Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Csp/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217205492
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217205492.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: M. S., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom V., o zaplatenie 250,39 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumuvovýške226,73€spolusúrokomzomeškaniavovýške
8,25 % ročne zo sumy 226,73 € od 20.5.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 81,10 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.3.2017 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil
súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 250,39 € spolu s
príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 250,39 € od 20.5.2014 do
zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 15.3.2011
zmluvu o pôžičke č. 70891053, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350,-

€,ktorésažalovanýzaviazalsplatiť60mesačnýmisplátkamipo11,83€.Žalovanýtitulompôžičkyuhradil
sumu vo výške 390,39 €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 26.3.2014
ho vyzval k úhrade dlžných splátok a poučil ho na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalovaný dlžnú
sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 19.5.2014.

2. V priebehu konania došlo k zmene strany sporu vystupujúcej v konaní ako žalobca, keď o tejto zmene
súd rozhodol uznesením č.k. 6Csp/74/2017-27 zo dňa 17.8.2017.

3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci
po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to zmluvou o pôžičke, predžalobnou
upomienkou, všeobecnými obchodnými podmienkami, kópiou doručenky, prehľadom splátok a úhrad,
prílohou č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky,
poštovým podacím hárkom, uznesením č.k. 6Csp/74/2017-27 zo dňa 17.8.2017 ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

4. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. dňa 30.12.2016 žalobca ku dňu 19.6.2017 nadobudol od svojho
právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. 7089105 zo dňa 15.3.2011, ktoráje predmetom tohto konania. Tunajší súd uznesením č.k. 6Csp/74/2017-27 zo dňa 17.8.2017 pripustil
zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (ku dňu 17.2.2018

došlo k zmene obchodného mena na: Intrum Slovakia, s.r.o.).

5. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
došlo dňa 15.3.2011 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 7089105. Žalovaný uzatváral zmluvu
ako fyzická osoba, ktorá v zmluve v časti údajov o zamestnaní uviedla, že je živnostníkom. Predmetom

tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 350,- €. V zmluve bolo určené splácanie
poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 11,83 € (z toho poistné vo výške 0,33 €) s dobou
splácania 60 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 35,57 %, RPMN vo
výške 35,57 % pri priemernej RPMN vo výške 44,86 %. Žalovaný mal celkove titulom úveru uhradiť
veriteľovi sumu 690,- €. Termín konečnej splatnosti bol podľa dohody zmluvných strán v mesiaci
marec 2016. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo

z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.3.2014, tento vyzval žalovaného na úhradu
aktuálnejvýškydlžnejsumyspoučenímomožnostizosplatneniaúveru.Predmetnúupomienkužalovaný
neprevzal, zásielka sa vrátila odosielateľovi dňa 9.4.2014 s poznámkou pošty o neznámom adresátovi. Z
predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný titulom poskytnutej pôžičky do 31.1.2017
uhradil celkove sumu vo výške 390,39 €, keď k predčasnému zosplatneniu úveru došlo dňa 19.5.2014.

6. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu 250,39 € s príslušenstvom.

7. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným
uzavrel dňa 15.3.2011 zmluvu č. 7089105, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške
350,- €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami po 11,83 €. Právny

predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského
úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď súd vykonaným dokazovaním
nemal preukázané skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že išlo o pôžičku poskytnutú žalovanému akofyzickej osobe - podnikateľovi na účely podnikania. Z uzavretej zmluvy vyplýva, že zmluvu uzatváral
žalovaný ako fyzická osoba, ktorá v zmluve v časti údajov o zamestnaní uviedla, že je živnostníkom.
Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených
v tomto zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po
uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné
zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka
platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa

a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku
spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy
bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať
do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny
obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi
dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným

spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v
zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu
k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o

spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o platný právny úkon. Zo strany
právneho predchodcu žalobcu došlo pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného k
predčasnému zosplatneniu úveru k 19.5.2014.

10. V danej veci súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. sa zaoberal skúmaním, či

nárok žalobcu nie je čo i len sčasti premlčaný a to posudzujúc otázku premlčania vo vzťahu k jednotlivým
dlžných splátkam uplatneným do zosplatnenia pohľadávky a vo vzťahu k zvyšku pohľadávky vzniknutej
zosplatnením, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej

zákonom č. 102/2014 Z.z. je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej
povinnosti (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na
posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity,
ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli

dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo
odňaté právo žalobcovi vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na
vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne
právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci,
nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah

je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie.
Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovanú ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna
úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu
dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5

Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na
právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka si žalovaný
ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa
Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní

vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby
nastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.Inýmislovami,je
to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občianskyzákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej
okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná
premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený

začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť
uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.

11. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vo vzťahu k splátkam úveru splatným do momentu zosplatnenia
úveru treba pristupovať v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka tak, že premlčaciu dobu treba

posudzovať vo vzťahu ku každej jednej splátke, ktorej splatnosť nastala pred momentom predčasného
zosplatnenia úveru osobitne. Vychádzajúc z tohto právneho názoru potom súd dospel k záveru, že
splátky úveru, ktoré boli splatné v období do 14.3.2014 sú premlčané, keď od momentu ich splatnosti
do momentu podania žaloby na súd (dňa 15.3.2017) uplynula lehota viac ako tri roky. Preto vo vzťahu k
týmto splátkam súd podanú žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol, keď vychádzajúc
z predloženého prehľadu splátok a úhrad premlčané sú splátky splatné v mesiacoch január 2014

a február 2014 celkove vo výške 23,66 €. Súd tiež zamietol podanú žalobu v časti uplatneného
príslušenstva k sume 23,66 €, keďže túto považoval za nedôvodnú. Splátky splatné v mesiaci marec
2014 a apríl 2014 premlčané nie sú a tiež nie je premlčaná časť pohľadávky zosplatnená k 19.5.2014
vo výške 203,07 €.

12. Vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 226,73 € súd považoval žalobu za dôvodnú a tejto vyhovel.
Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
226,73 € počnúc dňom 20.5.2014 a to až do zaplatenia. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v
súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala
strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslil pomer úspechu žalobcu v
konaní v rozsahu 90,55 % a úspech žalovaného v rozsahu 9,45 %. Preto priznal žalobcovi, ako v konaní
úspešnejšej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,10 %. O výške trov konania

rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

14. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.