Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 26, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317210120
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4317210120.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: WM Consulting &

Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, v zastúpení Advokátska
kancelária Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., IČO: 36 866 598, so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24,
ako aj Advokátom JUDr. Pavlom Kollárom, so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovanému: S.
E., H.. XX.XX.XXXX, C. F.N., M. XXXX/X, o zaplatenie 598,22 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške

598,22 EUR s prísl. Takúto žalobu odôvodnil skutočnosťou, že na základe zmluvy o kreditnej
karte č. 0185864314 zo dňa 23.08.2006 jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, umožnila
žalovanému možnosť čerpania finančných prostriedkov až do výšky úverového rámca 10.000 Sk /
331,94 EUR s úrokovou sadzbou vo výške 17 % ročne. Žalovaný takúto kreditnú kartu počas celej doby
zmluvného vzťahu aktívne využíval, čerpal poskytnutý úverový rámec v rôznych výškach a následne
úhradami poukazovanými na úverový účet dorovnával mínusový zostatok na účte, pričom sa jednalo
o kolobeh finančných transakcií. Keďže žalovaný prekročil výšku úverového rámca a dostal sa tak do

nepovoleného prečerpania, to nedorovnal a tak porušil zmluvné podmienky. Preto Slovenská sporiteľňa
bola nútená odstúpiť od zmluvy o kreditnej karte. Právny predchodca žalobcu tiež upozornil žalovaného,
že v prípade ak nevráti poskytnuté finančné prostriedky, tak tento jeho dlh bude vymáhaný súdnou
cestou. Následne právny predchodca žalobu zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa
25.09.2014 postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomil
právny predchodca žalobcu žalovaného o postúpení pohľadávky a zároveň žalovaný bol výzvou zo
dňa 23.03.2015 vyzvaný žalobcom na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť,

že žalovaný tak prekročil úverový rámec kreditnej karty a poskytnuté finančné prostriedky nevrátil, čím
mu vznikol dlh, ktorý bol k 25.09.2014 vo výške 598,22 EUR a pozostával jednak z istiny vo výške
457,55 EUR ako aj príslušenstva vo výške 140,67 EUR. Z uvedených dôvodov sa domáha žalobca proti
žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 598,22 EUR spolu s príslušenstvom.

2. Súd následne doručil predmetnú žalobu žalovanému a vyzval ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP, aby
sa k nej v určenej lehote vyjadril. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a zostal v konaní nečinný.

Na prejednanie veci súd následne nariadil termín pojednávania na deň 24.01.2018, na ktorom právny
zástupcažalobcuuviedol,žetrvánapodanejžalobevcelomrozsahuakoajdôvodoch,ktorétamuviedol.
Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o nárok žalobcu, tak ten nespochybňuje a je
dôvodný, avšak nie je pravdou, že si výzvy od právneho zástupcu neprevzal, pretože niektoré mu bolidoručené,pričomproti nemusavedú4resp.5exekučnýchkonaní,apretoniejeschopnýuhrádzaťsvoje
záväzky. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že žiada aby súd vydal rozsudok pre uznanie nároku
v zmysle § 282 CSP s prihliadnutím na prednes žalovaného a pokiaľ ide o otázku platného postúpenia

pohľadávky, tak podľa jeho názoru to bolo uskutočnené v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Takéto
ustanovenie má v zmysle § 89 ods. 1 tretej vety uvedeného zákona dispozitívny charakter. Okrem toho
podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok SLSP a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o kreditnej karte žalovaný súhlasil, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený kedykoľvek
postúpiť svoju pohľadávku na tretiu osobu. Takýto právny názor o dispozitívnej povahe ustanovení §

92 ods. 8 Zákona o bankách je aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 1Cdo/76/2007,
pričom poukázal tiež na nálezy Ústavného súdu, z ktorých vyplýva, že pri výklade právnych úkonov
by mali všeobecné súdy mať na zreteli preferenciu výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. Z
uvedenýchdôvodovtakmázato,žepostúpeniepohľadávkybolovsúladesplatnýmiprávnymipredpismi
a žalobca je aktívne legitimovaný. Na pojednávaní zo dňa 26.02.2018 právny zástupca žalobcu uviedol,
že navrhuje opätovne vydať rozsudok pre uznanie a pridržiava sa podanej žaloby ako aj doterajších

prednesov. Žalovaný sa na pojednávaní nevyjadril k uvedeným skutočnostiam.

