Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Viera Kováčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 20C/75/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211235799
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7211235799.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: WinFin a.s. so sídlom Pribinova č. 4, Bratislava, 811 09,
IČO : 44 975 619 proti žalovanej: E.. X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., U. Č.. X, zast. advokátkou JUDr.
Janou Bajužíkovou, AK, Michalovce, Štefánikova č. 8, o zaplatenie 960,27 € s prísl. sudkyňou JUDr.
Vierou Kováčovou
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd priznáva žalovanej strane plnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa písomným žalobným návrhom, podaným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2011 domáhal
zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 960,27 € s prísl. ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu nasledovne:
Právny predchodca žalobcu spoločnosť Winterian a.s. so sídlom Miletičova č. 1, Bratislava, uzatvorila
so žalovanou dňa 24.11.2007 zmluvu o obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bolo o.i. vyvíjať
činnosť, smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie produktovej zmluvy mal príležitosť takúto zmluvu
uzavrieť. Žalovaná mala v zmysle uvedenej zmluvy nárok na províziu, pričom táto provízna odmena
sa odvíjala od množstva uzavretých zmlúv. V prípade, ak zmluva, ktorej uzatvorenie sprostredkovala,
bola stornovaná, žalovanej vznikla povinnosť províziu vrátiť. Žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej
sumy z dôvodu stornovania zmlúv, teda vrátenia žalovanej poskytnutých provízii vo výške 997,05 €.
Spoločnosť Winterian žalovanej oznámila listom zo dňa 1.2.2011 postúpenie svojich pohľadávok na
žalobcu, a upovedomila aj o aktuálnej výške pohľadávok, ktorá činila 1 171,26 €. Ku dňu 11.8.2011 táto
výška záväzku žalovanej je 960,27 €.
3. Žalovaná v priebehu celého konania nesúhlasila so žalobným návrhom, tento žiadala zamietnuť.
K meritu veci uviedla, že nie jej známa skutočnosť, žeby mala províziu zo stornovaných zmlúv vrátiť.
Zdôrazňovala, že žiadny produktový a provízny plán jej nebol predložený a nebola s ním oboznámená.
4. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 1.7.2014 žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal
žalobcu k náhrade trov konania žalovanej vo výške 1 163,39 €.
5. V dôsledku odvolania sa žalobcu voči uvedenému rozsudku Krajský súd v Košiciach uznesením
zo dňa 21.1.2016 / 3 Co/939/2016) uvedený rozsudok súdu I. stupňa zrušil, a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Odvolací súd vytkol súdu I. stupňa, (teraz prvej inštancie), že sa v odôvodnení rozsudku
nezaoberal podstatnou otázkou, aký právny vzťah vznikol medzi sporovými stranami, a aký bol jeho
obsah. Zdôraznil, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanoudňa 24.11.2017 bola uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v ust.§ 652 a
nasl. Súčasťou práv a povinnosti zo zmluvy o obchodnom zastúpení je aj nárok obchodného zástupcu
na províziu, a rovnako aj povinnosť vrátiť províziu za podmienok ustanovených zákonom ( § 662 Obch.
zák.) Poukázal na právnu úpravu zmluvy o obchodnom zastúpení, ktoré ustanovenia sú kogentné a
vytkolsúduI.stupňa,žesanesústredilnaotázkuobsahuprávnehovzťahumedziprávnympredchodcom
žalobcu a žalovanou, a týmto smerom nezameral ani dokazovanie a nevyhodnotil vykonané dôkazy.
Zdôraznil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou sa jedná o vzťah obchodný a preto
bude úlohou súdu I. stupňa právne posúdiť vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou.
6. Potom ako súd doručil sporovým stranám zrušujúce uznesenie krajského súdu nariadil pojednávanie.
7. Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2017 za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu žalovaná
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesla námietku aktívnej legitimácie. Zdôraznila, že
žalovanej nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky spoločnosťou Winterian a.s. a preto
nevie či žalobca má vôbec aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Dôkaz o tom nie je súčasťou spisu a preto
žiadala, aby žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukázal. Za tým účelom bolo pojednávanie odročené na
deň 12.5.2017. Žalobca mal preukázať svoju aktívnu legitimáciu. Žalobca sa pojednávania, konaného
dňa 12.5.2017 nezúčastnil a dôkazy o svojej aktívnej legitimácii súdu nepredložil.
