Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Csp/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117200862
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117200862.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,

so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o..
advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr.Vl.Clementisa 10, IČO: 35 855 673 proti žalovanému:
B. S., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O. G., O. - T. M., v konaní o zaplatenie sumy 365,20 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 155,32 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 13.9.2015 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.1.2017 domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 1365,20 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.9.2015 až do zaplatenia, pozostávajúcej zo sumy
155,32 EUR titulom nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb, ako aj zo sumy 209,88
EUR titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bolo žalovanému predané.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297
písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

6. Z písomnej zmluvy súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 10.2.2015 zmluvu o poskytovaní

verejných služieb, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému elektronické
komunikačné služby v rozsahu podmienok špecifikovaných v zmluve, ako aj záväzok žalovaného riadne
a včas platiť cenu za poskytovanie služieb. Žalovanému bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXX XXX
a zapožičaná SIM karta. Žalovaný si zvolil aktiváciu rôznych služieb v rámci programu „Panter 40s osobitným roamingovým balíkom“. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník
spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.

7. Súd ďalej zistil, že sporové strany uzavreli dňa 10.2.2015 aj Dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu, ako
aj kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca predal žalovanému mobilný telefón typu Sony Xperia M2
a to so zľavou zo spotrebiteľskej ceny, za kúpnu cenu vo výške 1 EUR. Bežná maloobchodná cena

mobilného telefónu bez zľavy je 220 EUR.

8. Predmetom Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola aj dohoda, že žalobca poskytne
žalovanému aj ďalšie výhody a na to nadväzujúca dohoda o právach a povinnostiach zmluvných strán
spojenýchsposkytnutímtýchtovýhodvrámciosobitnejponukovejakciežalobcu,označenejakoBonusy
ponuky „ Ponuka NMD“ zo dňa 26.3.2014.

9. Z obsahu Dodatku ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na dobe viazanosti 24 mesiacov, s
tým, že žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu založenom predmetnou
zmluvou v spojení s týmto dodatkom, ďalej, že nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú
deaktiváciu SIM karty, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku

pred uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním
žiaden podnet, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo dočasne
obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, ďalej, že bude mať na SIM karte aktivovaný dojednaný
účastnícky program a bude riadne a včas uhrádzať cenu za služby.

10. Z článku 2.5. Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z vyššie uvedených povinností je
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 219 EUR.

11. Súd ďalej zistil, že faktúrou zo dňa 15.3.2015, splatnou dňa 29.3.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému
za zúčtovacie obdobie od 10.2.2015 do 9.4.2015 cenu za poskytnuté služby vo výške 158,31 EUR.

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

14. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

15. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní

verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sporové strany, žalobca ako poskytovateľ
verejných elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ týchto služieb uzavreli zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie verejných komunikačných služieb.

Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmlúv. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne,
keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl.Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických
komunikáciách.

17. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva,
že žalobca ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovaného
zaplatiťcenuposkytnutejslužbyvsúladesozmluvouvyplývazvyššiecit.ust.§43ods.12písm.b)zákona
o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmlúv, z Všeobecných podmienok a Cenníka, tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný bol povinný hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých

zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že
cena poskytnutých služieb v období od 10.2.2015 do 9.4.2015 bola riadne vyúčtovaná a žalovaný mal
podľa faktúr zaplatiť sumu spolu vo výške 158,31 EUR. Žalobca sa domáhal zaplatenia časti dlhu vo
výške 155,32 EUR.

18. Keďže žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že cenu poskytnutých služieb neuhradil, súd ho

zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vo výške 155,32 EUR.

19. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. Úroky z omeškania tvoria
príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.

20. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj kúpnu cenu
riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo
právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Faktúra, ktorou bola
vyúčtovaná cena poskytnutých služieb, bola splatná dňa 29.3.2015. Nasledujúci deň, t.j. 30.3.2015

je teda prvým dňom omeškania so zaplatením sumy 155,32 EUR. Keďže žalobca si uplatnil úroky
z omeškania až od 13.9.2015, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z
omeškania zo sumy od 13.9.2015 až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s
vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo

výške 0,05 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5,05 % ročne. Žalobca si výšku úrokov
uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis. Súd preto žalobe vyhovel.

23.Žalobcasaokremcenydodanýchslužiebdomáhalajzaplateniasumy209,88EURspríslušenstvom,
titulom náhrady škody.

24. Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

25. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

26. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

27. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sú:
a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d/ zavinenie.

28. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho,
čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním
došlokporušeniuprávnejpovinnosti,ktorávyplývazovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovainých
noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv

alebo z iných právnych úkonov.

29. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý
zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

30. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.

31. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania.

32. Súd konštatoval, že v danom prípade neboli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti
žalovaného za vznik škody.

33. Žalobca tvrdil, že škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného

telefónu (220 EUR) a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bol žalovanému predaný (1 EUR).
Žalovaný totiž získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tým, že podpisom Dodatku
k zmluve o pripojení sa zaviazal používať služby a za tieto platiť ich cenu riadne a včas počas dohodnutej
doby 24 mesiacov (doba viazanosti). Žalovaný však tento svoj záväzok porušil.

34. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že zmysle Dodatku k zmluve o pripojení bola
medzi sporovými stranami pre prípad porušenia zmluvných dojednaní zo strany žalovaného dohodnutá
zmluvná pokuta práve vo výške rozdielu medzi predajnou a trhovou cenou mobilného telefónu (219
EUR). Takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v Prešove a to vo veci

vedenej pod sp. zn. 6Co/91/2011, kde vyslovil, že takto dojednaná zmluvná pokuta ako zmluvná
podmienka je neprijateľná.

35. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej
sa rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ale náhradu škody.

36. Je nesporné, že žalovaný porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a
to povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedené porušenie zmluvnej povinnosti
predstavuje konanie, ktoré založilo právo žalobcu ukončiť zmluvný vzťah alebo dočasne obmedziť alebo
prerušiť poskytovanie služieb. Žalobcovi totiž vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o pripojení nielen podľa

samotných ustanovení tejto zmluvy resp. Všeobecných podmienok, tvoriacich súčasť zmluvy, ale aj
podľa Dodatku k zmluve o pripojení ako aj podľa ust. § 44 ods.8 zákona o elektronických komunikáciách.

37. V danom prípade však žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by bol toto svoje právo využil a
relevantným, zákonom resp. zmluvne upraveným spôsobom ukončil zmluvný vzťah so žalovaným. Z

vyššie uvedeného potom vyplýva, že k ukončeniu zmluvného vzťahu predčasne, pred dojednanou
dobou viazanosti nedošlo a teda, nebola splnená podmienka porušenia povinnosti žalovaného zotrvať
v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu, na ktorú bola sankcia vo forme zmluvnej pokuty viazaná.

38. Podľa názoru súdu nie je splnená ani podmienka vzniku škody. Za škodu nemožno považovať

to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu, ako
trhovú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom
(napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu,
tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkomzmluvného konsenzu sporových strán. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože za

mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

39. Nesplnenie čo len jednej z vyššie uvedených podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu
znamená, že zodpovednosť nie je daná. Súd preto uzavrel, že nárok žalobcu na náhradu škody je
nedôvodný a preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 209,88 EUR s prísl. zamietol.

40. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

42. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255
ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech, čo do výšky priznanej istiny 155,32 EUR, čo v
percentuálnom vyjadrení predstavuje 42,53 %. Neúspech mal v časti zamietnutej istiny 209,88 EUR, čo
v percentuálnom vyjadrení predstavuje 57,47 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 14,94 % v

prospech žalovaného. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy v konaní
nevznikli, preto súd vyslovil, že žalovanému náhradu trov proti žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).