Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315208298
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315208298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu X. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P.Á. XXXX/
XX, A., zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, Humenné, Starinská 2272, proti žalovanej V. R., Ž. S.
XX, M., zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa
9.2.2017 č. k. 5C/370/2015-105 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva vo vzťahu k žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.245,22 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi náhradu konania v rozsahu
100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla
vynaloženými nákladmi na trovy obhajoby v trestnom konaní, ktoré boli žalobcom uhradené právnemu
zástupcovi v celkovej výške 1.245,22 eur. Tieto trovy boli zaplatené žalobcom právnemu zástupcovi v

hotovosti, čo žalobca potvrdil vo svojej výpovedi a zástupca žalobcu doložil aj príjmový pokladničný
doklad zo dňa XX.XX.XXXX ku faktúre č. XXX/XXXX, ako aj samotnú faktúru. Súd prvej inštancie
poukázal na rozsah úkonov vykonaných právnym zástupcom žalobcu v trestnom konaní. Zistil, že všetky
úkony právny zástupca aj skutočne vykonal, preto mal za to, že žalobca vznik škody preukázal. Vec
právneposúdilpodľa §3anasl.zákonač.514/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.Uviedol,ženárok
na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti, a teda zákonnosti

začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Za nezákonné rozhodnutie
žalobca považuje uznesenie vyšetrovateľa zo XX.XX.XXXX, ktorým bolo vznesené obvinenie pre trestný
čin podvodu. Trestné konanie sa skončilo oslobodzujúcim rozsudkom pre žalobcu. Súd prvej inštancie
tak ustálil, že nárok žalobcu na náhradu škody bol v konaní opodstatnený, správne uplatnený a že
žalobcovi táto náhrada škody patrí v súlade so zákonom. Príslušenstvo pohľadávky odôvodnil ust. § 517
ods. 1 Občianskeho zákonníka, Nariadení vlády SR č. 87/1995 Z. z. a o trovách konania strán rozhodol
podľa § 255 C.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Poukázala na § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa žalovanej vychádza z nesprávnehoprávneho posúdenia veci. Nárok na náhradu škody podľa spomínaného zákonného ustanovenia vzniká
len za splnenia podmienky § 6 ods. 1 citovaného zákona. V súlade so zásadou prezumpcie správnosti
rozhodnutí súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia

vydaného orgánom verejnej moci v trestnom konaní a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená
len vtedy, ak bolo toto právoplatné rozhodnutie skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené
príslušným nadriadeným orgánom. Za nesprávny úradný postup a za nezákonné rozhodnutie nemôže
byť automaticky považované každé začatie trestného stíhania, resp. každé vznesenie obvinenia,
ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obvineného, či obžalovaného bez posúdenia osobitosti

každej jednej trestnej veci. V prejednávanej trestnej veci žalobcu boli v čase vydania uznesenia o
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia orgánmi činnými v trestnom konaní voči žalobcovi
splnené všetky zákonné predpoklady na takýto postup, a teda na začatie trestného stíhania a
vznesenie obvinenia. Vydaním tohto uznesenia nedošlo k porušeniu základných zásad trestného
konania vyjadrených v § 2 Trestného poriadku. V predmetnom civilnom konaní tak nemohla byť a
ani nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom uplatneného nároku v súvislosti s vydaním

nezákonného rozhodnutia, keďže žiadne z rozhodnutí orgánu verejnej moci nebolo príslušným orgánom
prenezákonnosťzrušenévpriebehuvedeniatrestnéhokonania.Prevznikzodpovednostištátuzaškodu
musia byť splnené tri podmienky súčasne, pričom sa nepreukazuje zavinenie. Súd v prejednávanej veci
nezistil, aby žalovaná vydala nejaké nezákonné rozhodnutie alebo že by nesprávne z úradnej povinnosti
postupovala, a teda, aby žalovaná porušila svoje povinnosti ako jeden z predpokladov naplnenia vzniku

objektívnej zodpovednosti za škodu. Preto súd mal dospieť k záveru, že neexistuje právny titul pre
priznanie náhrady škody podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona a z tohto dôvodu žaloba mala byť
zamietnutá.

4. Žalobca navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, že je právom každého občana brániť

sa voči začatiu trestného stíhania a vzneseniu obvinenia všetkými zákonom prípustnými prostriedkami,
vrátane zvolenia si obhajcu, s čím vznikajú aj trovy právneho zastúpenia. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje iba účelne vynaložené trovy a náklady súvisiace s jeho obhajobou v danej trestnej veci.
Z uvedeného je preto zrejmá príčinná súvislosť vzniku škody u žalobcu s vydaným nezákonným
rozhodnutím.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
podľa § 378, § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
dôvodné nie je.

