Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215260
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114215260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej,

sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Obvodné stavebné
bytové družstvo Žilina, /skrátene OSBD Žilina/, so sídlom Tulská 33, 010 08 Žilina, IČO: 00 176
265, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom
Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanej: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V.
X/XX, XXX XX I., o zaplatenie sumy 23,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 4C/217/2014-53 zo dňa 30. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 4C/217/2014-53 zo dňa 30. 03. 2016 mení tak, že:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6,52 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75%
od 16.06.2011 ročne zo sumy 6,52 Eur do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 23,61 Eur s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu

nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej žalobca prostredníctvom
spoločnosti TESATEL, s.r.o. poskytoval žalovanej služby „retransmisie rozšíreného súboru televíznych
programov“ažalovanábolapovinnázatietoslužbyzaplatiť.Žalovanásaakokonečnýužívateľzaviazala
pravidelne platiť dojednanú cenu za poskytnutú službu vo výške 80,- Sk + 18,40 Sk DPH, a to štvrťročne,
čo predstavuje sumu 295,- Sk (9,80 Eur), pričom cena za základný súbor programov je súčasťou
mesačného predpisu OSBD. Okresný súd predovšetkým skúmal podmienky, resp. oprávnenosť žalobcu
upraviť v zmluve dojednanú cenu za poskytované služby. V zmysle článku IV. ods. 3 dojednanú cenu

mohol poskytovateľ služby upraviť len v stanovených prípadoch. K žiadnej zmluvnej predpokladanej
situácii nedošlo, a preto žalobca nemohol od žalovanej požadovať zaplatenie zvýšenej ceny za
poskytnutú službu. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej
ako úspešnej strane nepriznal náhradu trov konania z dôvodu ich neuplatnenia.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie.

4. Uviedol, že žalobca bol oprávnený upraviť dohodnutú cenu poskytovaných právnych služieb, a to na
základe článku IV. bod 3 písm. c) Zmluvy. Z uvedeného ustanovenia zmluvy je zrejmé, že žalobca bol
oprávnený v prípade programových zmien a zmien cien za autorské práva upravovať výšku ceny, čo sa
aj uskutočňovalo, pričom je zrejmé, že programová ponuka v roku 2001 a v roku 2008 bola nepomerneodlišná, čo vyplýva aj z praxe pri enormnom náraste rôznych televíznych programov. Žalobca ku svojej
žalobe predložil poslednú takúto úpravu ceny z roku 2007 oznámenú žalovanej dňa 03.12.2007, ktorú
žalovaná bez výhrad akceptovala, od zmluvy neodstúpila, hoci takúto možnosť mala, a platila zvýšenú

cenu riadne od 01.02.2008. Možno tak konštatovať, že medzi stranami súdneho konania nebola výška
dohodnutej odplaty za poskytované služby sporná. Pri dodržaní zásady
kontradiktórnosti súdneho konania nie je potom zrejmé, prečo súd z vlastnej iniciatívy posúdil skutočnosť
ohľadom zvýšenia ceny v neprospech žalobcu ako nepreukázanú. Žalobca vôbec o takomto posúdení
zo strany súdu nemal a nemohol mať vedomosť, keďže žalovaná túto skutočnosť v konaní nenamietala

a v konaní je absolútne nečinná. Ak by tomu tak bolo, žalobca by podľa namietaných tvrdení žalovaného
predložil ďalšie potrebné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nie je zrejmé, na akom základe
súd žalobu zamietol v celom rozsahu, keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádzal, že žalobca
nepreukázal len zvýšenie ceny za poskytnutú službu, ale nie dohodnutú základnú cenu podľa zmluvy.
Odvolateľ poukázal na fakt, že v obdobných veciach mu bolo v súdnych konaniach na Okresnom súde
Žilina vyhovené.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1

CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil spôsobom
uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

7. V posudzovanej veci uplatňoval žalobca žalobou doručenou okresnému súdu dňa 05.05.2014 nárok
na zaplatenie sumy 23,61 Eur, pričom argumentoval existenciou Zmluvy o poskytnutí služby rozšíreného

súboru televíznych a rozhlasových programov vo verejnej telekomunikačnej sieti OSBD Žilina zo dňa
01.12.2001. Žalobca zároveň poukazoval na obsah Oznámenia o zmene ceny zo dňa 03.12.2007,
ktoré modifikovalo cenu za dohodnuté služby. Splatnosť odplaty bola dohodnutá štvrťročne na 15. deň
príslušného zvoleného obdobia. Žalovaná podľa tvrdení žalobcu nezaplatila dohodnutú cenu služieb za
mesiace máj až júl 2011, čo predstavuje dlh vo výške 23,61 Eur. Splatnosť celého dlhu bola podľa názoru

žalobcu najneskôr do 15.06.2011. V súvislosti so vzniknutým dlhom požadoval žalobca aj zaplatenie
zákonného úroku z omeškania v rozsahu 8,75% ročne. K žalobe boli pripojené aj listinné dôkazy vrátane
Zmluvy zo dňa 01.12.2001 a Oznámenia o zmene programovej ponuky a úprave ceny rozšíreného
súboru programov káblovej televízie OSBD Žilina.