3. Súd po tom ako vykonal dokazovanie a to prečítaním listinných dôkazov a to žaloby, návrhu
na uzatvorenie zmluvy o úverovej karty, obchodných podmienok pre úverovú kartu, obchodných
podmienok, výpis z obchodného registra žalobcu, výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.03.2015,

oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, všeobecné obchodné podmienky č.l. 13-24,
vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.07.2017, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
25.09.2014 a jej prílohu z č.l. 41, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.02.2018, prehľad
čerpania a vykonaných úhrad č.l. 62-74 a oboznámil sa s ostatným spisovým materiálom zistil
nasledovný skutkový stav veci:

4. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o úverovej karte Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 29.06.2006
vyplýva, že žalovaný navrhol právnemu predchodcovi žalobcu, aby uzavrel zmluvu o úverovej karte
Slovenskej sporiteľne, a.s. v súlade s ustanoveniami § 269 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Obchodného
zákonníka, predmetom ktorej malo byť vydanie úverovej karty, číslo účtu XXXXXXXXXX. Výška

kartového rámca bola dojednaná v sume 10.000 Sk /331,94 EUR/ s tým, že výška pravidelnej platby
bola dojednaná 500 Sk /16,60 EUR/. Zároveň úroková sadzba bola dohodnutá 17 % ročne s tým, že
išlo o premenlivú úrokovú sadzbu. Žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami
pre úverovú kartu ako aj s obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie elektronických
služieb a platobných kariet a so všeobecnými obchodnými podmienkami s tým, že sa ich zaviazal

dodržať. Tiež sa mal oboznámiť so sadzobníkom a vyjadriť s ním súhlas. Právny predchodca žalobcu
podpísal takýto listinný doklad dňa 23.08.2006. Z článku 3.6 takýchto všeobecných podmienok vyplýva,
že držiteľ karty je povinný pravidelne mesačne vždy k 15-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca
poukazovať bezhotovostným prevodom na kartový účet peňažné prostriedky vo výške najmenej 5 %
z kartového rámca. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že ide o spoločnosť s ručením

obmedzeným, ktorá bola založená 25.09.1995 a predmetom jej obchodnej činnosti okrem iného je aj
mimosúdne vymáhanie pohľadávok a faktoring ako aj forfaiting. Z výzvy na zaplatenie pohľadávky zo
dňa 23.03.2015 vyplýva, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 654,32
EUR s poukazom na skutočnosť, že mu malo byť zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorá
bola postúpená žalobcovi od jeho právneho predchodcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa

07.10.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanému, že pohľadávka týkajúca sa
čísla účtu XXXXXXXXXX bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE
zo dňa 25.09.2014 na žalobcu. Žalobca zároveň predložil všeobecné obchodné podmienky, s ktorými
mal byť oboznámený žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy. Z článku 19.16 týchto všeobecných
podmienok vyplýva, že žalovaný vyslovil súhlas, aby banka kedykoľvek postúpila akejkoľvek svoje

pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené bez
ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok 1352/2014/CE zo
dňa 25.09.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávky, ktoré tvoria prílohu č.
1 k takejto zmluve na žalobcu, pričom z prílohy, ktorá je zažurnalizovaná na č.l. 41 súd zistil, že

predmetom postúpenia pohľadávky bola aj pohľadávka, ktorá je uplatňovaná žalobcom voči žalovanému
z titulu uzavretej zmluvy. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, ktoré bolo urobené elektronickým
podaním zo dňa 02.02.2018 vyplýva, že podľa jeho názoru ide o úver poskytnutý formou pripísania
peňažných prostriedkov k bežnému účtu, pričom žalovaný nemal dohodnutý s právnym predchodcomžalobcu presný splátkový kalendár, resp. dátum splatnosti jednotlivých splátok úveru a žalovaný bol
oprávnený čerpať žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky formou realizácie platobných príkazov,
prevodov alebo výberov z účtu. Povinnosťou žalovaného bolo tiež realizovať tieto transakcie iba do