6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že voči žalobcovi bolo
uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: J.-XXX/OEK-A.XXXX zo dňa 16.5.2013 vznesené obvinenie pre
trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca
sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom uznesením č. k. XPv/XXX/XX-X zo

dňa 23.8.2013 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú. Prokurátor
Okresnej prokuratúry v A. následne podal dňa 20.1.2014 obžalobu vo vzťahu k žalobcovi s tým, že
Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 21.7.2014 žalobcu podľa § 285 písm.
b/ Trestného poriadku spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor dňa 21.7.2014 odvolanie, keď následne konajúci Okresný

súd v Humennom uznesením sp. zn. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.10.2014, vzal na vedomie späťvzatie
odvolania prokurátora. Rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným dňom 21.10.2014. V uvádzanom
rozhodnutísúdzdôraznil,žezvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeobžalovaný(žalobca)nekonaltak,
že by pod nepravdivou zámienkou vylákal od jednotlivých záujemcov splnenie ich zmluvnej povinnosti
dodať práce v príslušnej kvalite a množstve. Naopak, obžalovaný s poškodenými mal platné písomné

dohody s jasným popisom splatnosti odmeny, dojednal podmienky pre nástup do práce bez toho, aby
poškodení mali nejaké výhrady k týmto podmienkam. Korigoval ich následne v súlade so žiadosťou
poškodených o zvýšenie hodinovej odmeny, odmenu za dodané práce obžalovaný v prvom období
spolupráceriadnepoškodenýmpoukázalaďalšieneplatenienezdôvodnilnevýznamnýmiajednoznačne
neopodstatnenými výhradami. Súd tiež zdôraznil, že v tejto trestnej veci išlo evidentne o stav, kedy je

možné využiť inštitút civilného práva a takto v rámci občianskeho súdneho konania možno reálne a v
primeranom čase dosiahnuť nápravy. Nevyužitie ľahko dostupných a zákonných nástrojov slúžiacich k
faktickému výkonu práv vyplývajúcich zo záväzkovoprávnych vzťahov nemôže viesť k tomu, aby tieto
opatrenia boli doplňované, či dokonca nahrádzané prostriedkami trestného práva. Zdôraznil, že aniporušenie zmluvy o dielo, resp. v jej rozmanitých formách jednou zo zmluvných strán nie je možné bez
ďalšieho považovať za podvodné konanie.

7. Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom k 16.5.2013, tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

8. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone

verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

9. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

10. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

11. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, prokuratúru tvoria tieto

štátne orgány:
a) generálna prokuratúra, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej
republiky je úrad špeciálnej prokuratúry,
b) krajské prokuratúry,
c) okresné prokuratúry.

12. Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra však dospela k záveru, že ide o špecifický prípad
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba
vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie
spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na
tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť, či
nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný

výsledok trestného stíhania (do pozor. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2010).

13. Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, v dôsledku čoho neposudzuje sa
správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska toho, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu
zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto

konania. So zreteľom na tieto závery prichádza do úvahy zodpovednosť štátu za škodu podľa citovaného
právneho predpisu aj v prípade trestného konania, výsledkom ktorého bolo oslobodenie žalobcu spod
obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v A., pokiaľ je vznik škody preukázaný.

14. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie prijaté na zasadnutí Občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu SR, cit.: „Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením
obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo
povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom
konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je
od 1.1.2013 Generálna prokuratúra SR. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne

v takomto konaní súd z úradnej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/289/2014).

15. Je teda nepochybné, že v trestnom konaní, v ktorom mal žalobca postavenie obvineného, bol
zastúpený advokátom. Žalobca preukázal, že si splnil povinnosť vo vzťahu k svojmu právnemuzástupcoviavyfakturovanénákladynaobhajobumuvcelomrozsahuuhradilvkonkrétnejsume1.245,22
eur(č.l.31).Týmnastranežalobcudošlokzmenšeniujehomajetkuvsúvislostisúhradoutrovobhajoby,
ktoré mu vznikli v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XT/XX/XXXX

z čoho vyplýva, že žaloba je opodstatnená, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobe
vyhovel.

16. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na správnom závere o tom, ktorý orgán koná v
preskúmavanej veci za štát a svoj správny názor vyvodil z citovaného ust. § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č.

514/2003 Z. z.. S poukazom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 387 C.s.p..

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
1, 2 C.s.p.. Žalobca ako úspešný účastník odvolacieho konania má nárok na náhradu trov vo vzťahu
k žalovanej v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).