Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616201967
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616201967.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu: A. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. I. XXX, XXX XX I. I., zast. JUDr. Jozefom Školníkom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným: 1/ A.
A., nar. XX. XX. XXXX a 2/ H. A., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom A. XXX, XXX XX I. nad U.,
obaja zast. JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 291,
987 01 Poltár, v konaní o zaplatenie 1 200,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/38/2016 - 131 zo dňa 11. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým žalobu voči žalovanému 1/ zamietol m e n í
tak, že žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1 500,- Eur od 18. 03. 2013 do 29. 09. 2015 a vo výške 5,75 % ročne
zo sumy 1 000,- Eur od 30. 09. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v
prevyšujúcej časti, t.j. v časti istiny vo výške 200,- Eur a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 200,- Eur od 18. 03. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 2,75 % ročne zo sumy 1
500,- Eur od 18. 03. 2013 do 29. 09. 2015 a úroku z omeškania vo výške 2,75 % ročne zo sumy 1 000,-

Eur od 30. 09. 2015 do zaplatenia, žalobu z a m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti tretieho výroku, ktorou uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému 1/ trovy prvoinštančného konania m e n í tak, že žalovaný 1/ j e p o v i n n ý nahradiť
žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 49,52 %.

III. Zvyšná časť tretieho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanej 2/ trovy konania v rozsahu 100 % zostáva n e d o t k n u t á.

IV. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 49,52 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči žalovanej 2/ zastavil (prvý výrok),
žalobu voči žalovanému 1/ zamietol (druhý výrok) a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a
2/ trovy konania v rozsahu 100 % (tretí výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu vyplýva, že žalobca

sa žalobou domáhal pôvodne len od žalovaného 1/ zaplatenia sumy 1 200,- Eur titulom nezaplatenej
časti kúpnej ceny za odpredaj hovädzieho dobytka. Tvrdil, že kúpna cena vo výške 1 700,- Eur, ktorá
mala byť zaplatená do 17.03.2013, bola sčasti (v sume 500,- Eur) zaplatená manželkou žalovaného dňa
29. 09. 2015. Preto si uplatňoval aj príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy1 700,- Eur od 18.03.2013 do 29.09.2015 a zo sumy 1 200,- Eur od 30. 09. 2015 do zaplatenia. Po
spochybnení pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ v priebehu konania tým, že žalovaný 1/ namietal,
že pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v mene a na účet žalovanej 2/ ako jej splnomocnený zástupca,

si žalobca uplatnil nárok aj voči žalovanej 2/. Súd prvej inštancie pripustil žalovanú 2/ do konania ako
ďalšiu stranu sporu uznesením č. k. 9C/38/2016 - 25 zo dňa 28. 04. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 01. 06. 2016. Žalovaná 2/ následne vzniesla v konaní námietku premlčania nároku žalobcu voči nej,
v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu voči nej späť, a preto súd prvej inštancie konanie voči nej prvým
výrokomnapadnutéhorozsudkuzastavil.Tentovýrokrozsudkuakoajzávislýtretívýrokrozsudkuvčasti,

ktorou súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej 2/ trovy konania v rozsahu 100
% nadobudli právoplatnosť dňa 03. 03. 2017, nakoľko neboli odvolaním dotknuté.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovné:

4. Žalobca v konaní tvrdil a vypovedal, že dňa 10. 03. 2013 predal hovädzí dobytok žalovanému. Pri

uzatváraní ústnej dohody boli len oni dvaja prítomní. So žalovaným sa stretol prvýkrát. Dohodli sa tak,
že zaplatí jatočnú cenu za býka o váhe 700 kg vo výške 1,80 Eur za kg živej váhy. Cena kravy bola
dohodnutá na 1,-Euro za kg živej váhy pri váhe 568 kg. Zrážka u býka bola 6 % a u kravy 10 %. Žalovaný
1/prisľúbil,žepoodváženízaplatízazvieratávhotovosti.Následnepovedal,ženemápeniazeanevedel
žalobcu vyplatiť. Sľúbil, že do 7 dní mu kúpnu cenu zaplatí. Pretože sa tak nestalo, žalobca jednal so