8. Tak ako konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí, z obsahu Zmluvy o poskytnutí služby
rozšíreného súboru televíznych a rozhlasových programov vo verejnej telekomunikačnej sieti OSBD
Žilina krajský súd zistil, že túto uzavreli strany sporu dňa 01.12.2001 a jej predmetom bolo poskytnutie
služby „retransmisie rozšíreného súboru televíznych programov“. Zmluvné strany sa dohodli na
štvrťročnej cene za označené služby v sume 80,- Sk + 18,40 Sk DPH, t. j. 98,40 Sk x 3 = 295,- Sk (9,79

Eur).Termínplateniaboldohodnutýnazačiatokzvolenéhoobdobiado15dní,pričom15.deňjeposledný
deň splatnosti. Podľa článku IV. ods. 3 zmluvy mohol poskytovateľ služby upraviť cenu služby len v
presne definovaných prípadoch - v prípade inflácie, ak by došlo k zmene daňových, colných zákonov
a iných zákonov či ekonomickým zmenám ovplyvňujúcich cenu služby alebo v prípade zmeny cien
autorskýchprávalebozmenyvponukeslužiebposkytovateľatechnickéhoservisu,prípadnevysielateľov

zo zákona.

9. Keďže žalovaná ostala v konaní nečinná, mohol súd vychádzať v konaní len z prezentovaných tvrdení
žalobcu a ním predložených dôkazov, ktoré mohli byť podkladom pre vydané rozhodnutie. Krajský
súd zároveň k uvedenému uvádza, že bol to práve žalobca, ktorý v zmysle ustanovení § 79 ods. 1 a §

101 ods. 1 O.s.p. bol povinný súd uviesť podstatné skutkové tvrdenia a tieto následne preukázať podľa
§ 120 ods. 1 O.s.p. Aktuálne (od 01.07.2016) je táto povinnosť žalobcu v sporovom konaní riešená v
132 CSP a § 149 a nasl. CSP. Pokiaľ žalobca túto povinnosť splnil v ním určenom rozsahu, okresný súd
nemohol nad tento rámec skúmať ďalšie podstatné skutočnosti, ani vykonávať iné nenavrhnuté dôkazy.
Obdobne to platí aj pre odvolací súd, ktorého dôkazná iniciatíva je výrazne redukovaná na

základe princípu neúplnej apelácie platného pre druhoinštančné konanie.

10. Odvolací súd sa v prejednávanej veci zaoberal jednak opodstatnenosťou výšky žiadaného práva,
ako aj prípadným premlčaním, a to z úradnej povinnosti tak, ako to ukladá ustanovenie § 5bzákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Na možnosť použitia uvedeného ustanovenia, ktoré
krajský súd považoval pre danú vec za rozhodujúce, boli strany konania upozornené postupom podľa
§ 382 CSP.

11. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi procesnými stranami je zjavné, že cena služieb predstavovala
sumu 295,- Sk štvrťročne (t. j. 9,79 Eur). Pokiaľ žalobca tvrdil, že za poskytnuté služby mala žalovaná
platiť viac na základe Oznámenia zo dňa zo dňa 03.12.2007, bol povinný súdu preukázať, že tu nastala
niektorá zo skutočností predpokladaných v ustanovení článku IV. ods. 3 Zmluvy zo dňa 01.12.2001,

teda, že došlo k inflácii, zmene právnych predpisov, zmene cien autorských práv, zmene v ponuke
služieb poskytovateľa technického servisu, prípadne vysielateľov zo zákona. Žiadna takáto skutočnosť
nevyplynula z obsahu žaloby, ani z Oznámenia zo dňa 03.12.2007, ktoré len deklaruje rozšírenie
programovej služby, nie však konkrétny dôvod zvýšenia ceny majúci základ v spomínanom ustanovení
Zmluvy.Nemožnosúhlasiťsožalobcom,ktorýpoukazovalnaneprimeranúiniciatívusúduprivykonávaní
dôkazov. Zo žiadnej listiny predloženej v konaní nevyplýva záver o nespornosti zvýšenej ceny služieb a

žalobca zároveň nepreukázal, že by k takémuto úkonu - jednostrannej modifikácii zmluvy bol oprávnený.
Krajský súd (obdobne ako súd prvej inštancie) vyhodnotil predložené dôkazy podľa § 191 CSP,
nevykonával žiadne iné dôkazy ako bolo navrhnuté, pretože mu to nedovoľuje procesná úprava. Ak
žalobca poukázal na prekvapivosť napadnutého rozsudku, ktorá mu znemožnila prezentovať ďalšie
prostriedky procesného útoku, k uvedenému treba uviesť, že aj pri akceptovaní tejto námietky, odvolateľ

v podanom opravnom prostriedku nijako v konkrétnostiach nedefinoval zrozumiteľný dôvod, ktorý ho
viedol k jednostrannému zvýšeniu ceny za poskytované služby. Na základe uvedeného potom krajský
súd dospel k presvedčeniu, že dôvody pre priznanie zvýšenej ceny podľa Zmluvy tu neboli dané.

