Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201171
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Tomanicová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1418201171.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L., bytom u matky,
zastúpená kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - D.,
zastúpená advokátskou kanceláriou JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava a
otec - G., zastúpený Advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava
onávrhumatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniaaoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností

k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným dňa 12.03.2018 na Okresný súd Bratislava IV žiadala matka, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, na základe ktorého bude maloletá L. zverená do jej osobnej starostlivosti a otec
bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej predbežne v sume XXX,- € mesačne k jej rukám, a to

až do doby právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej na čas do rozvodu.

2. Z návrhu matky súd zistil, že rodičia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého pochádza
maloletá L. Po krátkej známosti sa otec nasťahoval k nej do bytu, ktorý vlastní spolu s rodičmi a bratom.
Nevstupoval s nijakým kapitálom, ani zariadením do bytu. Predmetný byt bol plne zariadený a náklady

naň platila samostatne, hypotéku zase jej rodičia. Zo začiatku manželstva mali rodičia dobrý vzťah,
spoločné záujmy, navzájom si rozumeli. Neboli vystavení žiadnym životným rozhodnutiam, neriešili
ani otázku bývania. Rozhodli sa mať spoločne dieťa, hlavne otec po ňom veľmi túžil. Matka si to tiež
priala, pretože sa jej vzťah páčil a cítila, že je harmonický; považovala ho za zrelú osobnosť, ktorá
je spoľahlivá a zodpovedná. Pred pôrodom rozprával a sľuboval, ako bude pomáhať a ako sa chce
hneď zapájať do všetkých procesov, spojených so starostlivosťou o dieťa, aby si od začiatku vytvoril s

maloletou plnohodnotný vzťah. Po príchode matky z nemocnice, nastal ale úplný opak. Nestaral sa, hoci
bol celý mesiac doma a vystatoval sa, ako pomáha. Jeho starostlivosť prebiehala mimo dieťaťa a nej.
Všetko zabezpečovali jej rodičia, či šlo o nákupy, alebo pomoc s dieťaťom. Prvé mesiace strávil otec
vybavovačkami, stretávaniami sa, či už pracovnými, alebo súkromnými. Pred činnosťami, ako kúpanie,
prebaľovanie a pod. utekal, vyhováral sa, že musí ísť niečo akurát zariadiť. Ak bol doma, vždy trávil čas
v inej miestnosti, ako bola s dieťaťom. Čas trávil s mobilom v ruke, alebo len tak pred počítačom hraním

hier. Ak ho žiadala o pomoc, nevedel sa vyjadriť, či bude mať čas, či stihne zabezpečiť to, či ono. Prvýkrát
maloletú prebalil, keď mala 5 mesiacov. Približne od tohto veku, na jej nátlak, sa snažil byť pri kúpaní.
Ako pozorujúci, ktorý napustí vaničku, ale aj to bol pokrok. Na kúpanie si dovtedy zabezpečovala rodičov,
alebo brata. Pri tomto úkone bol donedávna tiež len výnimočne. Okrem maloletej mala prvé mesiace
na starosti ešte aj jeho psa, ktorého nebol schopný ráno vyvenčiť a dať mu najesť. Bez oznámenia, či
poprosenia o venčenie, musela so psom chodievať ráno na prechádzku. Často čakávala ráno svojho

otca, aby mohla odbehnúť so psom von, pretože maloletá L. na narodila v zime a ako s malým dieťaťom
nemohla každý deň chodiť von, nakoľko to nízke teploty a chladné počasie nedovoľovali. Vždy, keďmala maloletá koliky, ktoré trvali do 4 mesiacov, otočil sa otec na posteli chrbtom a spal namiesto toho,
aby ju vystriedal v utišovaní dieťaťa. Nebolo v jej schopnostiach stáť do 22 hod. na nohách a pestovať
dieťa. Niekoľkokrát za noc sa budievala na dojčenie, takže to bolo aj v noci náročné. Toto obdobie si

otec veľmi nepamätá a keď mu to pripomenie, tvári sa, že sa to nedohralo. Práca otca nepozná režim,
čo je pre takýto vzťah ďalšou nevýhodou. Nebol schopný povedať, kedy príde domov a aj ak povedal
nejakú hodinu, väčšinou prišiel o dve, tri hodiny neskôr. Matka sa po tejto stránke nemohla na otca
v ničom spoľahnúť. Čo sa týka zabezpečovania nákupov, potrieb pre dieťa, alebo chodu domácnosti,
opäť to prevažne zabezpečovala ona a jej rodičia. Rodičia otca nejakým spôsobom neprispievajú, ani

