Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 23, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/420/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615209879
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Michalíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5615209879.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobkyne 1./ C.

U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. H. XXXX/X, M., D. X, žalobkyne 2./ E. Š., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. H. XXX/X, L., E. G., t. č. bytom G. XXX/XX, Č. G., D. X, a žalobkyne 3./ L. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, T., D. X, všetky právne zastúpené advokátkou JUDr. Zuzanou
Durišovou, advokátkou so sídlom Liptovský Mikuláš, Kollárova 3, proti žalovanému 1./ C. Š., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, M. T., a žalovanej 2./ G. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXX/XX, M. T., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, a to rodinnému domu,

súp. č. XXX, postavenému na pozemku parcely registra C-KN, evidované na katastrálnej mape parcelné
č. 429 a pozemku parcely registra C-KN, evidované na katastrálnej mape parcelné č. 429 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 397m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie M.
T., obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš a v y p o r i a d a v a ho tak, že spoluvlastnícke
podiely žalovaných 1./ a 2./ k uvedeným nehnuteľnostiam p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva
žalobkyne 1./ s tým, že spoluvlastnícke podiely žalobkyne 2./ a žalobkyne 3./ zostávajú nezmenené.

II. Žalobkyňa 1./ je p o v i n n á vyplatiť žalovanému 1./ sumu 30.450 eur ako náhradu za jeho
spoluvlastnícky podiel v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III.Žalobkyňa1./ je povinná vyplatiťžalovanej2./sumu5.075eurakonáhraduzajejspoluvlastnícky
podiel v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný 1./ je povinný zaplatiť žalobkyni 1./ sumu 1.250 eur titulom vykonaných rekonštrukčných
prác v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaná 2./ je povinná zaplatiť žalobkyni 1./ sumu 208,33 eur titulom vykonaných rekonštrukčných
prác v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.12.2015 sa žalobkyne, pôvodne aj žalobkyňa G.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, D. X a M. Š.E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.č

XX, D., domáhali voči pôvodne žalovanému 1./ zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti,
a to rodinnému domu súpisné č. XXX, postavenému na pozemku parcely registra C-KN, evidované
na katastrálnej mape parcelné č. 429, zastavané plochy a nádvoria o výmere 397 m2, vedenému
na LV č. XXX pre katastrálne územie M. T., mesto Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, stým, že do výlučného vlastníctva žalovaného 1./ sa prikáže novovytvorená nehnuteľnosť, a to bytová
jednotka č. 1 nachádzajúca sa vo vrchnej časti rodinného domu súpisné č. 310, postaveného na
pozemku parcely registra C-KN, evidované na katastrálnej mape parcelné č. 429, zastavané plochy

a nádvoria o výmere 397 m2, katastrálne územie M. T. a do podielového spoluvlastníctva žalobkýň
sa s veľkosťou spoluvlastníckych podielov 1/5 prikáže novovytvorená nehnuteľnosť bytová jednotka
č. 2 nachádzajúca sa v spodnej časti rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku
parcely registra C-KN, evidované na katastrálnej mape parcelné č. 429, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 397 m2, katastrálne územie M. T.. Žalobkyne si zároveň uplatnili náhradu trov konania.

Žalobkyne žalobu odôvodnili tým, že spolu so žalovaným 1./ sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených
nehnuteľností, a to žalobkyne pôvodne v 1./ až 5./ rade každá z nich vo veľkosti 1/12 k celku a
žalovaný 1./ v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 7/12 k celku. Žalobkyne sa snažili dohodnúť so
žalovaným 1./ na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak bezúspešne. Listom zo
dňa 20.08.2015 navrhli žalovanému 1./ mimosúdne vyporiadanie reálnym rozdelením veci tak, že by
sa rodinný dom rozdelil horizontálne na dve samostatné bytové jednotky, z ktorých jedna by pripadala

do výlučného vlastníctva žalovaného 1./ a druhá do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1./ až 5./.
Žalovaný 1./ sa vyjadril, že nemá záujem o reálne rozdelenie domu, ale tento chce predať tretej osobe.
Žalobkyne nesúhlasili s takýmto postupom a zotrvali na svojom pôvodnom návrhu spočívajúcom v
reálnom rozdelení domu, o čom upovedomili aj žalovaného. Žalobkyne majú záujem užívať rodinný
dom, pretože do domu investovali nemalé finančné prostriedky v súvislosti s jeho rekonštrukciou,

