Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116206924
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116206924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa
J.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomakomatka,zastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa matky J. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom, E. XXX a otca M. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom P. pod P., M. náměstí XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 36P/83/2016-85 zo 17. mája
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zveril
maloletú J. P. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal na povinnosť prispievať na výživu maloletého
dieťaťa výživným vo výške 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám
matky počnúc dňom 01. 04. 2016. Zročné výživné za obdobie od 01. 04. 2016 do 16. 05. 2017 vo
výške 1 400,- Eur povolil otcovi splácať v 40,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Styk
otca s maloletou neupravil. O trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu

trov konania. Pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky poukázal na ust. § 36 ods.
1 Zákona o rodine. K zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky došlo za súhlasu otca. Pri
určovanívýškyvýživného vychádzalzkritériíuvedenýchvust.§75ods.1Zákonaorodine.Výživnéurčil
vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery rodičov dieťaťa, najmä povinnej osoby, otca maloletého dieťaťa. Matka maloletého
dieťaťa požadovala určiť výživné od narodenia dieťaťa, t. j. od 10. 10. 2011. Súd počiatok vyživovacej
povinnosti určil od prvého dňa v mesiaci, v ktorom matka podala návrh vo veci samej, to znamená

od 01. 04. 2016. Nevyhovel návrhu matky v časti, v ktorej žiadala priznať výživu na dieťa už od jeho
narodenia, nakoľko nebol preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 77 Zákona o rodine.
Matka maloletého dieťaťa nemala žiadnu objektívnu prekážku pre to, aby nemohla podať návrh na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej už po jej narodení, po tom, ako bolo otcovstvo
k maloletej Zuzane určené súhlasným vyhlásením rodičov. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia nežiadali
úpravu styku, ako aj vzhľadom na nezáujem otca o maloleté dieťa, styk otca s dieťaťom neupravil. O
trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa v časti určenia začiatku
vyživovacej povinnosti od 01. 04. 2016. Uviedla, že má za to, že v zmysle § 77 Zákona o rodine
je tu dôvod osobitného zreteľa, ktorý spočíva v správaní sa otca maloletého dieťaťa. Otec dieťaťaneustále predstieral a deklaroval, že vyživovaciu povinnosť považuje za samozrejmú platiť bude a
nie je dôvod na riešenie súdnou cestou. Matku maloletého dieťaťa viackrát presviedčal, že plnenie
vyživovacej povinnosti voči maloletej je samozrejmé. V tomto duchu vystupoval pred súdom, kde tvrdil,

že vyživovaciu povinnosť si plniť chce. Pri prejednávaní pred súdom budil dojem, že v prejednávanej
veci nič nie je sporné. Až pri požiadavke platiť spätne výživné uviedol, že ho nemá z čoho platiť a
doplatok ho nezaujíma. Vzhľadom na uvedené matka žiadala, aby odvolací súd prihliadol na dôvody
hodné osobitného zreteľa a zmenil rozsudok okresného súdu tak, že prizná počiatok povinnosti otca
maloletého dieťaťa na prispievať na výživu maloletej počnúc dňom 01. 04. 2013 a zároveň zmenil

rozsudok okresného súdu aj ohľadne zročného výživného.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa,
navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, vzhľadom na to, že matka nepodala svoj
návrh skôr a v konaní relevantným spôsobom nepreukázala, že by jej v podaní návrhu bránili dôvody
hodné osobitného zreteľa.

4. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení sa k odvolaniu matky poukázal na to, že matke maloletého
dieťaťa posielal z talianského účtu na účet v nepravidelných intervaloch výživné, pričom pripojil aj kópie
výpisu z účtu.

5. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“).

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, po preskúmaní odvolania bez viazanosti rozsahom
odvolania (§ 65 CMP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP), rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

9. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Nakoľko konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých možno začať aj bez návrhu, odvolací
súd nebol viazaný rozsahom odvolania a v zmysle § 66 CMP ani odvolacími dôvodmi.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa
obmedzuje len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s uvedením ďalších dôvodov.