žalovanou 2/. Prisľúbila, že finančné prostriedky zaplatia, keď dostanú dotáciu. Následne sa vyjadrila
tak, že dotáciu nedostali a nevie finančné prostriedky zaplatiť. Kúpnu cenu nezaplatil ani žalovaný 1/,
ale ani žalovaná 2/, ktorá žalobcovi odovzdala len sumu 500,-Eur. Odovzdanie tejto sumy žalovanou 2/
pri bráničke pred obydlím žalovaných potvrdil aj svedok M. U., ktorý bol pritom prítomný, dátum, kedy sa
tak stalo nevedel uviesť. Ďalej svedok vypovedal, že žalovaná 2/ povedala, že ostatné peniaze zaplatia

potom, že manžel (žalovaný 1/) vonka predáva, že majú volať. Svedok preto volal na číslo žalovanej 2/,
ale nebrala žiaden telefón. Zároveň však vypovedal, že nebol prítomný pritom, keď žalobca a žalovaný
1/ uzatvárali kúpnu zmluvu, ktorá sa týkala kúpy a predaja býka a kravy. Žalovaná 2/ prítomnosť svedka
pri odovzdávaní sumy 500,- Eur okolo deviatej hodiny večer potvrdila.

5. Žalovaný 1/ v konaní tvrdil a vypovedal, že je pravdou, že jednal so žalobcom, avšak v mene jeho
manželky - žalovanej 2/. Predmetom kúpnej zmluvy bola krava a býk. Žalobca mu ukázal zvieratá, tak
potom sa jednali. Splnomocnenie zo dňa 21. 09. 2012 žalobcovi nepredložil, pretože ho nepýtal. Žalobca
nemal odkiaľ vedieť, že vystupuje ako zástupca a žalovaný 1/ nepovažoval za potrebné ho informovať
ako ide od neho kupovať dobytok, nakoľko keď chcel od žalobcu papier, žalobca hovoril, že on to chce

predaťbezpapiera.Dobytoknáslednežalovaný1/prevážaldoMedzibrodu.Žalobcovivyplatildodatočne
sumu 1 000,- Eur. Tieto peniaze odovzdával vo A. I. pred obchodným domom LIDL a sumu 500,- Eur
vyplatila jeho manželka.

6. Žalovaná 2/ v konaní tvrdila a vypovedala, že manželovi dala splnomocnenie, podľa ktorého mohol

vykupovať dobytok. Žalobca nepodpísal žiaden doklad. Podľa jej vedomostí manžel zaplatil žalobcovi
finančné prostriedky vo výške 1 000,- Eur a ona zaplatila žalobcovi sumu 500,- Eur dňa 29. 09. 2015.

7. Svedok T. A. - otec žalovaného 1/ vypovedal tak, že v septembri 2015 mal záujem kúpiť chladničku,
preto mal pri sebe 500,- Eur. Keďže bol hladný a smädný, syn mu na požiadanie zastavil vo A. I. pred

obchodným domov LIDL. Vo A. I. šiel žalovaný 1/ ohliadať dobytok. Následne mu po 20 - 30 minútach
telefonoval žalovaný 1/, či má pri sebe nejaké peniaze, na čo mu svedok povedal, že má pri sebe 500,-
Eur. Po príchode žalovaného 1/ mu odovzdal 500,- Eur a žalovaný 1/ vybral ďalších 500,- Eur, prepočítal
to a povedal, že príde nejaký pán a príde si po peniaze, čo mu má vyplatiť za hovädzí dobytok. Po piatich
minútach prišiel žalobca na bielom Favorite, odstavil motorové vozidlo vedľa ich motorového vozidla,