avšak žalovaný 1./ im nechce umožniť vstup ani užívanie rodinného domu, preto sa rozhodli riešiť
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdnou cestou. Rodinný dom má dva samostatné
vchody vo vrchnej a spodnej časti, dve pivnice, samostatný vchod, vrchná aj spodná časť domu majú
samostatné merače elektrickej energie aj samostatný prívod vody. Žalobkyne majú za to, že reálne
rozdelenie domu je fakticky možné v horizontálnej rovine a nevyžaduje žiadne zásahy do rodinného

domu. Vzhľadom na postoj žalovaného 1./ nebolo možné dať vyhotoviť ani znalecký posudok za účelom
ocenenia nehnuteľnosti a posúdenia možnosti rozdelenia rodinného domu zo stavebno-technického
hľadiska,pretožalobkynenavrhli,abyznaleckýposudokboluskutočnenýsúdomustanovenýmznalcom.

2. Súd prvej inštancie Uznesením zo dňa 15.03.2016 sp. zn. 8C/420/2015-14 rozhodol, že ustanovuje

súdneho znalca B.. G. F., z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a ukladá mu
vypracovať písomný znalecký posudok. Pričom úlohou znalca v predmetnom uznesení bolo stanoviť
všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, a to rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku parcely
registra C-KN, evidované na katastrálnej mape parcelné č. 429 a pozemku parcely registra C-KN,

evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 429 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 397 m2, ktoré
nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie M. T.N..

3. Uznesením zo dňa 24.10.2016 sp. zn. 8C/420/2015-89 súd vyzval žalovaného (pôvodne bol žalovaný
1./ samostatne), aby sa vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol

vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podaním doručeným súdu dňa 31.10.2016 sa žalovaný 1./
vyjadril k žalobe tak, že sa nestotožňuje s návrhom. Je za to, aby sa celá záležitosť vyriešila mimosúdnou
cestou, ak druhá strana pristúpi na celkový predaj nehnuteľností, uviedol, že rodinné vzťahy sú trvalo
narušené a je v jeho záujme predísť zbytočným konfliktom na jednom spoločnom pozemku prihliadajúc

na skutočnosť, že žalobkyne sú zaujaté na jeho nastávajúcu manželku a jeho dvoch synov. Preto
navrhuje nehnuteľnosť predať.

4. Uznesením zo dňa 21.11.2016 sp. zn. 8C/420/2015-94 súd vyzval žalobkyne, aby sa vyjadrili k
vyjadreniu žalovaného a uviedli ďalšie skutočnosti, označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podaním doručeným súdu dňa 05.12.2016 sa pôvodné žalobkyne 1./ a 2./ vyjadrili k vyjadreniu
žalovaného a uviedli, že nesúhlasia s tým, aby sa rodinný dom predal, pretože dom je pamiatka po
rodičoch a majú k nemu hlboký vzťah. Uviedli, že ako sestry si neprajú a nechcú sa s bratom ďalej
podieľať na ich časti domu ako spolumajiteľky. Mali záujem renovovať spodnú časť domu, kde bol
kedysi prevádzkovaný obchod, avšak kvôli bratovi a jeho priateľke G. im to nie je umožnené viac ako

10 rokov. Dom je v zlom technickom stave, chátra, je potrebná rekonštrukcia. Ďalej uviedli, že brat
im sľuboval, že sa to všetko dá do poriadku, donútil ich kúpiť okná, dvere asi za 1.000 eur. Brat tiež
od nich vylákal finančné prostriedky na elektrické vedenie domu približne vo výške 1.700 eur. Bratovi
bolo tiež požičaných 400 eur, aby si dorobil podlahu v kuchyni. Potom ako zomrel otec, brat začal sámpodnikať v spodnej časti domu, kde prenajal priestory a bola tam predajňa mäsa, brat sa tak obohatil
na ich úkor. Brat bol vždy na ne vulgárny, keď sa aj osobne stretli, vzťahy sú narušené. Žalobkyne
pôvodne ako žalobkyne 3./ a 5./ sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného 1./ podaním doručeným súdu dňa