dieťaťu nekupujú pravidelne hračky, či plienky, alebo iné potreby. Od istého času (približne od obdobia
odkedy sa matka stala poberateľkou materského príspevku) platí za nákupy otec, no veľakrát sa stalo,
že nákup doniesli jej rodičia, pretože on si túto činnosť odkladá na poslednú chvíľu a veľakrát sa mu
nakúpiť potom nechce. Prevažnú väčšinu činností si odkladá, z čoho je potom chaos, nakopia sa mu
povinnosti a nesplní nakoniec nič. Najhoršie obdobie prišlo, keď mala maloletá 4 - 5 mesiacov, vtedy
dostal otec pracovnú ponuku od K.. Nastalo obdobie, kedy sa dostal do psychického stresu. Nebol

schopný normálne fungovať, nebol schopný konať, nebol schopný pracovať a pokračovať v projektoch,
ktoré mal rozbehnuté. Uvažoval o tom, akým spôsobom sa z toho vymaniť, pýtal sa, či je pre rodinu
potrebný, a že sa taký necíti. Matka mala pocit a bála sa, že si chce niečo otec urobiť. Vynaložila veľkú
psychickú energiu na úkor starostlivosti o dieťa a pomohla mu zvládnuť túto ťažkú etapu jeho života.
Rozprávala sa s ním, snažila sa mu byť psychológom, nabádala ho všetkými možnými spôsobmi, aby sa

pozbieral, chodila do obchodu, zabezpečovala jedlo, chod domácnosti. Radila mu čo má robiť, pretože
nebol schopný ani zodvihnúť telefón a vybaviť základné veci okolo projektov. Snažila sa ho naučiť, ako
plánovaťveci,akosispraviťharmonogramdňa,aképriorityvtom,ktoromprojektetrebakedyurobiť.Toto
obdobie spoločne zvládli. Sľuboval, že bude viac pomáhať a bude mať režim dňa, pretože je to potrebné
pre fungovanie rodiny. Otec sľuboval zmenu, ktorá však neprišla. Matke sa zdalo, že jeho dobrota,

uvedomenie, prešla za 24 hodín. Sexuálny život medzi manželmi skončil. Matka má podozrenie, že ho
praktizuje niekde inde, pretože pred pôrodom tomu bolo inak. V súčasnosti je matka psychicky veľmi
vyčerpaná a v čase, keď dieťa spí sa snaží aktívne odpočívať. Robí veci, činnosti, ktoré jej prinášajú
radosť, ktoré ju postavia na nohy a povzbudia, dodajú jej elán a úsmev. Je to ale len čas, keď maloletá
spí. Tieto aktivity otec neoceňuje, nepochváli ju, naopak, počúva výsmech, že píše články za X € a

podobne. Dokonca sa začal matke vysmievať aj verejne, pred rodičmi a kamarátmi. Od otca takýto čas
na výdych a načerpanie energie na ďalšiu starostlivosť o dieťa matka nemá. Starostlivosť o maloletú zo
strany otca sa pohla tým smerom, že rodinu raz za čas zoberie na dovolenku, prípadne niekam von.
Počas tohto času však aktívne s dieťaťom nie je. V kočíku, alebo nosiči ju nosí matka. Na kolenách
ju máva ona, aktívne sa s ňou vonku hráva tiež ona. So všetkým sa mu musí doprosovať a aj keď ho

požiada, z plánu vzíde, pretože jeho plán sa v priebehu dňa zmení. S maloletou začala chodiť na krúžok
rozvíjania motoriky. Je to tiež aktívne trávenie času, spoločné. Na tomto krúžku sa zúčastnil otec dvakrát
ako pozorovateľ. Matka plánuje maloleté dieťa zahlásiť aj na plavecký kurz, ako boli pôvodne s otcom
dohodnutí, avšak zatiaľ sa tak nestalo. Sú dni, keď ho poprosí o postráženie dieťaťa, pretože sa chce
ráno umyť, urobiť si potrebnú hygienu. Počas toho, ako je s maloletou, otec telefonuje, alebo ťuká do

