Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216215733
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216215733.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: U. O., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom S., o zaplatenie 524,05 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumuvovýške524,05€spolusúrokomzomeškaniavovýške
8,50 % ročne zo sumy 524,05 € od 11.11.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.9.2016 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil
súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 567,15 € spolu s
príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 567,15 € od 11.11.2013 do
zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 11.7.2012
zmluvu o pôžičke č. 6123948, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške
1.005,12 €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 48 mesačnými splátkami po 21,55 €. Žalovaný titulom
pôžičky uhradil len sumu vo výške 258,60 €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, listom

zo dňa 30.10.2013 ho vyzval k okamžitej úhrade celej dlžnej sumy jednorazovo. Dlh žalovaného ku
dňu predčasného zosplatnenia predstavuje sumu 567,15 €. Okrem zaplatenia tejto sumy si uplatnil na
zaplatenie i sumu úroku z omeškania počnúc odo dňa 11.11.2013 do zaplatenia.

2. V priebehu konania došlo k zmene strany sporu vystupujúcej v konaní ako žalobca, keď
o tejto zmene súd rozhodol uznesením č.k. 14Csp/111/2016-47 zo dňa 12.5.2017. Po čiastočnom
späťvzatí žaloby súd vo veci vydal dňa 25.10.2017 platobný rozkaz č.k. 14Csp/111/2016-54, ktorým

zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 524,05 € s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Nakoľko
predmetný platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd ho uznesením č.k.
14Csp/111/2016-60 zo dňa 12.12.2017 zrušil v celom rozsahu.

3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po
oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to žiadosťou o poskytnutie najľahšej pôžičky,
oznámením veriteľa, obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 30.10.2013, kópiou

doručenky, prehľadom splátok a úhrad, prílohou č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok,
Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.8.2016, oznámením o postúpení pohľadávky,
poštovým podacím hárkom, uznesením č.k. 14Csp/111/2016-47 zo dňa 12.5.2017 ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:4. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 31.8.2016 žalobca ku dňu 18.1.2017 nadobudol

od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. 6123948 zo dňa
11.7.2012, ktorá je predmetom tohto konania. Tunajší súd uznesením č.k. 14Csp/111/2016-47 zo
dňa 12.5.2017 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu
(spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o. (ku dňu 17.2.2018 došlo k zmene obchodného mena na: Intrum Slovakia, s.r.o.).

5. Ako vyplynulo z predloženej žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky zo dňa 11.7.2012 a oznámenia
veriteľa, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 11.7.2012 k uzavretiu zmluvy
o poskytnutí pôžičky č. 6123948. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo
výške600,-€.Vzmluvebolourčenésplácanieposkytnutejpôžičkyvmesačnýchsplátkachpo21,55€ (z
tohto poistné predstavuje sumu vo výške 0,61 €) s dobou splácania 48 mesiacov. Ročná úroková sadzba

bola v zmluve ustálená vo výške 32 %, RPMN vo výške 32 % pri priemernej RPMN vo výške 46,52
%. Žalovaný mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 1.005,12 €. Termín konečnej splatnosti
bol podľa dohody zmluvných strán v mesiaci júl 2016. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné
podmienky. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 30.10.2013, tento vyzval
žalovanéhonaokamžitúúhraducelejdlžnejsumyvovýške 780,12 €vlehotedotrochdníoddoručenia

upomienky. Predmetnú upomienku prevzal žalovaný dňa 7.11.2013. Z predloženého prehľadu splátok
a úhrad vyplynulo, že žalovaný titulom poskytnutej pôžičky do 4.9.2016 uhradil sumu vo výške 258,60
€. K predčasnému zosplatneniu úveru došlo dňa 19.12.2013.

6. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu 524,05 € s príslušenstvom (uvedená suma

pozostáva z dlžnej istiny).

7. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným
uzavrel dňa 11.7.2012 zmluvu č. 6123948, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške
600,- €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť 48 mesačnými splátkami po 21,55 €. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle

ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského
úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za
odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v tomto zákone. Musí ísť
o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby

vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke
považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase
uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom
prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred
pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu
zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o
úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny

vzťah,idezároveňozmluvuspotrebiteľskú,pretožezmluvabolauzavretámedzidodávateľomkonajúcim
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový
obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o platný právny úkon. Zo strany právneho predchodcu
žalobcu došlo pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného k predčasnému zosplatneniu
úveru k 19.12.2013.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru súd podanej žalobe o zaplatenie dlžnej istiny
predstavujúcej rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru
uhradiť (825,75 €) a sumou, ktorú uhradil (258,60 €) po odpočítaní sumy premlčaných splátok vo výške
43,10 €, t.j. o zaplatenie sumy 524,05 € vyhovel, keď žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne
existencie a výšky pohľadávky nepopieral. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z

omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 524,05 € počnúc dňom 11.11.2013 (odo dňa nasledujúceho
po uplynutí lehoty na plnenie určenej v predžalobnej výzve) a to až do zaplatenia. Žalobcom uplatnený
úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z..

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v spore
plne úspešnou stranou. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny
úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môžežalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.