05.12.2016 a uviedli, že brat im nedovoľuje vstupovať do spoločného domu, hrozí fyzickou likvidáciou.
Ponúka predajňu, ktorá bola kedysi v spodnej časti domu do nájmu bez ich súhlasu. Žalobkyne 3./ až 5./
popísali narušené rodinné vzťahy medzi nimi a žalovaným 1./, teda ich bratom zhodne ako žalobkyne
1./ a 2./. Žalobkyne 3./ až 5./ sa vyjadrili, že nesúhlasia s predajom domu, pretože majú k nemu citový
vzťah a je to spomienka na ich otca. Právna zástupkyňa žalobkýň sa k vyjadreniu žalovaného 1./

vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 13.12.2016 a uviedla, že žalobkyne trvajú v celom rozsahu
na podanom návrhu, pretože majú za to, že rodinný dom je možné a účelné rozdeliť. Už v minulosti
bola predmetná nehnuteľnosť využívaná v jednej časti na bývanie a v druhej na podnikanie. Z tohto
dôvodu boli vybudované k jednotlivým častiam samostatné vchody a samostatné merače spotreby
energie a vodného. Túto skutočnosť zistil aj súdny znalec pri vykonaní ohliadky nehnuteľností, ktorú
uskutočnil za účelom vypracovania znaleckého posudku, ktorým bola stanovená hodnota nehnuteľností.

Preto žiadala, aby bol k znaleckému posudku vyhotovený dodatok, ktorým by bola potvrdená možnosť
reálneho rozdelenia veci.

5. Uznesením zo dňa 30.12.2016 sp. zn. 8C/420/2015-107 súd vyzval žalovaného 1./, aby sa vyjadril
k vyjadreniu žalobkýň a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Žalovaný 1./ sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.01.2017. Žalovaný 1./ uviedol, že žalobkyne
sa nestarali o nehnuteľnosť, ktorú on musel ochraňovať pred rizikom možnej škody vplyvom počasia,
neželaných návštev, technických závad a podobne. Pokiaľ sa týka ich investícií do nehnuteľnosti, je to
podľa neho dostatočná náhrada za starostlivosť o nehnuteľnosť, teda aj o majetok žalobkýň, nakoľko
tieto boli podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti len na papieri, ale o nehnuteľnosť sa nestarali.

Zároveň uviedol, že medzi súrodencami nastal konflikt ohľadne majetku po nebohom otcovi. Žalovaný
1./ uviedol, že v súčasnosti užíva horné poschodie, dve izby, kuchyňu a spoločné priestory druhého
nadzemného podlažia. Jeho zdravotný stav nie je vyhovujúci, preto nemá záujem nehnuteľnosť ďalej
vlastniť, ale má záujem ju ďalej predať a finančný zisk využiť na kúpu nehnuteľnosti dvojizbového bytu
v Liptovskom Hrádku. Žalovaný 1./ uviedol, že nesúhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového

spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci z dôvodu nezhôd so sestrami. On v minulosti ponúkal sestrám
riešenie, a to predaj celej nehnuteľnosti alebo predaj jeho spoluvlastníckeho podielu v ich prospech, no
ani jedna z možností nebola z ich strany akceptovaná.

6. Podaním doručeným súdu dňa 18.09.2017 žalobkyne navrhli, aby súd pripustil vstup žalovanej 2./ do

konania, nakoľko žalovaný 1./ previedol časť spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/12-ina l celku na
žalovanú v 2./ rade G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX. Uznesením zo dňa 19.09.2017 sp.
zn. 8C/420/2015-175 súd rozhodol, že pripúšťa, aby do konania na žalovanej strane pristúpil ako ďalší
subjekt G. G.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX.

7. Podaním doručeným súdu dňa 20.12.2017 právna zástupkyňa žalobkyne žiadala o zmenu na
strane žalobkýň, keďže došlo medzi nimi k prevodu spoluvlastníckych podielov, a teda podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľností zostali C. U.H., E. Š. a L. H.. Uznesením zo dňa 26.01.2018 sp. zn.
8C/420/2015-190 súd rozhodol, že v konaní pokračuje s doterajšou žalobkyňou 1./ C. U., žalobkyňou
2./ E. Š. (pôvodne označenou ako žalobkyňa 3./) a žalobkyňou 3./ L. H. (pôvodne označenou ako

žalobkyňa 5./).