mobilu. Keď na neho matka nakričí, tvári sa, že sa nič nestalo. Nevie zvládať oprávnený hnev matky,
nevie po toľkých mesiacoch, aké pravidlá má ich spoločný domov, ani sa o nich nemieni s matkou baviť.
Fyzickyjuzačalnapádaťasipreddvomamesiacmi.Akjerozčúlená,pretožemaloletániekedyajcelýdeň
nespí a je z toho unavená, takúto situáciu rieši výsmechom a slovami, že je nebezpečná matka. Pritom
príčina jej hnevu je vo vyčerpanosti, ktorá pochádza z neustáleho psychického tlaku, ktorý on svojou

benevolentnosťou k domácnosti a k starostlivosti o dieťa vytvára. Matka ďalej nechce takto žiť, chce
zabrániťďalšiemuvyhroteniusituácie,prípadnehoršiemufyzickémunásiliuvočijejosobezostranyotca.
Nechce, aby maloletá vyrastala v domácnosti, kde vládne nepokoj a krik, ktorý končí fyzickým násilím
zo strany otca. Otec sa tvári, že k fyzickým útokom nedochádza ani nedochádzalo, že si ich vymýšľa.
Jej rodičia boli svedkom jednej takej situácie. Dokonca, keď si otec matky dovolil v tejto situácii povedať,

že nemajú kričať a takto sa správať pred dieťaťom, otec vyštartoval aj po ňom, no potom sa zháčil, lebo
si zrejme uvedomil, že je to jeho svokor. O dcéru sa nikdy nestaral tak, ako sľuboval pred pôrodom.
Najväčšia starostlivosť a ochota prichádza z jeho strany deň po fyzickom útoku na ňu. Vtedy dokáže
ísť nakúpiť, zrazu všetko funguje, vie, že ráno má maloletú postrážiť, kým sa ona umyje a podobne.
Navarí obed, prípadne, zabezpečí večeru. Takýto stav funguje 24 hodín. Potom sa dostane domácnosť

do starých koľají a znova je výsledkom iba psychická a fyzická únava matky, a fyzický nátlak zo strany
otca, ktorý vo svojej pohodlnosti nie je schopný zabezpečiť základné veci v domácnosti. Matka má vážne
podozrenie, že stresovým momentom bolo pre otca narodenie dieťaťa. Vyvolalo to v ňom návrat jeho
neliečenej psychickej diagnózy. Zintenzívnilo to jej prejavy a čo je najhoršie, podporilo jeho agresiu vočinej. Matka má dôvodnú obavu o svoj život a o život ich spoločného dieťaťa. Nevie povedať presne o akú
diagnózu ide, nikdy to ani otec nešpecifikoval. Matke nie je známe, či v minulosti navštevoval odborníka,
v súčasnosti navštevuje psychológa aj psychiatra. Matka sa domnieva, že jeho stav si vyžaduje odbornú

pomoc a medikamentóznu liečbu. V minulosti mal otec pokus o samovraždu, o čom má matka len
čiastočné informácie, nakoľko ju nikto bližšie neinformoval. Nedávno matku jej svokra informovala, že
otec podstúpil v minulosti ústavné liečenie, o ktorom jej nikdy nepovedal. Tiež jej oznámila, že po liečení
chvíľu bral lieky, ale potom prestal, pretože ho utlmovali. Odvtedy jeho stav asi nikto a hlavne, ani
on sám, neriešil. Je sklamaná, že ako najbližšia osoba a jeho manželka nebola oboznámená s týmito

skutočnosťami o jeho zdravotnom stave a dozvedá sa ich až po troch rokoch od svokry. Domnievala sa,
že prvé dva roky žila s človekom, ktorý je psychicky viac menej vyrovnaný a dokáže zodpovedne riešiť
pracovné úlohy a budovať s láskou vzťah. V podstate nemali nijaké zásadné životné situácie, v ktorých
by sa jeho neschopnosť mohla preukázať, až narodenie dieťaťa bolo kľúčové. Odvtedy sa ich vzťah
zmenil, pretože otec od začiatku nezvládal dennú realitu. Utekal pred zodpovednosťou, nevedel čeliť
úlohám a novému chodu domácnosti. Z celej jeho psychickej situácie obviňoval ju, a pri každom pokuse