žalovaný 1/ z auta vystúpil, vzal peniaze, mal ich v ruke. Prišiel ku žalobcovi a dal mu peniaze. Svedok
uviedol, že videl, ako žalovaný 1/ odovzdáva peniaze žalobcovi. Situáciu videl z motorového vozidla. Syn
sa vyjadril po návrate do osobného motorového vozidla, že kupoval od žalobcu, ktorému dal finančné
prostriedky, býka a kravu a že mal so žalobcom problém, pretože mu žalobca nechcel podpísať žiaden
doklad. Žalobca na to uviedol, že vidí svedka na pojednávaní po prvýkrát, na čo svedok odpovedal, že

keďže sedel v motorovom vozidle a z neho nevystúpil a bolo okolo 11.00 hod. dopoludnia, žaloba ho
mohol, ale nemusel vidieť.8. Svedok W. I. vypovedal tak, že nebol bezprostredne pritom, keď sa žalobca a žalovaný 1/ spolu
rozprávali a jednali, ich dohodu nepočul, pretože on sám predával svoj dobytok a sústredil sa na to. On
predával dobytok pánovi A., ale faktúra č. 13FV005 a dodací list zo dňa 11. 03. 2013 na požiadanie

žalovaného 1/ boli vystavené na meno H. A.. Svedok bližšie neskúmal a žalovaný 1/ mu nevysvetlil, z
akého dôvodu chce, aby bola faktúra vystavená na žalovanú 2/ a nie žalovaného 1/, s ktorým jednal.

9. Svedok V. V., zať žalobcu v konaní vypovedal, že pri samotnej dohode ohľadne kúpnej ceny medzi
žalobcom a žalovaným 1/ nebol. Na mieste bol z dôvodu, že sa išiel prevážať dobytok. Keď dobytok

naložili na auto, odviezli ho do Xza účelom jeho odváženia. Tam žalovaný povedal, že nemá pri sebe
peniaze, že do siedmich dní všetko vyplatí. Svedok nevedel uviesť, o akú sumu sa malo jednať,
vypovedal, že asi 1 700,- Eur, vedel to len od svokra (žalobcu), a že mu žalovaný dal asi 500,- Eur. V
A. pri obydlí žalovaných nikdy nebol.

10. Z výzvy na uhradenie nedoplatku financií zo dňa 11. 12. 2015 vyplýva, že žalobca písomne vyzýval

žalovaného na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny za odpredaný hovädzí dobytok vo výške 1 200,- Eur.
Výzvu adresoval do A. 105 k rukám žalovaného 1/. Zásielka bola posielaná ako doporučená.

11. Z rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Lučenec, ul. Mieru 2, Lučenec zo dňa
08. 02. 2011 vyplýva, že žalovanému 1/ bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vodičov a sprievodcov

na vykonávanie činnosti: preprava živých zvierat druhu: domáce nepárnokopytníky, hovädzí dobytok,
domáce ovce, domáce kozy, ošípané.

12. Z faktúry č. 2013/4 vyplýva, že žalovaná 2/ ako dodávateľ, Samostatne Hospodáriaci roľník, A. XXX
pre odberateľa bitúnok B. B. T., S. S. vystavila faktúru predmetom ktorej bol predaj hovädzieho dobytka

9 kusov podľa dodacieho listu vo výške 8 451,55 Eur bez dane.

13. Z príjmových pokladničných dokladov č. 13100028 a 13100029 vyplýva, že pre iných odberateľov
vystavilažalovaná2/príjmovépokladničnédoklady.Žalovaná2/inýmosobámvystavovalafaktúry,takou
je faktúra č. 13FV005 a dodací list zo dňa 11. 03. 2013. Žalovaná 2/ predložila prehlásenie zo dňa 10.

03. 2013, podľa ktorého žalobca potvrdzuje, že dňa 10. 03. 2013 odpredal žalovanej 2/ jedného býka,
cena je v prehlásení uvedená vo výške 1 170,-Eur a jednu kravu, cena je uvedená vo výške 330,- Eur,
avšak prehlásenie je podpísané len žalovanou 2/ a na mieste predávajúceho je napísané, že žalobca
odmietol doklad podpísať. Aj na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 27. 09. 2015 a príjmovom
pokladničnom doklade z toho istého dňa, podľa ktorých mala žalovaná 2/ uhradiť žalobcovi zvyšok

kúpnej ceny spolu vo výške 1 000,- Eur chýba podpis žalobcu s poznámkou „odmietol podpísať“.