výšky mu poskytnutých finančných prostriedkov a súčasne bol následne povinný realizovať úhrady v
akomkoľvek čase a výške. Z povahy bankového produktu teda vyplýva, že žalovaný nebol povinný
platiť splátky s pravidelnou periodicitou a do omeškania sa dostal až v momente, keď dlžnú sumu
neuhradil po tom ako mu bola ukončená možnosť čerpania poskytnutého kartového rámca. Zároveň na
preukázanie platobnej disciplíny žalobca zaslal súdu prehľad transakcií na bežnom účte žalovaného. Z

prehľadu čerpania vykonaných úhrad z č.l. 62-74 vyplýva prehľad čerpaných finančných prostriedkov
ako aj vykonaných vkladov zo strany žalovaného a to za obdobie od 16.08.2006 do 23.09.2014.

5. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55
, ak zmluvnými stranami sú

na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

7. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3)
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

9. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

10. Podľa § 4 ods. 4, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, pri nesplnení
podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej
základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,

ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnému ku dňu postúpenia pohľadávky,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Z vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
platným spôsobom uzavreli zmluvu o úverovej karte, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca

žalobcu poskytovať žalovanému úverový rámec vo výške 331,94 EUR s tým, že žalovaný sa zaviazal
uhrádzať pravidelnú platbu vo výške 16,60 EUR. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, pretože súdu je známe z jeho činnosti, že právny predchodca žalobcu
je banka, ktorej predmetom podnikateľskej činnosti okrem iného je aj poskytovanie úverov fyzickým
osobám. Zároveň v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalovaný konal pri uzatváraní

zmluvy, resp. čerpaní úveru v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania,
resp. zamestnania. Uzavretá zmluva mala formulárový charakter, ktorá bola vopred pripravená právnym
predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť obsah takejto zmluvy. Žalovaný tak takúto zmluvu
musel prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Z uvedených dôvodov súd dospel k názoru, že právnypredchodca žalobcu mal postavenie veriteľa a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa v zmysle zákona
č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový
rámec na základe ktorého mohol čerpať finančné prostriedky ako úver s tým, že vzhľadom na charakter

dojednaných podmienok ide o spotrebiteľský úver, pričom tieto skutočnosti neboli medzi stranami
sporné. Súd následne mal za preukázané, pričom žalovaný nespochybnil, že finančné prostriedky boli
riadnym spôsobom čerpané a ten prečerpal úverový rámec, pričom žalovaný nespochybňoval výšku
uplatneného nároku zo strany žalobcu. Súd následne preskúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre
postúpenie pohľadávky, pretože pohľadávka bola postupovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu

na žalobcu, pričom právny predchodca žalobcu je banka a žalobca je právnická osoba vykonávajúca
podnikateľskú činnosť. Okrem všeobecnej úpravy o postúpení pohľadávok obsiahnutej v Občianskom
zákonníku a to podľa § 524 Občianskeho zákonníka ods. 1, 2 je potrebné pri postupovaní pohľadávok
aplikovať aj ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001. Súd sa preto zaoberal otázkou
či k postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne na žalobcu došlo zákonným spôsobom, tak ako
to vyžadujú uvedené právne predpisy a teda či postúpenie bolo platné a žalobca je tak aktívne

vecne legitimovaný na podanie žaloby. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu tak pod tým treba rozumieť
stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotno-právneho oprávnenia,
ktoré sa uplatňuje v súdnom konaní, a druhá strana je subjektom hmotno-právnej povinnosti. Ako
vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách tak banka môže postúpiť pohľadávku inej
osobe buď so súhlasom klienta alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne

vyzvala na plnenie a klient je napriek tejto výzve v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. Pre
platné postúpenie pohľadávky banky musia byť tiež kumulatívne splnené nasledovné podmienky, ktoré
vyplývajú z uvedeného zákonného ustanovenia - pohľadávka banky musí byť splatná a predchádza
jej písomná výzva a omeškanie klienta nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo
len časti peňažného záväzku. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky

v spotrebiteľských veciach je takéto postúpenie v rozpore so zákonom. Žalobca však nepreukázal
splnenie všetkých zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, pretože nebola preukázaná
výzva zo strany právneho predchodcu žalobcu, ktorým by vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
ako aj jej doručenie, pretože existencia takejto výzvy a jej účinné doručenie z hľadiska posúdenia
platnosti postúpenia pohľadávky je mimoriadne dôležité a to z dôvodu, že až keď sa takáto výzva

dostane do sféry dispozície dlžníka a ten je následne po dobu dlhšie ako 90 dní v omeškaní, až
potom je pohľadávka banky spôsobilá na postúpenie. Do tohto časového okamihu takáto pohľadávka
nemôže byť postúpená. Keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonom predpísaných podmienok pre
takéto platné postúpenie pohľadávky možno tak konštatovať, že postúpenie pohľadávky medzi právnym
predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je

neplatné. Z uvedených dôvodov tak žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a preto súd žalobu z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalobca na preukázanie
svojej aktívnej legitimácie argumentoval aj poukázaním na článok 19.16 všeobecných obchodných
podmienok, z ktorého vyplýva, že žalovaný vyslovil súhlas, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo

nepodmienené, a to na tretie osoby a to bez súhlasu klienta s poukazom na § 89 ods. 1 zákona o
bankách tak podľa názoru súdu nie je možné postúpiť pohľadávku tak ako to tvrdí právny zástupca
žalobcu. Zároveň ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách takúto možnosť neupravovalo, keďže
pojednáva len o povinnosti banky požadovať preukázanie totožnosti klienta, pričom možnosť upraviť si
vzájomné práva a povinnosti odlišne od zákona bola do takéhoto právneho predpisu zakomponovaná

až s účinnosťou od 10.06.2013. V prípade ak si právny predchodca žalobcu a žalovaný upravili
možnosť postúpenia pohľadávky odlišne od takéhoto zákonného znenia v čase, keď zákon o bankách
neumožňoval takúto možnosť, tak takéto dojednanie je neplatné pre rozpor so zákonom podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd podotýka, že zákon o bankách je špeciálnym predpisom k
ustanoveniu Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky, a preto je potrebné, aby boli splnené

predovšetkým podmienky uvedené v tomto špeciálnom predpise s tým, že samotné oznámenie o
postúpení pohľadávky neumožňuje prijať súdu záver, že žalobca je aktívne legitimovaný. Súd zároveň
poukazuje na skutočnosť, že povinnosť zaslať výzvu v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona
o bankách sa vzťahuje aj na prípady, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden

rok. /rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/147/2016/. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na
vydanie rozsudku pre uznanie nároku, tak súd uvádza, že žalovaný síce uviedol na pojednávaní, že
nespochybňuje nárok, ktorý si uplatňuje žalobca, avšak s poukazom na skutočnosť, že na strane
žalovaného ide spotrebiteľa, ktorý je nedostatočne informovaný a ako strana sporu neznalá právnychpredpisov,pričomjeochotnýuznať nedôvodnénárokyajzobavy,žebudepovinnýzaplatiťcelúžalovanú
sumu jednorázovo tak dospel k názoru, že prejav vôle žalovaného nie je možné považovať za uznanie
nároku žalobcu a preto nie je možné ani vydať rozsudok pre uznanie z dôvodu, že nie sú splnené

zákonné podmienky pre takýto procesný postup. Okrem toho pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie,
tak ide o zložitejšiu právnu otázku, o ktorej žalovaný podľa názoru súdu ani nemal žiadne vedomosti s
tým, že súd musí skúmať ex offo otázku aktívnej legitimácie.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný aj keď bol úspešný v
súdnom konaní v celom rozsahu voči žalobcovi, tak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd

nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).