žalobcu tak na súde prvej inštancie ako aj pred odvolacím
súdom preto považoval krajský súd len za účelové s cieľom nespochybniť si uplatnený nárok na náhradu
škody, ktorý bol v súdnom konaní proti žalovanej uplatnený.

15. Je nesporné, že charakter stíhanej trestnej činnosti a uvádzané skutkové okolnosti boli dôvodom
vzatia žalobcu do väzby, ako aj zachytený list, ktorý bezprostredne súvisel s konaním o vzatí žalobcu do
väzby. Na uvedenú okolnosť poukazoval už aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa
22.05.2007 sp. zn. 5Tpo/58/2007, ktorým zamietol sťažnosť žalobcu v tom čase ako obvineného proti

uzneseniu okresného súdu o vzatí obvineného do väzby, keď mal za to, že dôvody pre väzbu sú jednak
preukázané podkladmi v spisovom materiáli ale aj v zaistenom liste, ktorý bol súčasťou vyšetrovacieho
spisu. Ak teda je nesporné, že na predmetný list už súd prihliadol v trestnom konaní pri posudzovaní
dôvodov väzby, tak to bol žalobca, ktorý si takýmto spôsobom zavinil väzbu, pretože aj následné jeho
žiadostinaprepusteniezväzbybolizamietanéaždodoby,kýmkrajskýsúdnerozhodolojehoprepustení

z väzby.

16. Tvrdenia žalobcu na pojednávaní odvolacieho súdu o tom, že následky uvedeného listu si v tom
čase dôsledne neuvedomil a uvedomil si až v čase, keď vypovedal pred krajským súdom na odvolacompojednávaní, považoval krajský súd len za účelové tvrdenia s cieľom vyhnúť sa z toho vyplývajúcim
právnym dôsledkom. Vzhľadom na správanie sa žalobcu a jeho konanie vyššie uvedené mal krajský
súd za to, že väzbu si žalobca zavinil sám. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody podľa § 8 ods. 5

písm. b) zákona 514/2003 Z. z. bolo potrebné okolnosti väzby dôsledne skúmať z vyšetrovacieho spisu.
Okolnosť, že bol žalobca spod obžaloby oslobodený tak neznamená, že by to u žalobcu automaticky v
danej veci zakladalo nárok na náhradu škody podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona 514/2003 Z. z. Uvedené
by totiž platilo len v tom prípade, pokiaľ by podľa § 8 ods. 6 písm. a) nebolo preukázané, že takéto právo
na náhradu škody nevzniklo. V danej veci totiž bolo preukázané, že žalobca si väzbu zavinil sám, a

preto nemohol na strane žalobcu vzniknúť nárok na náhradu škody, za vykonanú väzbu podľa § 8 ods.
5 písm. b) zákona 514/2003 Z. z.

17. Ak takýto nárok nevznikol, potom nemohol na strane žalobcu vzniknúť nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy.

18. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobu žalobcu zamietol.

19. Aj keď bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sčasti zamietnutý, tak krajský súd z hľadiska čistoty
preskúmal oba výroky, a to z dôvodu, že podaným odvolaním bol napadnutý základ nároku na náhradu

škody, tým aj výrok o priznaní čiastkového nároku na náhradu škody. Takto bol nepriamo dotknutý aj
zamietajúci výrok v časti nemajetkovej ujmy, avšak z iného právneho dôvodu.

20. V odvolacom konaní žalobca úspech nemal. Žalovaná v odvolacom konaní mala úspech a uplatnila
aj právo na náhradu trov konania. Krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal

žalovanej proti žalobcovi náhradu za zaplatenie náhrady trov konania v plnom rozsahu.

21. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

22. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).