o konverzáciu obrátil pozornosť na ňu a na to, že aj ona mám chyby a aj ona má určitú vinu za to, ako
ich vzťah dopadol. Podsúva jej, že aj ona je tá, ktorá potrebuje psychologickú a psychiatrickú pomoc,
pretože je na materskej a to je zásadne situácia, kedy ženy prichádzajú o rozum. Jasne mu vysvetlila,
že ona takúto pomoc nepotrebuje. Netrpí psychózami, ani inými psychickými poruchami, ani netrpí
príznakmi, ktoré by boli pre tieto poruchy charakteristické, ani v minulosti netrpela. Rodinná anamnéza

tiež o takom niečom nenasvedčuje. Necíti potrebu riešiť situáciu, či už vzťahovú, alebo svoje materstvo
s odborníkom. Aj napriek povinnostiam a neustálej starostlivosti o dieťa je schopná reálne a sebakriticky
zhodnotiť svoje správanie. Matka si myslí, že jeho zhadzovanie viny a odmietanie zodpovednosti za to,
kam ich vzťah dospel, je jasné. Jeho choré správanie sa bohužiaľ odzrkadlilo na jej reakciách. Zdravý
človek totiž nevie správne reagovať na správanie psychicky chorého človeka, pokiaľ nie je vyškolený

odborne. Nie je schopný adekvátne reagovať tak, aby situáciu nevyhrotil. Bráni sa rôznymi spôsobmi,
a tu nastáva situácia, pre ktorú už ďalej matka psychicky nedokáže znášať takéto správanie spojené s
fyzickými prejavmi agresie otca. Momentálne je situácia v rodine taká, že je natoľko z otca vyčerpaná,
že potrebuje byť sama, nie je schopná ďalej s ním existovať. Má dôvodnú obavu z jeho správania.
Otec sa vyjadril, že ak sa matka rozhodne rozviesť, nedostane od neho žiadne peniaze a podobne.

Takýto vzťah nie je dobrým prostredím pre vývoj malého dieťaťa, ktoré potrebuje diametrálne odlišné
prostredie. Hlavne vyrovnané, zdravé, bez závislostí, psychóz, hroziacich samovrážd a nepodchytených
zdravotnýchdiagnóz.Takýtovzťahniejeanidobrýmprostredímprematku,ktorápotrebujebyťvpohode,
psychicky vyrovnaná a plne nasadená pre starostlivosť o dieťa a domácnosť. Od otca odišla dňa 25.10.
2017 k jej rodičom. Hlavný dôvod bol, že dostala veľký strach o seba a o dieťa, pretože to bolo po

vypätom období september - október 2017, kedy sa rodičia neustále hádali a v domácnosti panoval krik.
Nevie presne uviesť, o čom boli hádky, ale sprevádzal ich aj fyzický útok od otca voči nej. Prikladal jej
ruky na krk, škrtil ju, kričal, plieskal o stenu. To všetko sa odohrávalo pred maloletou. Otec následne
obhajoval svoje správanie tým, že takto ju musí pacifikovať, lebo ona je tá, ktorá je hysterická, ktorá
vždy spustí hádku. Všetko otáča tak, akoby ona bola tá, ktorá má problém a nie on. Prvý deň po jej

odchode zo spoločnej domácnosti, sa otec správal, akoby sa nič nedialo, oznamoval, kedy príde a pýtal
sa, či chce s ním ísť do reštaurácie. Odmietla a odôvodnila to tým, že skutočne potrebuje byť sama
minimálne mesiac. Na ďalší deň nerobil nič, len jej večer napísal, že je mu smutno. Vzápätí vymýšľal
program a diktoval, čo sa bude robiť. Prišiel za maloletou a hneď si ju bral na ruky, staral sa, zrazu,
aj keď zazvonil telefón, nemusel ho hneď zodvihnúť. Zrazu si vedel naprogramovať deň tak, aby stihol

prísť, zrazu sa s ňou chcel hrať a zabávať, rozprávať sa. Na ďalší deň matku od rána bombardoval
SMS správami. Tvrdil, ako treba nájsť spoločnú cestu, že maloletá si zaslúži kompletnú rodinu, že matka
je tá, ktorá ohýba fakty, ako to jej vyhovuje. Obviňoval ju z toho, že chce všetko zahodiť, lebo je to
jednoduchšie takto vyriešiť, že nie je ochotná čeliť problémom. Správy posielal od 5:40 hod. ráno, do
16:00 hod., kedy prišiel za dieťaťom. Skákal v nich z jednej situácie na druhú, opisoval, ako sa rozprával

