Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Csp/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816210270
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816210270.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanému: F. T., nar. XX.X. XXXX, bytom P. nad
D. XXX, o zaplatenie 484 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 484 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
484 od 5.8. 2010 do zaplatenia zamieta.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 1.8. 2016 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy

984 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania zo sumy 984 eur vo výške 5% ročne od 5.8. 2010
(zosplatnenie úveru) do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy
o úvere č. 371005075 zo dňa 26.2. 2010 (ďalej len „UZ“) žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému, ako
dlžníkovi, úver vo výške 500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo
výške 484 eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, a to v 12. mesačných splátkach po 82 eur,
počnúc dňom 21.3. 2010. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou UZ, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve

tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie UZ spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých
podmienok, čím porušil dojednania v UZ a stratil výhodu splátok, dňa 5.8. 2010 sa dlh stal splatným.
Žalobca podal dňa 30.9. 2010 trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Prievidza
vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu podľa § 222 Trestného zákona, pretože žalobca
mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril UZ v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu
nasvedčovala i skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia UZ ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný

nepoukázal v prospech UZ žiadnu splátku a to i napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo
vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca mal teda za
to, že žalovaný už v čase uzatvárania UZ vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu
a spôsobil mu tým škodu. Okresný súd Prievidza rozsudkom sp. zn. 2T/143/2012 zo dňa 5.4. 2013 uznal
žalovaného vinným zo spáchania úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa §
288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.4. 2013.

2.Žalovaný bol v konaní pasívny. Napriek riadne doručenej žaloby sa k tejto písomne nevyjadril a
nedostavil sa ani na pojednávanie.3.Na pojednávanie sa nedostavil ani zástupca žalobcu, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Za
splnenia podmienok ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd vo veci
v neprítomnosti strán sporu.

4.Po vykonanom dokazovaní na pojednávaní, oboznámením obsahu UZ, rozsudku Okresného súdu
Prievidza č. k. 2T/143/2012-230 zo dňa 5.4. 2013, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej
len „VOP“) a výpisom z obchodného registra na žalobcu, súd prvej inštancie rozsudkom č. k.
12Csp/21/2016-51 zo dňa 28.11. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 500 eur od 5.8.2010 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Prievidza súdny poplatok vo výške 30 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že strany uzavreli zmluvu označenú ako

Zmluva o úvere, ktorá podľa svojho obsahu je úverovou zmluvou, a ktorá je ako typ zmluvy upravená
v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaný požiadal žalobcu o spotrebiteľský úver a na základe tejto
žiadosti mu žalobca poskytol úver. Svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku
zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že
žalobca na základe formulárovej zmluvy v deň jej uzavretia ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné

prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaný
v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ. Zmluva, ktorú strany uzavreli, nemá náležitosti,
ktoré vyžaduje ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V UZ chýba
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov. Z dôvodu, že zmluva
neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm.
a), b), d) až j), k) a l) zákona č. 258/2001 Z. z., poskytnutý úver považoval súd prvej inštancie podľa
§ 4 ods. 3 citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov a podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona
žalobca ako veriteľ nemôže od žalovaného ako dlžníka požadovať úroky a poplatky. Z vyššie uvedených

dôvodov by mal žalobca nárok od žalovaného požadovať len nevrátenú časť istiny úveru, ktorú žalobca
žalovanému poskytol. Mal zistené, že žalovaný z úveru žalobcovi nevrátil nič. Z týchto dôvodov uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu úveru vo výške 500 eur. Žalovaný sa so zaplatením istiny
úveru dostal do omeškania, a preto uložil žalovanému povinnosť z prisúdenej istiny zaplatiť aj úroky z
omeškania, dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, t. j. od 05.08.2010 až do zaplatenia, v zákonnej

výške 5 % ročne, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z.. Pokiaľ žalobca v konaní žaloval aj nárok na zaplatenia poplatku vo výške 484 eur,
z ktorého tretina má predstavovať dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku majú predstavovať náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, pre
vyhodnotenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v tejto časti žalobu spolu aj s úrokom z omeškania

5 % ročne od 05.08.2010 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že žalobca v tejto časti sporu
neposkytol súdu ani na jeho výzvu žiaden dôkaz (výpis z úverového účtu a pod.), preukazujúci vyššie
uvedené náklady.

6. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby

odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal nesprávnosť skutkového zistenia a právneho posúdenia veci. Uviedol, že odmieta postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa, vzhľadom na skutočnosť, že dňa 26.02.2010 uzavrel so žalovaným zmluvu
o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver na účel zamestnania. Žalovaný v zmluve o
úvere uviedol aj osobitne podpísal, že peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú

vieru veriteľa, pretože žalovaný v zmysle bodu 2 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru podpisom
potvrdil, že informácie, ktoré mu poskytol, sú pravdivé. Skutočnosť, na čo konkrétne bol žalovaným
následne poskytnutý úver aj využitý, veriteľ neskúma. Veriteľ z titulu platnej legislatívy nie je povinný
vedieť, či dlžník v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel, ako deklaroval v zmluve.
Poukázal ďalej na to, že podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je

fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel dlžník poskytnuté
peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Uviedol, že v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z
vyhláseniažalovaného,žeideoúverposkytnutýnavýkonzamestnania,atotosvojevyhláseniežalovanýpotvrdil svojím osobitným podpisom v zmluve, pričom zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia
v podobe poskytnutia úveru na účel zamestnania, podnikania alebo iného účelu. Domnieva sa, že jeho
argumentáciavtomtosmerejevplnomsúladesjudikatúrouSúdnehodvoraEÚvoblastiprávnaochranu

spotrebiteľa, z ktorej vyplýva, že pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej
strany, a ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba
dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (C-464/01 vo veci M. B. proti N. Wa AG). Obdobne,
pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu),
je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné

chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva
(Bundesgerichtshof, SRN,22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v I., K. a kol.: Občanský zákoník,
Velký akademickýkomentář, 1. svazek, § 1 - 487, Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M.: Ochrana
spotřebitele vsoukromém právu, 1. vydání, Praha: C. H. Beck 2008, s. 54). Z uvedeného mu analogicky
vyplynulo, že ak žalobca v zmluve o úvere uviedol a aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky
sú na účel výkonu jeho zamestnania, treba chrániť dobrú vieru žalobcu a žalovanému nepriznať právne

postavenie spotrebiteľa. Žalovaný v zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane VPÚ), nemá k nej žiadne výhrady a
zaväzuje sa ju dodržiavať. Podľa jeho záveru UZ nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ani zmluvou
spotrebiteľskou, pretože žalovaný vstúpil do zmluvných vzťahov na základe vyhlásenia, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania a nie pre súkromnú potrebu.

7. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 27Co/37/2017-67 zo dňa 17.8. 2017 rozsudok súdu 1.
inštancie v napadnutej časti o čiastočnom zamietnutí žaloby, v časti o náhrade trov konania a o
poplatkovej povinnosti zrušil a spor v tejto časti (o zaplatenie sumy 484 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 484 od 5.8. 2010 do zaplatenia) vrátil súdu 1. inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

8. V odôvodnení svojho uznesenia Krajský súd v Trenčíne okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie
v rozsudku konštatoval, že v UZ sa iné údaje, ako údaj o výške úveru a podmienkach splácania
úveru nenachádzajú. Z listinného dôkazu v spise však vyplýva, že zmluva o úvere obsahuje ešte ďalší

