Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887495
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116887495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko a.s.,
so sídlom v Žiline, ul. Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej Z. O., X.. XX.XX.XXXX, L. V. XX,
XXX XX V., S. R., o zaplatenie 1 996,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 20Csp/8/2016-142 z 06.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Svojerozhodnutieprávneodôvodnilustanoveniami§708,§709ods.1,§716Obchodnéhozákonníka,

§ 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1-3, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 48 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, §
456, § 100 ods. 1-3, § 107 ods. 1, ods. 2, § 5b z.č. 250/2007Z.z. Výrok o trovách konania ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola dňa 18.06.2010 uzatvorená Zmluva o spolupráci
priposkytovaníbankovýchproduktovaslužieb,predmetomktorejbolzáväzokbankyzriadiťprežalovanú
osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Listom zo dňa 05.08.2015 žalobkyňa od Zmluvy odstúpila.

Žalovaná od 10.07.2013 celkovo čerpala úver vo výške 1.391,95 eura (bez poplatkov a úrokov) a
poukázala úhrady v celkovej výške 1.547,94 eura.

4. Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalovaná
v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako
spotrebiteľ a žalobkyňa pri uzatvorení zmluvy vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda
ako dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú

uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka
sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.5. Z obsahu uzatvorenej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany uzatvárajú zmluvu o bežnom účte podľa §
708 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobkyňa svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku
voči žalovanej odôvodňuje tým, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z uvedenej zmluvy.

Žalobkyňa využila svoje právo na odstúpenie od zmluvy a listom dňa 05.08.2015 od uvedenej zmluvy
odstúpila. V zmysle citovaného § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva pri odstúpení ruší ex tunc
(od začiatku), pokiaľ účastníci sa nedohodnú inak. Žalobkyňa si teda mala byť vedomá, že pokiaľ sa
rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ust.
§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie zmluvy s účinkami ex tunc, zrušili sa i ustanovenia

zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru a poplatky. Zo zrušenej zmluvy žalobkyni vzniklo právo
domáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).

6. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná

premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci
ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.

Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od
okamihu,keďkbezdôvodnémuobohateniuskutočne(fakticky)došlo,atobezohľadunato,čioprávnený
o ňom vedel alebo nie. Žalobu podala žalobkyňa na súd dňa 11.07.2016, teda premlčané sú všetky
žalobkyňou poskytnuté peňažné prostriedky pred 11.07.2013. Súd prvej inštancie v predmetnom spore

ex offo prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a preto mu nezostávalo nič iné ako
žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva v tejto časti bez ďalšieho zamietnuť.

7. Pokiaľ ide o zvyšný nárok tak po 11.07.2013 žalobkyňa poskytla žalovanej celkovo sumu 1.391,95
eura (bez poplatkov a úrokov) a žalovaná poukázala úhrady v celkovej výške 1.547,94 eura. Keďže

úhrady žalovanej prevyšujú sumu, ktorú po 11.07.2013 žalovaná čerpala, súd prvej inštancie žalobu aj
v tejto časti zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobnému
návrhu vyhovieť. Odvolacia námietka žalobkyne tkvie v jej názore, že v danom prípade s poukazom na §

48ods.2Občianskehozákonníkaabodu3.11.5VOPzmluvazpredmetusporuzaniklakudňudoručenia
odstúpenia, a nezrušila sa od začiatku, ako to uzavrel súd prvej inštancie. Preto má žalobkyňa podľa
jej názoru nárok na odplatu za poskytnuté služby a žalovaná je súčasne povinná zaplatiť aj poplatky
za platobné služby do skončenia platnosti rámcovej zmluvy. Žalobkyňa mala za to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalovaná sa ku podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 06.03.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stavsprávne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Žalobkyňa tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

14. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením

napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil nedôvodnosť
podanej žaloby. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej
inštancie a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy Spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide

o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

19. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Odvolací súd má za to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať všetky ustanovenia

vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho
zákonníka a nasl. ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

21. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

22.Ustanovenie§54ods.1OZjeustanovenímlexspecialissdopadomnavšetkyspotrebiteľskézmluvy,
a teda aj na predmetný zmluvný vzťah. Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia §

54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil.
To platí aj na typy upravené v Obchodnom zákonníku.23. Ide pritom o veľmi zásadne nekauzistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie“) sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa
oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto“ zákona. Je logické sa

domnievať, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník (arg. ,,tohto zákona “ sa rovná zákona, v
ktorom je naň priamy odkaz). (porov. Dôvodovú správu k § 54 ods. 1 OZ na http://www.rokovania.sk ,,(§
54) Ustanovenie v ods. 1 v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy neprijateľných podmienok
s tým, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať také práva alebo povinnosti odchylne od
zákonnejúpravy,ktorébybolivneprospechspotrebiteľa.Neplatnésútakédojednaniavspotrebiteľských

zmluvách, ktorými by sa spotrebiteľ vzdával tých práv, ktoré mu zákon priznáva alebo dojednať také
ustanovenie, ktoré by zhoršili jeho postavenie ako účastníka zmluvy....“.

24. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2),
a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si

majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
25. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej
typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave
podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi
jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných

typových zmluvách (porov. F., Štandardné zmluvy, Vydavatelství C., 2009, str. 178).

26. Nemožno prehliadnuť, že je to práve dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová
zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení.

27. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom
pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr.
rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 Océano).

28.Odvolacísúdnemá pochybnostiosúladeustanovenia§54ods.1OZsprávomEurópskejúnie,ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernicaRady93/13/EHS(čl.8smerniceRady93/123EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou

voblastiobsiahnutejtoutosmernicouscieľomzabezpečeniamaximálnehostupňaochranyspotrebiteľa“,
porov. tiež rozsudok súdneho dvora vo veci C-484/08).

29. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv
s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak

naplniť cieľ čl. 6 citovanej smernice ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách
nezaväzovali“.

30. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52

až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku
tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Z uvedeného je teda zrejmé, že dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi

stranami sporu (v danom prípade vo VOP) nemôžu byť nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa
úpravy v Občianskom zákonníku.

32. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako aj vo výroku
o trovách konania, ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná
žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ichneuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho
konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.