8. Vzhľadom k tomu, že žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorá právna námietka bola
žalobcovi známa, bolo na žalobcovi túto aktívnu legitimáciu dôkazmi preukázať.
9. Žalobca odvíja žalobný návrh od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril so spoločnosťou
Winterian a.s. v zmysle § 524 a nasl. OZ dňa 21.6.2010.
10. Uvedená zmluva o postúpení súboru pohľadávok tvorí súčasť spisu (čl.-94, 95, 96). Z uvedenej
zmluvy vyplýva, že spoločnosť Winterian a.s. so sídlom Francisciho č. 4 Bratislava ako postupca
uzatvorilasospoločnosťouWinFina.s.akopostupníkomzmluvuopostúpenípohľadávokdňa21.6.2010.
11. Súd cituje čl. 1 : „Postupca eviduje ku dňu uzavretia tejto zmluvy voči osobám, s ktorými
má/mal uzavretú zmluvu o obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bolo vykonávanie finančného
sprostredkovaniaprepostupcu(ďalejlendlžníci)samostatnépohľadávky,ktorévzniklivdôsledkuzániku
nároku dlžníkov na províziu za činnosti podľa zmluvy o obchodnom zastúpení vyplatenej dlžníkom zo
strany postupcu v úhrnnej sume 746 216,36 €. Zoznam dlžníkov a dlžných súm v údajovej štruktúre
1.meno a priezvisko dlžníka, 2. adresa dlžníka, 3. dátum narodenia dlžníka, 4. dátum uzatvorenia zmluvy
o obchodnom zastúpení medzi postupcom a dlžníkom, 5./suma pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý tvorí
podklad k pohľadávke podľa tejto zmluvy je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
12. Súd konštatuje, že zoznam dlžníkov, ktorý má tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o postúpení súboru
pohľadávok nie je súčasťou zmluvy, ktorú žalobca súdu ako dôkaz predložil a to ani jeho skrátená forma,
ktorá by obsahovala údaj o žalovanej.
13. Žalobca pripojil k žalobnému návrhu oznámenie o postúpení pohľadávky, adresované žalovanej ,
datované dňom 1.2.2011 v Bratislave, ktorým oznámením spoločnosť Winterian so sídlom Miletičova č.
1, Bratislava, oznamovala žalovanej, že postúpila pohľadávku voči nej v sume 1 171,56 € na spoločnosť
Winfin a.s. so sídlom Pribinova 25, Bratislava a že dlžná suma je aktuálna ku dňu 1.2. Zároveň vyzývala,
aby tieto záväzky uhradila priamo postupníkovi.
14. Súd konštatuje, že dôkaz o tom, žeby sa toto oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do sféry
vedomia žalovanej žalobca súdu nepredložil.
15. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
16. Postúpenie pohľadávky je jedným zo spôsobov zmeny záväzku v osobe veriteľa. Toto postúpenie
spôsobuje vlastné rozhodnutie doterajšieho veriteľa. Postúpením pohľadávky je teda taká zmena
subjektovzáväzkovéhovzťahu,keďnazákladezmluvymedzidoterajšímveriteľom(postupcom)atreťouosobou ( postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi,
teda postupník sa stane novým veriteľom, čo znamená, že nadobúda pohľadávku s príslušenstvom
a právami ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky,
ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného ( veriteľa.) Pri tejto zmene
totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej
uplatnenie a vymoženie súdnou cestou. Vyplýva to zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká
nový záväzkový právny vzťah v zmysle ust. § 488 OZ. Zmluva o postúpení, aby bola platná musí mať
písomnú formu. Aj keď zákon na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje súhlas dlžníka,
postúpenie pohľadávky nesmie odporovať dohode veriteľa (postupcu) s dlžníkom. Dlžníkovi je pravda
potrebné uvedenú zmenu v osobe veriteľa bez zbytočného odkladu oznámiť, resp. uzavretie zmluvy mu
preukázať. Medzi podstatné náležitosti zmluvy okrem označenia účastníkov zmluvy patrí identifikácia
postúpenej pohľadávky. Označenie každej postupovanej pohľadávky musí zahŕnať riadne označenie
dlžníka a postupcu a popis pohľadávky čo do jej výšky a skutočnosti, na ktorých je založená (právny
dôvod vzniku pohľadávky.) Postupovaná pohľadávka musí byť označená dostatočne určito, teda tak, aby
nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi. Dostatočná identifikácia
pohľadávky slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom aká pohľadávka,
ako a kedy bolo postúpená. Vyššie cit. ustanovenie § 254 OZ platí aj na obchodné záväzkové vzťahy.