12. Uvedené závery samozrejme nemohli nič zmeniť na tom, že žalobcovi prislúchala cena pôvodne

zmluvne dohodnutá, čo okresný súd zjavne opomenul vyhodnotiť. Za označené obdobie troch mesiacov
tak žalobcovi prislúchalo právo na zaplatenie sumy 9,79 Eur. V zmysle ustanovenia § 5b zákona č.
250/2007Z.z.všakbolkrajskýsúdpovinnýzaoberaťsa,čitakétoprávomožnopriznaťvsúdnomkonaní.

13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Žiada sa uviesť, že právny vzťah strán konania mal spotrebiteľský charakter (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 879f Občianskeho zákonníka). Ochrana spotrebiteľa
vyžaduje ingerenciu inštitútov práva materiálneho i procesného, súkromného i verejného. Práve oblasť
spotrebiteľských vzťahov je charakteristická prelínaním sa právnych úprav z oblasti hmotnoprávnej
a procesnej, tvorí akési pomyselné „spojivo“ medzi právom verejným a súkromným. Právna úprava

je zahrnutá ako v inštitútoch zaradených do Občianskeho zákonníka, tak do Občianskeho súdneho
poriadku, rovnako ako do osobitných zákonov upravujúcich parciálne otázky ochrany spotrebiteľa, ako
aj do Exekučného poriadku.
15. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do
právnehopredpisu,alecharakterprávnychvzťahov,ktorétátoprávnanormareguluje. Akprávna

norma reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane
súdnym zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy,
ktoré regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytovanie súdnej
ochrany pred súdnymi orgánmi.
16. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu

rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Týmto
orgánom je najmä súd, čo vyplýva jasne a nepochybne z odvolávky normatívneho textu na premlčanie
vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného subjektívneho práva. To, že zákonodarca použil v
citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení.
Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy. Plnenie sa nepriznáva inak ako autoritatívnym deklaratórnym rozsudočným výrokom súdu -
nemožno „priznať“ plnenie v hmotnoprávnom vzťahu, už len z toho dôvodu, že v súkromnoprávnych
vzťahoch majú subjekty rovné postavenie (jeden druhému nič „nepriznáva“ z pozície autority, ako jeto pri verejnoprávnych vzťahoch). Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo porušenému
subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného.
17. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje postup súdu, a preto sa má aplikovať

režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady v čase rozhodovania. Z tohto
dôvodu nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci
rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, keďže vo všeobecnosti platí, že procesná norma
sa má použiť od momentu jej účinnosti, a to aj na už začaté konania.

18. Splatnosť ceny služieb bola v Zmluve zo dňa 01.12.2001 určená na „začiatok zvoleného obdobia do
15 dní, pričom 15. deň je posledný deň splatnosti“. Zvoleným obdobím bol podľa článku IV. ods. 2 písm.
b) štvrťrok (nie kalendárny štvrťrok). Zmluva bola uzavretá dňa 01.12.2001, teda od tohto času sa počítať
prvý štvrťrok, ktorý predstavoval obdobie december 2001 - február 2002, ďalší štvrťrok predstavoval
marec- máj 2002 atď. V duchu uvedeného spôsobu výkladu zmluvy boli potom v kontexte uplatneného
nároku (obdobie máj - júl 2011) relevantné štvrťroky marec - máj 2011 a jún - august 2011. Cena za

poskytnuté služby za obdobie marec - máj 2011 bola splatná podľa zmluvy dňa
15. marca 2011 a za obdobie jún - august 2011 nastala splatnosť 15. júna 2011. Žaloba bola podaná
dňa 05.05.2014, z čoho je zjavné, že nárok na odplatu za požadované obdobie mája 2011 je premlčaný
(§ 101 Občianskeho zákonníka). Súd mohol preto priznať len nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté
služby za obdobie jún - júl 2011 v sume 6,52 Eur (cena za služby za jeden mesiaca

predstavovala 9,79 : 3 = 3,26 Eur, t. j. za dva mesiace to bolo dvakrát uvedená suma).

19. Žalobca v konaní žiadal aj zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré krajský súd priznal v zmysle § 3 a
§ 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Žalovaná sa dostala do omeškania deň nasledujúci po splatnosti
dlhu, teda 16.06.2011, kedy základná úroková sadzba ECB predstavovala 1,25%; úrok z omeškania tak

v zmysle spomínaného nariadenia predstavuje 9,25% ročne z dlžnej sumy. Žalobca v žalobe žiadal úrok
z omeškania len v rozsahu 8,75% ročne, z ktorého dôvodu nemohol odvolací súd jeho návrh prekročiť.

20. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 262 CSP a § 255 ods. 2 CSP s použitím § 396 ods.
1 a 2 CSP, keď vychádzal z čiastočného úspechu žalovanej, ktorej čistý úspech v konaní predstavuje

46%. Úspech žalobcu predstavoval 27% zo žalovanej sumy (6,52 Eur / 23,61 Eur), úspech žalovanej
tak dosiahol 73%. Čistý úspech žalovanej bol vypočítaný ako rozdiel daných percentuálnych údajov.
O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).