údaj, na ktorý upozorňuje žalobca v odvolaní, a síce, že žalovaný v zmluve o úvere prehlásil, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, čo potvrdil osobitným podpisom uvedeným
pri tomto prehlásení. Vzhľadom na chýbajúcu konštatáciu tejto skutočnosti v rozsudku, resp. na
nesprávnu konštatáciu, že iné údaje sa v zmluve neuvádzajú, sa súd prvej inštancie v rozsudku s
touto skutočnosťou, ktoré je základom odvolacej argumentácie žalobcu, nevysporiadaval. Uvedené

skutkové zistenie je pritom rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú je potrebné právne posúdiť, keďže
uvedená skutočnosť spochybňuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa podľa zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a tým spochybňuje aj použitie tohto právneho predpisu na posúdenie
daného zmluvného vzťahu. Možno sa len domnievať, či súd prvej inštancie pri právnom hodnotení
nevychádzal zo skutkových zistení trestného súdu v trestnom rozsudku (opísaných v odôvodnení

napadnutého rozsudku), podľa ktorých žalovaný UZ už uzatváral s úmyslom úver nesplácať a pri
poskytovaní úveru úmyselne uvádzal a predkladal nepravdivé údaje teda podvádzal na škodu žalobcu.
S uvedeným skutkovým zistením sa súd prvej inštancie osobitne v rámci úvah nevysporiadal a právne
ho neposudzoval, nevyvodil žiadne právne závery. Toto skutkové zistenie však môže mať význam aj z
hľadiska všeobecných súkromnoprávnych zásad ako sú dobré mravy, zásady poctivého obchodného

styku, zákaz zneužitia práva a pod.. Keďže súd prvej inštancie opomenul zistenie a uvedenie rozhodnej
skutočnosti z vykonaného listinného dôkazu, s ktorým sa preto riadne nevyporiadal a nevysvetlil bližšie
svoje úvahy, ktoré ho viedli k záveru o spotrebiteľskom charaktere úveru, odvolací súd tento jeho záver
nemohol podrobiť náležitému preskúmaniu z hľadiska odvolacieho dôvodu. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie nie je v danej časti dostatočne odôvodnené, a preto je nepreskúmateľné. V odôvodnení

napadnutého rozsudku súd prvej inštancie nedal presvedčivú a jasnú odpoveď, prečo zmluvu posudzuje
podľazákonaospotrebiteľskýchúveroch.Postupomsúdutakboloporušenéprávostranynaspravodlivý
proces, v dôsledku čoho znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Krajský súd
v Trenčíne uložil súdu 1. inštancie povinnosť vykonať opätovne dôkaz zmluvou o úvere a na základe
zisteného skutkového stavu vec hmotnoprávne posúdiť a svoje právne názory a úvahy o rozhodnom

hmotnom práve náležite vysvetliť.9. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie, zopakoval už predtým vykonané
dokazovanie, predovšetkým opätovne vykonal dôkaz oboznámením obsahu UZ, a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

10. Žalobca je právnická osoba podnikajúca podľa Obchodného zákonníka, predmetom podnikania
ktorej je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

11. Žalovaný je fyzická osoba nepodnikateľ, ktorý v čase uzavretia UZ sa podnikateľským aktivitám

nevenoval.

12. Strany sporu uzavreli dňa 26.2. 2010 UZ, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v hotovosti
sumu 500 eur s tým, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku vo výške 984 eur,
teda zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 484 eur. V
UZ sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť sumu 984 eur v 12. mesačných splátkach po 82 eur. UZ

obsahuje takisto prehlásenie žalovaného ako dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
zamestnania. Skutočnosť, že išlo o poskytnutie peňazí žalovanému za účelom výkonu zamestnania,
vyvodzoval žalobca z krížikom označeného políčka k tomuto prehláseniu a z podpisu žalovaného k
tomuto prehláseniu.

13. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou UZ, sa
žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku
predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie UZ spolu so všetkou administratívou s tým spojenou
(bod 12).

14. Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 2T/143/2012-230 zo dňa 5.4. 2013 uznal žalovaného vinným
zo spáchania úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona aj na tom skutkovom základe,
že asi 2 týždne pred uzatvorením UZ, W. nahovoril žalovaného, aby si vybavil úver v Pohotovosti,
pričom žalovanému uviedol, že úver potrebuje on na zaplatenie nájomného a že podklady k úveru
zabezpečí, následne žalovaný dňa 26.2. 2010 uzatvoril v Prievidzi so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.

UZ, v ktorej sa zaviazal poskytnutý úver vo výške 500 eur uhradiť v 12-tich mesačných splátkach
spolu s poplatkom vo výške 484 eur a to mesačne po 82 eur, počnúc dňom 21.3. 2010. Do žiadosti o
úver zo dňa 25.2. 2010 žalovaný uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Garmex, s.r.o., so sídlom v
Prievidzi s čistým príjmom vo výške 730 eur a ako doklady predložil nepravdivú pracovnú zmluvu zo
dňa 16.3. 2009, nepravdivé potvrdenie o výške príjmu zo dňa 22.2. 2010 a nepravdivé výplatné pásky

za mesiac november a december 2009, ktoré mu za účelom vybavenia tohto úveru zabezpečil W. N.
od jediného konateľa spol. Garmex, s.r.o. U. G., ktorému za to W. N. prisľúbil finančnú odmenu, a ktorý
všetky tieto doklady podpísal a W. N. ich opečiatkoval, pričom U. G. vedel, že uvedené nepravdivé
doklady sú podpisované z jeho strany za účelom vybavenia úveru na meno žalovaného, žalovaný v spol.
Garmex, s.r.o. nikdy nepracoval, o čom vedel aj L. G. aj D. N., úver vo výške 500 eur na základe UZ

bezprostredne po jej podpise prevzal žalovaný, pričom z tejto sumy 100 eur vyplatil W. N., z uvedeného
úveru žalovaný neuhradil ani jednu splátku, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 661,35 eur. Podľa §
288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.4. 2013.

15. Hoci súd žalobcu v priebehu konania vyzval, aby do spisu predložil výpis z úverového účtu, preukázal
poskytnutie peňazí žalovanému a predložil aj dôkaz o zosplatnení úveru, žalobca na túto výzvu súdu
nereagoval.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

18.Podľa§52ods.1,2ObčianskehozákonníkaplatnéhovčaseuzavretiaUZ, spotrebiteľskouzmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia ospotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiťsapredpodpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah.Neprijateľnépodmienkyupravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia

zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

25. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až

j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. V predmetnej veci mal súd preukázané, že strany uzavreli UZ označenú ako Zmluva o úvere,
ktorá podľa svojho obsahu je úverovou zmluvou a ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnomzákonníku, pretože žalovaný požiadal žalobcu o úver a na základe tejto žiadosti mu žalobca poskytol
úver. Lustráciou v Sociálnej poisťovni (č. l. 87) mal súd zistené, že v čase uzavretia UZ bol žalovaný
nezamestnaný (nezamestnaný je doposiaľ). Je preto nelogické, aby žalovaný v UZ zaškrtol sám, z

vlastného rozhodnutia, že finančné prostriedky z úveru sú mu poskytnuté na výkon zamestnania, keď
on sám mal možností viac (okrem iného aj žiadať finančné prostriedky „na iný účel“). Ide o klasickú
formulárovú úverovú zmluvu, ktorej obsah vyhotovil výlučne žalobca ako subjekt podnikajúci podľa
Obchodného zákonníka, s tým, že žalovaný ako „slabšia zmluvná strana“ nemal v podstate nijakú
možnosť obsah UZ ovplyvniť. Tiež možno dôvodne predpokladať (žalobca v konaní nepreukázal opak),

že aj všetky údaje dopísané do UZ rukou, vpísal do UZ zamestnanec žalobcu, ktorý teda takisto
aj zaškrtol políčko, na aký účel je úver poskytnutý, a to bez ohľadu na vôľu žalovaného, tak, aby to
bolo zrejme výhodné, v prípade súdneho sporu, pre žalobcu, resp. aby sa úver neposudzoval ako
úver spotrebiteľský (obdobná prax žalobcu pri uzavieraní úverových zmlúv je súdu známa z jeho
rozhodovacej činnosti). Žalobca teda v konaní nijako nepreukázal, že by z vôle žalovaného, resp. na
jeho podnet bol do UZ vpísaný údaj o účele poskytnutia finančných prostriedkov z predmetného úveru.