14. V konaní bola na pojednávaní konanom dňa 16. 08. 2016 predložená listina založená na č. l. 55
spisu, z ktorej vyplýva, že žalovaná 2/ splnomocnila žalovaného 1/ na výkup hovädzieho dobytka a na
všetky úkony s tým spojené dňa 21. 09. 2012. Podľa osvedčovacej knihy vedenej obcou Šoltýska bol

podpis žalovanej 2/ osvedčený dňa 21. 09. 2012.

15. Z individuálneho registra hovädzieho dobytka na farme na č. l. 56 až 60 spisu bolo preukázané,
že žalobca bol vlastníkom hovädzieho dobytka s ušným číslom SK 252782611 a SK 801305446. Dňa
10. 03. 2013 bol tento hovädzí dobytok odpredaný na bitúnok Medzibrod od žalovanej. Dobytok bol

odhlásený, pričom odhlásenie bolo poslané do Centrálnej evidencie zvierat v Žiline.

16. Súd prvej inštancie na základe takto vykonaného dokazovania mal za to, že žalobca ako vlastník
hovädzieho dobytka dňa 10.03.2013 uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol hovädzí dobytok. Súd
prvej inštancie uveril tvrdeniu žalobcu, že kúpna cena vo výške 1700,- Eur mala byť zaplatená kupujúcim

do 17. 03. 2013. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie považoval za nesporné vzhľadom na tvrdenia
strán, ale aj svedkov, ktorí boli vypočutí v spore. Spornou medzi stranami sporu bola už len otázka, či
kúpnu zmluvu uzatváral so žalobcom žalovaný 1/ ako fyzická osoba alebo vystupoval ako splnomocnený
zástupca na základe dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
uveril tvrdeniu žalovaných 1/ a 2/, že zmluvu uzatváral žalovaný 1/ ako splnomocnený zástupca, pretože

žalovaní 1/ a 2/ predložili listinný dôkaz - dohodu o splnomocnení. Splnomocnenie nebolo vyhotovené
v priebehu sporu alebo krátko pred jeho začatím, ale už dňa 21. 09. 2012 a podpis žalovanej 2/
na listine bol overený v osvedčovacej knihe obce A. dňa 21. 09. 2012. V splnomocnení je uvedený
rozsah oprávnení A. A., ktorý bol splnomocnený na výkup hovädzieho dobytka a na všetky úkony stým spojené. Žalovaná 2/ podniká ako samostatne hospodáriaci roľník. Hovädzí dobytok vykupuje aj od
iných osôb. Na vykonávanie živnosti má príslušné živnostenské oprávnenie. Žalovaná 2/ je zapísaná
v živnostenskom registri 640-SK 252782611 a SK 801305446 ako podnikateľka v oblasti obchodu s

hovädzím dobytkom, ktorý vykupuje a predáva. Na vykonávanie živnosti má príslušné živnostenské
oprávnenie. Naviac bitúnok Medzibrod T. B., C. plážou 8, S. S. potvrdil, že od žalovanej 2/ odkúpil
hovädzí dobytok s ušným číslom SK 252782611 a SK 801305446, ktorého pôvodným vlastníkom bol
žalobca. Žalovaný 1/ bol teda oprávnený na výkup hovädzieho dobytka a na všetky úkony s tým spojené
pre žalovanú 2/, preto kúpna zmluva podľa § 588 Občianskeho zákonníka mohla vzniknúť len medzi