so svojim kamarátom, ktorého manželstvo tiež nie je v poriadku a chodia do manželskej poradne, že to
je normálne, že sa takto vzťah rieši a že je normálne mať krízu a je normálne sa ísť poradiť. Neustále
jej prízvukoval, že sú traja, že je tu dieťa. Otec sa jej neustále pýta, či si uvedomuje a naozaj verí tomu,
že chyba je len v ňom. Jej argumenty nepripúšťa, do konfrontácie s ňou nechce ísť a vysvetľovať si veci
očividne nechce. V správach sa ďalej otec obhajoval, že keď je matka unavená, on je trpezlivý a má

snahu dieťa postrážiť, ale ona nechce. Keby bol jeho záujem o dieťa úprimný, nebolo by čo riešiť, sú to
všetko jeho argumenty, ktorými sa chce obhajovať, že chyba a nefunkčný manželský vzťah nie je jeho
problém, že problém je výlučne na strane matky. Rodičia sa stretli v kaviarni bez maloletej s tým, že
si spoločne povedia, ako sa ich manželstvo a spoločný život bude ďalej vyvíjať. Otec používal stále tieisté argumenty, nevidí u seba problém, všetko sa mu zdá prirodzené a bežné, neprikladá celej situácii
dostatočne veľkú pozornosť. Nechce veci vidieť v reálnom svetle, má vlastné videnie, interpretáciu,
ktorá má však ďaleko od reality. Snaží sa s ňou neustále manipulovať, prekrúca fakty, realitu. Matka

nie je ochotná takto ďalej žiť, stráca vieru a silu v samú seba, neprispieva to k celkovej pohode a má
obavu, že sama nebude schopná rozpoznávať, čo je skutočná realita a čo jeho interpretácia reality.
Počas obdobia, kedy bola u jej rodičov, prichádzal otec a trávil čas s dieťaťom. Chcel, aby sa k nemu
vrátili na čo mu matka oznámila, že jedine pod podmienkou, že začne navštevovať psychiatra. Otec
však nástojil na tom, že ku psychiatrovi pôjde jedine, ak tam pôjdu spolu, pretože vinu za nefungovanie

manželstva podľa jeho tvrdení majú obaja. Absolvovali spoločne teda niekoľko sedení na párovej terapii
u psychiatričky G.. Pred Vianocami aj vyzeralo, že terapie majú svoj účinok. Otec sa začal správať lepšie,
skoro ako naozaj manžel a otec, oznamoval jej, kedy príde domov, že si vie veci v práci zariadiť aj tak,
že vie stihnúť kúpanie, alebo tráviť čas s dieťaťom. Pred Vianocami, dokonca, pomáhal i v domácnosti,
upratovaní. Počas Vianoc, boli spoločne na dovolenke na horách, a stala sa opäť situácia, v ktorej
ako otec a manžel zlyhal. Konflikt sa skončil fyzickým atakom otca voči nej. V súčasnosti matka žije

s maloletou sama, dňa 15.01.2018 vysťahovala otca z bytu, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve
s jej bratom a rodičmi. Mesačné náklady na chod domácnosti a starostlivosť o maloleté dieťa matka
uhrádza za pomoci svojich rodičov. Maloletá rastie, cca každé tri mesiace jej treba kompletne kúpiť nové
ošatenie podľa aktuálnej sezóny (vrátane body, ponožiek, čiapku, fusak podľa výšky dieťaťa.) Keďže
dieťa začalo chodiť, zvýšili sa aj náklady na kúpu obuvi. Na konci roka 2017 prišiel otec s návrhom, že

chce každý mesiac ísť na dovolenku s tým, že ak sa nebude môcť uvoľniť z práce na dlhšie ako 10
dní, môže ísť na dovolenku k moru lietadlom matka s maloletou sama. Dovolenku by platil on. Tieto
skutočnosti uviedla matka z dôvodu, že počas spoločného života bol životný štandard rodiny vyšší,
ako priemerný štandard bežných rodín, čo sa prejavovalo aj na počte dovoleniek. Odkedy otec nebýva
s matkou v jednej domácnosti, na bývanie prispieva čiastkou XXX,- € mesačne, v ktorej sú zahrnuté

náklady na energie ( elektrina, plyn), náklady do fondu opráv, garáž a internet. Internet je viazaný na
jeho spoločnosť E..., nakoľko potreboval pre svoju prácu výkonný a rýchly internet. Otec uhrádza stravu
mesačne v sume približne XX,- €. Splátku hypotéky v sume XXX,XX . € spláca matka, ktorá je viazaná na
jej byt. Od obdobia, keď sa stala matka poberateľkou rodičovského príspevku, jej s hypotékou pomáhajú
rodičia. Povinné poistenie bytu v sume XXX,- € uhrádza ona. Z vyššie uvedených dôvodov je preto