Svojou povahou ide teda podľa právneho názoru súdu o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku
zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že
žalobca na základe formulárovej zmluvy v deň jej uzavretia ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné
prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaný v
zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ.

30.Zmluva,ktorústranyuzavreli,nemánáležitosti,ktorévyžadujeust.§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v UZ chýba konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná
úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročná percentuálna
miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na

základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a takisto neobsahuje
ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodu, že UZ neobsahuje vyššie uvedené povinné
náležitostispotrebiteľskejúverovejzmluvypodľa§4ods.2písm.a),b),d)ažj),k)al)zákonač.258/2001
Z.z., poskytnutý úver sa považuje podľa § 4 ods. 3 cit. zákona za bezúročný a bez poplatkov a podľa §

4 ods. 4 cit. zákona žalobca ako veriteľ nemôže od žalovaného ako dlžníka požadovať úroky a poplatky.

31. Z vyššie uvedených dôvodov mal žalobca nárok od žalovaného požadovať len nevrátenú časť
istiny úveru, ktorú žalobca žalovanému poskytol a z ktorej istiny žalovaný žalobcovi nevrátil nič. Z
týchto dôvodov uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu úveru vo výške 500 eur,

predstavujúcu takisto výšku škody, ktorú žalovaný žalobcovi svojím protiprávnym konaním spôsobil
spolu aj so zákonným úrokom z omeškania (rozsudkom č. k. 12Csp/21/2016-51 zo dňa 28.11. 2016,
právoplatným dňa 3.1. 2017).

32. Pokiaľ žalobca v konaní žaloval aj nárok na zaplatenia poplatku vo výške 484 eur, z ktorého tretina

má predstavovať dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku majú predstavovať náklady na vypracovanie
a uzatvorenie UZ spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, súd pre bezúročnosť a bez
poplatkovosť úveru v tejto časti žalobu spolu aj s úrokom z omeškania 5 % ročne od 5.8. 2010 do
zaplatenia ako nedôvodnú zamietol. Navyše, žalobca v tejto časti sporu neposkytol súdu ani na jeho
výzvu žiaden dôkaz (výpis z úverového účtu ap.), preukazujúci vyššie uvedené náklady.

33. Ak by aj v danom prípade nešlo o tzv. spotrebiteľský úver, išlo by v každom prípade o zmluvný vzťah
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na ktorý je potrebné prednostne aplikovať normy spotrebiteľského
práva, osobitne ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ust. UZ o výške odplaty za poskytnutý úver vo
výške 484 eur celkom určite nebolo individuálne dojednané (žalobca to v konaní nepreukázal), pričom

výška tejto odplaty predstavuje ročný úrok z poskytnutej istiny vo výške 96,8 %. Takáto výška odplaty
celkomzjavnespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka). Dojednaná odplata za poskytnutie úveru vo výške 96,8 % ročne viacnásobne prevyšuje
úrokové sadzby bánk za poskytované obdobné úvery v období uzavretia UZ. V UZ dojednaná odplata

vo výške 96,8 % ročne je teda i v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.34. I z vyššie uvedených dôvodov (bod 33 odôvodnenia rozsudku) bolo potrebné žalobu v časti o
zaplatenie sumy 484 eur s príslušenstvom zamietnuť.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca i žalovaný boli v konaní
úspešný pomerne, každý z nich približne v jednej polovici (žalobca v sume 500 eur pôvodne priznanej a
žalovaný v sume 484 eur), preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len

skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.