17. V zmysle vyššie citovaného bolo povinnosťou žalobcu v konaní preukázať svoju aktívnu legitimáciu,
t.j. že je legitimovaný na vymoženie tejto pohľadávky súdnou cestou. Z predložených dôkazov však
táto skutočnosť nevyplýva. Ako už súd vyššie v odôvodnení uvádza zo zmluvy o postúpení súboru
pohľadávok uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Winterian a.s. nevyplýva, že bola postúpená
pohľadávka spoločnosti Winterian voči žalovanej. Táto pohľadávka tu vôbec nie je identifikovaná. Ďalší
dôkaz, ktorý žalobca predložil a to písomné oznámenie o postúpení pohľadávky tiež nie je dôkazom
preukazujúcim aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko z tohto oznámenia teda tohto dôkazu nevyplýva,
žeby tento jednostranný právny úkon bol žalovanej doručený, resp. mohol sa dostať do sféry jej vedomia
napr. že toto oznámenie bolo doručované, ale žalovaná si ho neprevzala. Ani takýto dôkaz súdu žalobca
nepredložil.
18. Súd konštatuje, že povinnosť preukázania aktívnej legitimácie ako dôkazová povinnosť svojich
tvrdení jednoznačne zaťažuje žalobcu a vyplýva z hmotného práva, nie je preto ani povinnosťou súdu,
aby v prípade pochybnosti preukázania aktívnej legitimácie dodatočne vyzýval žalobcu, nakoľko takáto
poučovacia povinnosť súdu nie je daná. Napriek tomu súd umožnil žalobcovi preukázať svoju aktívnu
legitimáciu, za tým účelom odročil pojednávanie, avšak žalobca žiaden dôkaz nepredložil.
19. Súd zdôrazňuje, že od 1.7.2016 je v platnosti a v účinnosti nový Civilný sporový poriadok. Žalovaný
bol poučený o svojich procesných právach a povinnostiach v zmysle nového CSP ( viď dôkaz, doručenka
zo dňa 26.1.2017 čl.- 414 p.v.). Súd uvádza najdôležitejšie ustanovenia tohto nového súdneho poriadku,
týkajúcej sa dôkaznej povinnosti sporovej strany.
20. Článok 6 ods. ods. 1 CSP: Strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej
miere,možnostiuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,okremprípadu
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.
21. Článok 8 CSP: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
22. Článok 10 ods. 1 CSP: Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.
23. Podľa § 149 CSP: prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
24. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.25. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
26. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
27. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol poučený v zmysle nového účinného Civilného sporového poriadku,
a nepredložil včas dôkaz o svojej aktívnej hmotnoprávnej legitimácii, súd žalobu zamietol z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena o svojej aktívnej legitimácii vo vzťahu k žalovanej v predmetnom
konaní.
28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods.1, § 255 ods.1 CSP a preto priznal úspešnej
žalovanej právo na plnú náhradu trov konania.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP.)
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.
Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku
a.)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia
b.)pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takéhoto rozhodnutia
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh)
Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a.)neboli splnené procesné podmienky
b.)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c.)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e.)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f.)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g.)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h.)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.