žiaduce, zastabilizovať súčasnú situáciu ohľadom maloletého dieťaťa formou neodkladného opatrenia,
ktorým by bolo rozhodnuté o dočasnom zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti. Zabránilo by sa
tak akémukoľvek riziku neočakávaného odňatia maloletej z jej faktickej starostlivosti, pričom by matka
samotná až do právoplatného skončenia konania v merite veci, nemusela žiť v neustálom strachu alebo
obave. Maloletá musí mať dočasne zastabilizovanú právnu istotu, ktorá by zabránila akejkoľvek, čo i

len potenciálnej hrozbe narušenia jej rutinnej stability, istoty a bezpečia, ktoré pri matke rozhodne cíti. Z
hľadiska dočasného a čiastočného materiálneho zabezpečenia maloletého dieťaťa je taktiež potrebné
uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnom rozsahu tak, aby boli pokryté aspoň niektoré
potreby maloletej, ktoré nemá z čoho plnohodnotne uspokojovať. Na základe uvedených skutočností, s
poukazom na právo maloletej na primeranú životnú úroveň, zodpovedajúcu jej veku, neustálemu vývoju,

zdravotnému stavu, ako i všetkým ostatným odôvodneným potrebám, ktoré matka uviedla v tabuľke
nákladov na maloleté dieťa, nie je ďalej žiaduce, aby platenie výživného zostávalo na svojvôli otca,
následkom čoho by došlo k ohrozeniu ekonomickej, materiálnej i existenčnej životnej úrovne maloletého
dieťaťa. V nadväznosti na zákonné podmienky dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia súdom, s
prihliadnutím najmä na matkou tvrdené skutočnosti, že maloleté dieťa nemôže byť až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej odkázané na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb iba zo
strany matky, žiada matka o vyhovenie jej návrhu.

3. Z vyjadrenia otca k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd zistil, že pracuje ako
produkčný pre televízne spoločnosti, čo je práca, ktorá nemá stanovený pevný pracovný čas. Túto prácu

vykonával aj v čase keď sa s matkou zoznámil a aj v čase, keď sa spoločne rozhodli, že si založia
rodinu. Otec napriek svojmu povolaniu a pracovnej vyťaženosti prejavuje vážny a skutočný záujem o
svojumaloletúdcéru.Tvrdeniamatkyoopakupovažujezaúčelové,nakoľkosamimosvojhopracovného
vyťaženia snažil, a v súčasnosti stále snaží o aktívny styk s maloletou a matkou. Je pravdou, že je v
istých časových obdobiach viac pracovne vyťažený, a teda nemôže byť k dispozícii nepretržite počas

celého dňa, avšak aj napriek tejto pracovnej vyťaženosti sa jej snaží čo najviac pomáhať. Od 15. januára
2018 nežijú v spoločnej domácnosti, z dôvodu, že matka ich vzájomné spolužitie v súčasnosti odmieta.
V súčasnosti žije v dome svojich rodičov so sestrou a jej rodinou. Má záujem na obnovení spolužitia s
matkou a s maloletou v jednej domácnosti, rozviesť sa nechce, pričom k matke aj k maloletej prechovávastále úprimné city. Z tohto dôvodu sa jej snaží uľahčiť každodenné povinnosti pokiaľ mu to ona umožní
a dovoľuje mu to aj jeho práca. Matka zatiaľ nepodala návrh na rozvod manželstva, preto má za to, že
manželstvo ešte nie je trvalo rozvrátené a existuje možnosť na obnovenie ich vzájomného manželského

spolužitia. Matka ďalej vo svojom návrhu uviedla, že veľkým problémom je nepredvídateľnosť jeho
časového zaneprázdnenia, preto potreby maloletej zabezpečovali výlučne jej rodičia. Takéto tvrdenia
sa nezakladajú na pravde, pretože svoj pracovný čas si upravil a snaží sa tráviť čo najviac času s
rodinou. Je samozrejme pochopiteľné, že časť pracovného dňa musí tráviť v práci, pričom nemožno
od neho žiadať, aby jej bol k dispozícii neustále počas 24 hodín každý deň v týždni. Pokiaľ matka