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
založenými v spise, a to listom vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M. T., znaleckým posudkom
č. 119/2016 znalca B.. G. F. zo dňa 11.05.2016, znaleckým posudkom č. 154/2017 znalca B.. G. F. zo

dňa 30.06.2017, Dohodou - zmluvou medzi súrodencami zo dňa 26.06.2013, pokladničným dokladom,
príjmovým dokladom zo dňa 19.06.2015 a 26.6.2015, výzvou zo dňa 01.06.2017, ako aj ostatnými
listinnými dôkazmi založenými v spise. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné č. 310, postaveného na

pozemku parcely registra C-KN, evidované na katastrálnej mape parcelné č. 429 a pozemku parcely
registra C-KN, evidované na katastrálnej mape parcelné č. 429 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
397 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
pre katastrálne územie M. T., mesto Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš a ako vyplýva z listuvlastníctvač.XXX,žalobkyňa1./jepodielovouspoluvlastníčkoutýchtonehnuteľnostívspoluvlastníckom
podiele o veľkosti 2/12-iny k celku, žalobkyňa 2./ je podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností
v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/12-iny k celku, žalobkyňa 3./ je podielovou spoluvlastníčkou

týchto nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/12-ina k celku a žalovaný 1./ je podielovým
spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2-ica k celku a žalovaná
2./ je podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/12-ina
k celku.

10. Žalobkyne na pojednávaní dňa 22.03.2017 zhodne uviedli, že navrhujú, aby súd vyporiadala
podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením rodinného domu. Žalobkyňa 1./ poukázala na to, že
vynaložila finančné prostriedky na rekonštrukčné práce spočívajúce v prerobení elektroinštalácie v
rodinnom dome, vo výmene okien a dverí a výmene podlahy. Žalovaný 1./ uviedol, že sa so žalobkyňou
1./ dohodol na prerábke elektroinštalácie a boli spolu objednať okná a dvere, žalobkyňa 1./ teda
zabezpečila výmenu elektriny, aj celých rozvodov a káblov v rodinnom dome.

11. Podľa znaleckého posudku znalca B.. G. F. č. 119/2016 zo dňa 11.05.2016 (odbor stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností) bola pri použití metódy polohovej diferenciácie s prihliadnutím na
zistené ponuky realitných kancelárii v danej lokalite stanovená hodnota vyporiadavaných nehnuteľností
na sumu 60.900 eur.

12. Podľa znaleckého posudku znalca B.. G. F. č. 154/2017 zo dňa 30.06.2017, reálne rozdelenie
rodinného domu, súpisné č. XXX, postaveného na pozemku parcely registra C-KN, evidované na
katastrálnej mape parcelné č. 429, katastrálne územie M. T., obec Liptovský Hrádok, na dve alebo
viac vecí, nie je reálne možné, a to nielen pre nemožnosť splnenia podmienok, ktoré je nutné dodržať,

aby stavba po rozdelení spĺňala kritériá samostatnej existencie veci, ale aj pre vykonanie nákladných
stavebných úprav, ktorých náklady by prevyšovali všeobecnú hodnotu nehnuteľností.

13. Podľa Dohody - zmluvy medzi súrodencami zo dňa 26.06.2013, na základe vzájomnej dohody medzi
súrodencami (stranami sporu), žalobkyňa 1./ na svoje náklady uskutoční rekonštrukciu elektriny v celom

rodinnom dome v rozsahu: okná, dvere, vonkajšie schodište, plot s tým, že so súhlasom súrodencov
bude žalobkyňa 1./ ako prvá poberať príjem z nájmu spodnej časti domu, ktorý vždy slúžil ako nebytový
priestor. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k týmto právnym záverom:

14. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých

vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

15. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

16. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Súd po vykonanom dokazovaní posúdil vec podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého
vyplýva, že spoluvlastníkov zásadne nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom
vzťahu. Podielové spoluvlastníctvo nebolo možné v tomto prípade zachovať vzhľadom na vážne
narušené a mimoriadne napäté rodinné vzťahy medzi žalujúcou a žalovanou stranou. Medzi stranami

sporu k dohode nedošlo. So zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasili obe strany sporu, ktoré
nepopierali, že mali medzi sebou problémy súvisiace s výkonom svojich spoluvlastníckych práv k
nehnuteľnostiam. Vzťahy medzi nimi sú v súčasnosti napäté a vôbec neumožňujú dohodu o spoločnom
užívaní nehnuteľností. Preto súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva.Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ak ani na
súde pokus o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu. Spor o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
je iudicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia

i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
vykonáva súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b)
prikázanie veci jednému alebo viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu, c) predaj veci a
rozdelenie výťažku podľa výšky podielov. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje
nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie,

v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti
uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na
veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Pritom súd dbá,
aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo
výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie
nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti

vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 169/95).

19. Vzhľadom na zistený skutkový stav neboli splnené zákonné predpoklady pre zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva strán sporu reálnou deľbou rodinného domu, súpisné č. XXX, katastrálne

územie M. T.. Súdny znalec B.. G. F. v znaleckom posudku č. 154/2017 zo dňa 30.06.2017, uviedol, že
reálnerozdelenierodinnéhodomunadvealeboviacvecí,niejereálnemožné,atonielenprenemožnosť
splnenia podmienok, ktoré je nutné dodržať, aby stavba po rozdelení spĺňala kritériá samostatnej
existencie veci, ale aj pre vykonanie nákladných stavebných úprav, ktorých náklady by prevyšovali
všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Rodinný dom má riešenú jednu bytovú jednotku na II. nadzemnom

podlaží a jeden nebytový priestor na I. nadzemnom podlaží. Reálnym rozdelením vzniknuté časti musia
byť samostatnými vecami. To znamená, že reálne rozdelenie stavby možno len vo vertikálnom smere,
nie v horizontálnom smere. V zmysle záverov uvedeného znaleckého posudku súd predbežne posúdil,
že reálna deľba rodinného domu nie je možná. Navyše súd považuje za potrebné poukázať na to,
že akákoľvek dohoda medzi stranami sporu je vzhľadom na dlhoročné súrodenecké nezhody, ktoré

vyústili do absolútnej neschopnosti vzájomnej komunikácie a osobnej nevraživosti, nielenže nereálna,
ale až nepredstaviteľná, a preto súd pri rozhodovaní kládol najväčší dôraz na také vyporiadanie, ktoré
v budúcnosti ak nie vylúči, tak aspoň zamedzí vzniku ďalších sporov medzi stranami sporu. Pokiaľ by
teda reálna deľba nehnuteľnosti aj technicky bola možná (čo v tomto prípade bolo vylúčené), vzhľadom
na narušené vzťahy medzi stranami sporu by sa takýmto spôsobom vyporiadania bezpečne nepredišlo

sporom medzi súrodencami do budúcnosti.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam rešpektujúc veľkosť podielov a účelné využitie veci druhým zo spôsobov vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za náhradu, nakoľko boli pre tento spôsob

vyporiadania podielového spoluvlastníctva splnené všetky zákonné predpoklady. Žalovaní sa vyjadrili,
že nemajú záujem o užívanie nehnuteľností v budúcnosti hotelovým spôsobom a navrhli, aby boli
nehnuteľnosti predané a výťažok z predaja rozdelený medzi spoluvlastníkov, pričom napokon pripustili
aj možnosť, že by žalobkyne získali v celosti nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva a
vyplatili spoluvlastnícke podiely žalovaných na týchto nehnuteľnostiach. Žalobkyne súhlasili s tým, aby

zostali nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom spoluvlastnícke podiely žalovaných
by nadobudla do svojho výlučného vlastníctva žalobkyňa 1./, ktorá by bola zároveň zaviazaná aj na
vyplatenie náhrady za odstúpenie spoluvlastníckych podielov žalovaným, s tým, že spoluvlastnícke
podiely žalobkýň 2./ a 3./ zostanú nezmenené. Tieto skutočnosti a uvedený spôsob vyporiadania
neboli sporné. Nakoľko spoluvlastnícke podiely žalovaných 1./ a 2./ k nehnuteľnostiam súd prikázal

