Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 5, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219601
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117219601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: H. Č., W.. XX.X.XXXX, F. Y. XXX,
XXX XX R., o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 10Csp/135/2017 - 24 zo dňa 12.10.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a

rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej ich náhradu nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo
spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia úrokov. Za tohto stavu zákon
vyžadoval, aby predmetná úverová zmluva obsahovala základné náležitosti v zmysle citovaného
ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ. Súd mal za preukázané, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX neobsahovala
údaj o úrokovej sadzbe úveru, o konečnej splatnosti úveru, ani o priemernej hodnote RPMN (§ 9 ods. 2
písm. f/, i/, y/ ZoSÚ). Vzhľadom na to, že s neuvedením týchto údajov v zmluve zákon spája bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ), úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatku. S ohľadom na túto skutočnosť mal žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutého
úveru vo výške 1.400 eur. Keďže sám žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaná doposiaľ uhradila
žalobcovi sumu 2.314 eur, teda viac ako jej bolo z titulu úverovej zmluvy poskytnuté, súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

2.Protiuvedenémurozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcadôvodiacust.§365ods.1písm.
f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca postavenie žalovanej ako spotrebiteľa
razantne odmieta. Zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Zákon v čase uzatvorenia
zmluvy neustanovoval maximálne prípustnú výšku odplaty. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-42-15 zo dňa 9.11.2016. Poplatok predstavuje v 1/3 úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa
28.3.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,

v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalobcom, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým

stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací
súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. Uplatnené
námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia preto
nepovažoval za dôvodné.

7. Jednou z podstatných odvolacích námietok žalobcu bolo tvrdenie o nespotrebiteľskom charaktere
zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (meno a priezvisko, bydlisko,
dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje umožňujúce identifikovať
žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako
živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. v časti zmluvy označujúcej účel poskytnutia úveru je zaškrtnutá

kolónka „iný účel“
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku
spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové podmienky, ktoré
žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca

má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby úver
poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, prípadne
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V bode 15 veta druhá Všeobecných poistných podmienok je síce uvedené, že táto zmluva sa uzatvára
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva, avšak vzhľadom na špeciálnu

úpravu spotrebiteľských zmlúv, ktorá má prednosť pred všeobecnými ustanoveniami, spotrebiteľ sa
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu priznáva Občiansky zákonník alebo osobitné predpisy
na ochranu spotrebiteľa (akým je aj Zákon č. 129/2010 Z.z.), alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Preto je neplatné aj také dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré vylučuje aplikáciu
predpisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná
právna forma zmluvy.

8. Súd prvej inštancie správne posudzoval zmluvu o úvere podľa ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z.

a správne uviedol, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/, i/, y/ Zákona č.
129/2010 Z.z. Napokon, žalobca záver súdu prvej inštancie o absencii úroku a priemernej RPMN v
odvolaní nenamietal.9. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa primeranosti výšky odplaty a poplatku za poskytnutie
úveru nereflektujú na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozsudku výškou odplaty a poplatku za poskytnutie úveru vôbec nezaoberal.

10. Keďže poskytnutý úver sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za
bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu o zaplatenie príslušenstva
pohľadávky zamietol.

11. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o náhrade trov konania.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k

odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne

nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.