potrebuje pomoc v pracovnom čase je samozrejme pochopiteľné, že požiada o pomoc svojich rodičov.
Plnenie pracovných povinností mu nemožno dávať za vinu. Matka sa do dnešného dňa spolieha na
jeho pomoc, ktorú jej vždy ochotne poskytne. K tvrdeniam matky o jej fyzickej a psychickej vyčerpanosti
uviedol, že sa snaží o aktívny kontakt s maloletou a aj o poskytnutie pomoci matke. Navštevuje s ňou
pravidelne krúžok rozvíjania motoriky s maloletou a snaží sa aj o časté návštevy. Vykonáva nákupy do
domácnosti matky a pomáha jej aj s domácimi prácami. Naopak, zo strany matky sa stretáva s kritikou

a snahou o obmedzenie styku. Neustále ho kritizuje pre akúkoľvek drobnosť vo vzťahu k maloletej, od
spôsobu držania na rukách až po spôsob hry. Napriek jeho snahe je mu mnohokrát zo strany matky
bránené v styku s maloletou. Jeho snaha o zlepšenie vzťahov a vzájomnej komunikácie medzi nimi
je sprevádzaná emocionálnymi výstupmi a nekontrolovateľnými výbuchmi hnevu matky. Matka vníma
situáciu čisto subjektívne pričom sa nesnaží o žiaden kompromis prípadne ústupok. V živote ju pritom

fyzickynenapadol,akotouvádzavosvojomnávrhumatka,neudrelju,anijejnespôsobilžiadnezranenia.
V prípade, ak matka neovládne svoje emócie a situácia sa vyhrotí, otec sa ju snaží utíšiť. Matku možno
silnejšie objal, aby sa upokojila, avšak v žiadnom prípade nešlo o akt násilia, ale o snahu upokojiť
situáciu. Matka vo svojom návrhu uviedla, že otec trpí psychickou chorobou, ktorá sa podľa nej u neho
začala prejavovať už v minulosti, avšak nevie špecifikovať kedy a nevie špecifikovať o akú chorobu

ide, ani ako sa prejavuje. Na základe absolútne nepodložených informácií teda tvrdí, že je psychicky
chorý, a že táto choroba ovplyvňuje jeho správanie. Matka tieto svoje tvrdenia nepodložila žiadnym
lekárskym potvrdením, prípadne správou od lekára. Otec takéto tvrdenia matky odmieta. Ide výlučne o
účelové tvrdenie, s cieľom vykresliť ho v negatívnom svetle. Nemá žiadnu psychickú chorobu, ktorá by
akokoľvek ovplyvňovala jeho správanie, vzťah k maloletej, alebo k matke. V žiadnom prípade nie je jeho

zdravotný stav taký, aby ovplyvnil jeho schopnosť starať sa o maloletú, prípadne adekvátne reagovať
na akúkoľvek situáciu. Otec reaguje a správa sa primerane, pričom nedáva matke žiadny dôvod na
to, aby sa bála o svoje zdravie alebo zdravie maloletej. Takéto tvrdenia otec odmieta a žiada súd, aby
na ne neprihliadal, nakoľko uvedené tvrdenia nie sú podložené žiadnymi dôkazmi alebo dokladmi. Má
záujem zabezpečiť maloletej riadne prostredie na zdravý vývoj a kompletnú rodinu. Snaží sa tiež matku

presvedčiť, aby spoločne navštevovali psychológa, resp. podstúpili párovú terapiu. V minulosti sa im
takýto spôsob riešenia sporov osvedčil, pričom je to aj v záujme maloletej. Otec navštevuje psychológa,
ktorý v minulosti pomohol prekonať ich manželskú krízu, do dnešného dňa. Väčšia časť návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia je len uvádzanie nepodložených sporov a hádok medzi nimi ako
rodičmi. Nejde o relevantné informácie týkajúce sa maloletej alebo jeho schopnosti riadne sa o maloletú

starať. Vzhľadom na uvedené má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je za súčasného
stavu v rodine podaný predčasne. Neexistuje žiadna potreba neodkladnej úpravy pomerov, ani dôvod
na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. V druhej časti návrhu sa matka vyjadruje najmä k
nákladom na maloletú, pričom tieto náklady nepodložila žiadnymi dôkazmi. Vyčíslené mesačné náklady
sú účelovo navýšené, pričom z návrhu nie je zrejmé, či matka uvádza len mesačné náklady na maloletú

