Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117208156
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117208156.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., so sídlom: Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 proti žalovanému: S.
W., F.. XX.X.XXXX, Q. T. R. P., D. XX, v konaní o zaplatenie 6.159,37 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.159,37 EUR do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.3.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo

výške 6.159,37 EUR titulom náhrady za vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť.

2. Žalobu odôvodnil tak, že žalovaný si za obdobie od 15.12.2013 do 24.12.2013 uplatnil vyňatie
z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, je zamestnaná
u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v
ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaný si však zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi
splnil oneskorene, až dňa 6.10.2014. Žalovaný čerpal zdravotnú starostlivosť, ktorú hradil žalobca z

prostriedkov zdravotného poistenia, aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia
v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda vo výške 6.159,37 EUR.

3. Žalovaný potvrdil, že od r.2005 bol v zahraničí a v období od 15.12.2013 do 24.12.2013 absolvoval
operáciu slepého čreva v Belgicku, kde sa preukázal platnou NHS kartou, vystavenou vo Veľkej Británii,
kde pracoval. Potvrdil, že o vyňatie zo zdravotného poistenia v SR požiadal až v októbri 2014.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom žalovaného.

5. Z výpisu z účtu žalovaného ako poistenca (Zdravotná starostlivosť) za obdobie od 15.12.2013 do
24.12.2013 súd zistil, že žalobca zaplatil náklady za zdravotnú starostlivosť - lekárske ošetrenie, lieky a
hospitalizáciu žalovaného za celé uvedené obdobie spolu vo výške 6.157,82 EUR.

6. Z listu žalobcu, označeného ako Výzva na úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť zo dňa

19.5.2016 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy vo výške 103,49 EUR z
dôvodu, že za neho hradil náklady na zdravotnú starostlivosť aj v čase, kedy už nebol zdravotne poistený
v Slovenskej republike, nakoľko túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi oneskorene.7. Z listiny, označenej ako Čestné vyhlásenie o zdravotnom poistení v inom členskom štáte EÚ, EHP a
CH zo dňa 6.10.2014 súd zistil, že žalovaný vyhlásil, že je zdravotne poistený na území štátu Anglicko
v období od 9.10.2006 až doposiaľ. Z prijímacej pečiatky žalobcu súd zistil, že predmetné čestné

vyhlásenie bolo žalobcovi doručené dňa 6.10.2014.

8. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení účinnom v
obdobíod1.2.2008,poistenecnaúčelytohtozákonajefyzickáosoba,ktorájepovinneverejnezdravotne
poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).

9. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak

a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť
zamestnanca,

c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa
považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

10. Podľa ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona
rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie

alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou
príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa
týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.

11. Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o

fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného
rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).

12. Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky,verejnézdravotnépoistenievznikáajdňomnasledujúcimpodnizánikuskutočnostíuvedených

v § 3 ods. 2 písm. a) až c).

13. Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods.
2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

14. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti
uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti), ak ďalej nie je ustanovené inak.

15. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej
starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 9 a 10).

16. Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, poistenec je povinný plniť oznamovacie povinnosti

podľa § 23 ods. 1, 4 a 6.

17.Podľaust.§23ods.1písm.c)citovanéhozákona,poistenecjepovinnýoznámiťpríslušnejzdravotnej
poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia
(§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

18. Podľa us. § 23 ods. 4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods.2 a ods.3) zdravotnej
poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.

19. Podľa ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná
zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (odkaz na
zákon č. 577/2004 Z.z.).20. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná
poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených
osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).

21. Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

22. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil
zazdravotnústarostlivosť,poskytnutúzfinančnýchprostriedkovzdravotnéhopoisteniapočasdoby,kedy
bol žalovaný vyňatý zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemal
nárok.

23. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na žalovaného sa vzťahuje zákon č.
580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2
a § 4 ods. 1 tohto zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území
SR. Žalovaný je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.

24. Žalovanému ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1
citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná
poisťovňa (v danom prípade žalobca) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona povinná
túto starostlivosť mu zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z..

25. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva
z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v
cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto
skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5
ods. 2 citovaného zákona.

26. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný, na ktorého sa
pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR, sa v roku 2006 odsťahoval do Anglicka
za prácou a odvtedy bol zdravotne poistený na území tohto cudzieho štátu. Uvedenú skutočnosť mal
súd za preukázanú z Čestného vyhlásenia žalovaného zo dňa 6.10.2014, z potvrdenia NHS Tax Credit

Exemption Certificate, ako aj výsluchom žalovaného. Uvedená skutočnosť znamená, že v zmysle ust. §
5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. v rozhodnom období, t.j. od r. 2006 došlo k zániku povinného verejného
zdravotného poistenia žalovaného na území SR.

27. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanému bola v období od 15.12.2013 do 24.12.2013

z prostriedkov žalobcu hradená zdravotná starostlivosť, ktorá bola žalovanému poskytnutá v Belgicku
(lekárske ošetrenie, lieky a hospitalizácia) a to spolu vo výške 6.159,37 EUR. EUR. Uvedenú sumu
zaplatil žalobca, plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach,
keďže o zániku poistenia nemal vedomosť.

28. Žalovaný si totiž nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení
s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a to oznámiť
najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť
preukaz poistenca. Žalovaný bol povinný túto oznamovaciu povinnosť splniť bezprostredne po prihlásení
do zdravotného poistenia na území cudzieho štátu, teda ešte v roku 2006. Žalovaný si však svoju

oznamovaciu povinnosť splnil až po 8 rokoch, predložením Čestného vyhlásenia, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 16.10.2014.

29. Súd preto konštatoval, že žalovaný na úhradu zdravotnej starostlivosti z prostriedkov Všeobecnej
zdravotnej poisťovne z dôvodu zániku poistenia v danom období nárok nemal. Právo na úhradu

zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona má
totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda, ktorú súd posúdil podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka.30. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

31. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

32.Podľaustanovenia§415Občianskehozákonníka,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

33. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho
zákonníka je:

1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

34. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto
je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru,

ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.

35. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného.

36. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

37. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy

zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia
v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne
členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na
nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol
s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu,

avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí.
Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom
na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť
určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej
povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

38. Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o
zodpovednosti žalovaného za vznik škody.

39. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm.

f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a
teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.

40. Škodu predstavuje majetková ujma - zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré
uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovaného v rozsahu

6.159,37 EUR.

41. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda
nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaný
nesplnil oznamovaciu povinnosť, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si plnil svoju

zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby bol žalovaný
oznamovaciu povinnosť včas splnil, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú
starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo.42. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje
nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaný nechcel spôsobiť
škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde bol zahrnutý pod poistenie cudzieho štátu,

o tom vedieť mal a mohol.

43. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalovaný ako subjekt zodpovedný za
vznik škody, je povinný škodu nahradiť a zaviazal ho zaplatiť žalobcovi sumu 6.159,37 EUR.

44. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

46. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní takmer plný úspech, preto by mu patrilo právo na náhradu trov konania
proti žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobcovi však trovy preukázateľne nevznikli, ani si ich náhradu
neuplatnil, preto súd vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).