14. Po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu na základe odvolania matky maloletého dieťaťa,

odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Rozhodnutie okresného súdu
vychádza zo správnych skutkových a právnych záverov. Pri zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti
matky prihliadol na reálnu starostlivosť matky o maloleté dieťa, o nezáujem otca o maloleté dieťa, ako
aj súhlas otca so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. O výživnom rozhodol na
základe odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, ako aj vzhľadom na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého dieťaťa. Styk otca s maloletou vzhľadom na
nezáujem otca neupravil.15. Odvolací súd osobitnú pozornosť venoval odvolaniu matky, v ktorom napádala nesprávnosť určenia
počiatku plnenia vyživovacej povinnosti dňom 01. 04. 2016 pričom sa domáhala výživného na maloleté
dieťa v návrhu na určenie výživného od narodenia dieťaťa a v odvolaní navrhla určiť počiatok vyživovacej

povinnosti na maloleté dieťa od 01. 04. 2013.
16. Počiatok priznania výživného je upravený v § 77 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Z citovaného ustanovenia jasne vyplýva, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. V tejto veci návrh na začatie súdneho konania bol podaný na Okresný súd Banská Bystrica
dňa 15. 04. 2016. Výživné tak malo byť priznané odo dňa začatia súdneho konania, t. j. od 15. 04. 2016.

Pokiaľ je výživné žiadané spätne, bolo by ho možné priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania (teda najdlhšie odo dňa 15. 4. 2013), ale aj to len v prípade, ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa.

19. Priamo v normatívnom texte zákona je zapracovaná podmienka existencie dôvodov hodných

osobitného zreteľa pre možnosť spätného priznania výživného na maloleté dieťa. Zákonodarca túto
podmienku zaviedol v snahe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre
maloleté dieťa. Takáto sprísňujúca úprava od oprávnenej osoby vyžaduje zodpovedný a včasný prístup
k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného bol podaný bez zbytočného odkladu pri
naplnení zákonných podmienok. Len pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné,

kde účastníci žiadajú o určenie výživného s určitým časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť
snahu o zneužívanie tohto inštitútu, môže súd výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu, pričom výnimočným dôvodom nie je napr.
neznalosť možností uplatňovať si výživné, či zavádzanie povinnej osoby prísľubom o plnení výživného.
Základným princípom pre uplatnenie si nároku na výživné je podať návrh včas. Len pokiaľ existujú

relevantné dôvody, ktoré je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré návrh na
výživnénebolomožnépodaťskôr,lenvtakomtoprípadesúdmôžeprihliadnuťajnaneskôrpodanýnávrh
na určenie výživného, v ktorom sa žiada výživné spätne. Takýmto relevantným dôvodom je napríklad
zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť si nárok, ako aj napr. konanie povinnej
osoby, ktoré by malo znaky trestného činu spočívajúceho v bránení uplatnenia nároku na výživné

oprávnenou osobou a pod.

20. V tejto danej veci okresný súd správne vyhodnotil, že matka maloletého dieťaťa nemala žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej boli bránili uplatniť výživné na maloleté dieťa podaním
návrhu na výživné skôr. To, že matka maloletého dieťaťa prihliadla na prísľuby otca dieťaťa ohľadne

plnenia si vyživovacej povinnosti, neznamená pokiaľ zo strany otca dieťaťa nedochádzalo k plneniu
vyživovacej povinnosti, matka nebola schopná tento návrh podať skôr. Táto skutočnosti nemôže byť
hodnotená ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Matka maloletého dieťaťa od narodenia dieťaťa mala
možnosť podať návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, s návrhom najmä úpravy
výživného, a pokiaľ takýto návrh podala až v apríli 2016, sama svojim nekonaním sa pripravila o možnosť

poberania výživného na maloleté dieťa za skoršie obdobie.

21. Okresný súd pri rozhodovaní, pokiaľ nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné
priznanie výživného, mal priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania, t. j. od 15. 04. 2016.
Pokiaľ však okresný súd priznal výživné spätne od 01. 04. 2016, t. j. od prvého dňa, v ktorom bol návrh

na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podaný, takúto úvahu je možné
akceptovať, a preto rozsudok okresného súdu bol potvrdený ako vecne správny.

22.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolsprihliadnutímnaust.§52CMP,podľaktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).