do výlučného vlastníctva žalobkyne 1./, súčasne jej uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1./ z titulu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu (1-ica k celku)
v sume 30.450 eura a žalovanej 2./ z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva hodnotu jej
spoluvlastníckeho podielu (1/12-ina k celku) v sume 5.075 eura. Vzhľadom na výšku výplatkov a
možnosti povinnej žalobkyne 1./ súd určil paričnú lehotu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Pri určení výšky náhrad za spoluvlastnícke podiely žalovaných súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty
nehnuteľností, ktorá bola zistená znaleckým posudkom B.. G. F. zo dňa č. 119/2016 zo dňa 11.05.2016
vo výške 60.900 eur. Žalovaný 1./ vyjadril nesúhlas s výškou výplatku a uviedol, že požaduje výplatok
za spoluvlastnícke podiely žalovaných aspoň 40.000 eur. Žalovaný 1./ teda spochybnil hodnotunehnuteľnosti, ktorá by podľa jeho názoru mala byť vyššia, avšak v tomto smere nenavrhol nijaký dôkaz.
Súd poznamenáva, že má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a sporové konanie je ovládané prejednávacou
zásadou, keď je na stranách, aby tvrdili a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazným bremenom sa

rozumieprocesnázodpovednosťstranyzato,ževkonaníbudúpreukázanéjejtvrdenia.Keďžežalovaný
1./ nepredniesol nijaké dôkazné návrhy a teda iný dôkaz okrem uvedeného znaleckého posudku pre
stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti predložený v spore nebol, súd vychádzal pri určení výšky
výplatku zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej uvedeným znaleckým posudkom B.. G. F..

21. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na
spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v
rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie
náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Súd zároveň vykonal vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle. Žalobkyňa 1./ si uplatnila voči žalovaným samostatný

nárok na úhradu investícií, spočívajúcich v prerobení elektroinštalácie v rodinnom dome, vo výmene
okien a dverí a výmene podlahy, ktoré boli realizované celkovo vo výške 2.500 eur. Náklady na širšie
vyporiadanie boli žalobkyňou 1./ riadne preukázané listinnými dôkazmi, pokladničným dokladom a
príjmovýmidokladmi.Žalovanívynaloženieuvedenýchnákladovnerozporovali.Všetkyuvedenénáklady
hradila žalobkyňa 1./ s vedomím a súhlasom žalovaných, o čom svedčí aj Dohoda - zmluva medzi

súrodencami zo dňa 26.06.2013. Preto ide o nároky spoluvlastníka voči podielovému spoluvlastníkovi
vyplývajúce z citovaného ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd v rámci širšieho vyporiadania zaviazal žalovaného 1./ zaplatiť žalobkyni 1./ sumu 1.250 eur (1/2-ica
z 2.500 eur) a žalovanú 2./ zaviazal zaplatiť žalobkyni 1./ sumu 208,33 eur (1/12-ina z 2.500 eur).

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko to zodpovedá
spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami. Keďže k dohode o vyporiadaní medzi
nimi nedošlo, ich podielové spoluvlastníctvo muselo byť vyporiadané súdom. Náhradu trov konania
si uplatnili iba žalobkyne, žalovaní sa náhradu trov konania neuplatnili. So zrušením podielového

spoluvlastníctva súhlasili obe sporové strany, každá z nich však požadovala iný spôsob vyporiadania.
Žalobkyne požadovali reálne rozdelenie nehnuteľností, žalovaní predaj nehnuteľností a rozdelenie
výťažku. Súd napokon vyporiadal zrušené spoluvlastníctvo prikázaním veci za primeranú náhradu,
nakoľko žalobkyňami navrhovaný spôsob vyporiadania sa ukázal ako nemožný a neúčelný a žalovanými
navrhovaný spôsob vyporiadania (predaj veci) by bol možný len v prípade, ak by nebolo možné použiť

druhý zákonný spôsob vyporiadania. Napokon po vykonanom dokazovaní obe strany s uvedeným
spôsobom vyporiadania súhlasili. Úspech každej zo sporových strán je čiastočný. Súd prihliadal
na osobitosti konania, postavenie strán sporu a správanie sa strán sporu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.