alebo aj všetky náklady matky na vedenie domácnosti. Matka sa ďalším svojím návrhom podaným na
Okresný súd Bratislava IV vedeným pod sp. zn. 8Pc/4/2018 domáha určenia výživného na manželku,
a to vo výške XXX € mesačne. Celkovo by teda otec v zmysle návrhov matky, mal byť zaviazaný na
úhradu sumy spolu vo výške XXX € mesačne. Otec nemá záujem na vzájomnom odlúčení, chce žiť
s matkou a maloletou v spoločnej domácnosti. Prispieva na energie a na stravu, svojim povinnostiam

sa nevyhýba a ani to nemá v úmysle. Žiadne konanie otca nenasvedčuje tomu, že by sa snažil svojim
povinnostiam, ako otca a manžela vyhýbať, naopak snaží sa o obnovenie spoločného rodinného života.
Pravidelne uhrádza elektrinu, plyn aj náklady spojené s užívaním bytu, v ktorom žije v súčasnosti len
matka s maloletou. Mesačne tieto úhrady dosahujú sumu vo výške cca XXX € (pričom od januára tohto
roka v tomto byte nebýva). Otec ďalej pravidelne vykonáva nákupy pre maloletú aj matku podľa zoznamu

potravín, ktoré mu matka pošle. Uhrádza rovnako aj poistku na auto, ktoré užíva matka maloletej. Tieto
výdaje otec považuje za samozrejmé, nakoľko sú s matkou stále manželia a teda okrem vzájomného
spolužitia do dnešného dňa aj spoločne hospodária. Otec zarába v priemere XXX € v čistom mesačne,
pričom jeho príjem nikdy nebol vyšší ako príjem matky. Naopak matka mala vždy nadštandardný príjem,pričom do dnešného dňa je spoločníčkou spoločnosti M., v rámci ktorej prevádzkuje spolu so svojou
matkou prosperujúcu lekáreň. Matka žije s maloletou v byte o rozlohe 195 m2, pričom upratovanie
jej zabezpečuje upratovacia spoločnosť (náklady vo výške XXX € mesačne uvádza matka vo svojom

návrhu). Úhrady spojené s užívaním bytu (elektrina, plyn, fond údržby a opráv) uhrádza otec maloletej.
Časť nákupov do domácnosti vrátane oblečenia pre maloletú rovnako zabezpečuje otec. Životná úroveň
matky je oveľa vyššia ako jeho životná úroveň, čo ukazuje aj skutočnosť, že žije v súčasnosti u sestry.
Má za to, že v tomto prípade nie je potrebná neodkladná úprava pomerov. O maloletú sa aktívne zaujíma
a stará a rovnako prispieva na jej výživu. Snaží sa o obnovenie vzájomného spolužitia a úprava pomerov

medzi manželmi vo vzťahu k starostlivosti o ich maloletú dcéru je predčasná a nadbytočná.

4. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 336 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a z vyjadrenia otca k
návrhu matky súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného
opatrenia. Podľa názoru súdu, matka neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,

nakoľko z predložených podaní vyplýva, že sa rodičia na stretávaní s maloletou vedia dohodnúť a otec
rešpektuje pozíciu matky v živote maloletej ako aj potrebu jej zdravého vývoja v pokojnom rodinnom
prostredí. Pokiaľ ide o matkou navrhované výživné, z vyjadrení obidvoch rodičov má súd za preukázané,
že otec uhrádza elektrinu, plyn a ďalšie náklady s užívaním bytu, v ktorom býva matka spolu s maloletou,
prispieva tiež na výživu maloletej ako uviedla matka cca XX €, pričom z otcom predložených SMS správ

vyplýva tiež skutočnosť, že sa o matku a maloletú zaujíma a poskytuje im požadovanú starostlivosť.
Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť otcovi výživné pritom len nevyhnutnej miere, čo je v
tomto prípade zo strany otca dobrovoľne zabezpečené, a nevzniká tak neodkladná potreba úpravy. V
konaní vo veci samej sa vykoná náležité dokazovanie, na základe ktorého bude môcť súd rozhodnúť
o zverení maloletej a o úprave práv a povinností k maloletej v takom rozsahu, ktorý bude zohľadňovať

predovšetkým jej najlepší záujem. Z uvedených dôvodov súd návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia v tomto štádiu konania ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).