žalobcom a žalovanou 2/. Podporne súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný 1/ nemohol uzavrieť platnú
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je kúpa a predaj hovädzieho dobytka, pretože na uzatváranie takýchto
kúpnych zmlúv nemal oprávnenie - koncesiu, v dobe uzavretia kúpnej zmluvy o predaji hovädzieho
dobytka nemal na vykonávanie živnosti príslušné živnostenské oprávnenie, takže takáto kúpna zmluva
by bola absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Predaj zvierat nie je
zaradený do kategórie voľnej živnosti. Sud prvej inštancie preto uzavrel, že žalovaný 1/ nie je v právnom

vzťahu so žalobcom a nie je pasívne legitimovaný v spore o zaplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 10. 03. 2013 medzi žalobcom a žalovanou 2/, keďže žalovaný 1/ konal ako zástupca
žalovanej 2/. Práva a povinnosti z kúpnej zmluvy, teda povinnosť zaplatiť kúpnu cenu mohla vzniknúť
len žalovanej 2/. Pasívne legitimovanou by teda bola žalovaná 2/.

17. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej s poukazom na ustanovenia § 588, § 23 a
§ 24 Občianskeho zákonníka.

18. O nároku žalovanej 2/ na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), nakoľko žalobca zavinil zastavenie konania voči žalovanej 2/.

O nároku žalovaného 1/ na náhradu trov konania súd prvej inštacnie rozhodol podľa § 255 C. s. p.,
nakoľko žalovaný 1/ mal plný úspech vo veci.

19. Proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ a proti
tretiemu výroku v časti povinnosti žalobu nahradiť žalovanému 1/ trovy konania podal v zákonnej lehote

odvolanie žalobca. Vzhľadom na rozsah odvolania je konanie voči žalovanej 2/ právoplatne skončené,
preto stranami sporu v odvolacom konaní sú len žalobca a žalovaný 1/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a písm. h) C. s. p. t.j. s tvrdením,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V skutočnosti rozsudok napadol len
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., pretože dôvod uvedený v písm. e)
nijako nešpecifikoval, neuviedol, aké navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, mal len za to, že
vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) nesprávne vyhodnotil. Žalobca súdu prvej inštancie vyčítal,
že jeho rozhodnutie je na základe vykonaného dokazovania prekvapivé a nezákonné. Podľa žalobcu

je nepochybné a žalovaný 1/ to i priznal, že hovädzí dobytok od žalobcu vykúpil on sám, celý čas
vystupoval pod svojím menom a až na pojednávaní sa zistilo, že existuje nejaké splnomocnenie o tom,
že by mal zastupovať žalovanú 2/, voči ktorej však už uplynula trojročná premlčacia doba v čase, keď
táto skutočnosť vyšla najavo. Žalovaná 2/ pri osobnom stretnutí so žalobcom za prítomnosti svedka
M. U. uhradila sumu 500,- Eur, ale nepovedala, že by dobytok vykupoval jej manžel - žalovaný 1/ na

základe jej splnomocnenia. Mal za to, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ nie je v
žiadnom právnom vzťahu so žalobcom je konštatovaním, ktoré nevyplýva z vykonaného dokazovania.
Tvrdeniežalovaného1/,žežalobcovizaplatil1000,-EurpredobchodomLIDLvoA.I.vseptembri2015a
napriek tomu mu žalobca odmietol potvrdiť príjmový a výdavkový doklad považoval žalobca za nelogické
a irelevantné, pretože žalobca chová dobytok oficiálne, chov má riadne evidovaný v registri hovädzieho

dobytka, a preto nemal žiaden dôvod nepodpísať doklad o prevzatí financií. Žalobca v odvolaní uviedol
ust. § 451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

20. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Trval na tom,
že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu tak, ako ostatní predávajúci. Jeden z predávajúcich - svedok W.I. na pojednávaní dňa 16. 08. 2016 jasne uviedol, že ako živnostník vystavil faktúru za odpredaný
hovädzí dobytok žalovanej 2/. Žalovaný 1/ mu odovzdal fakturačné údaje za účelom vystavenia faktúry.
Ostatným chovateľom - nepodnikateľom bol vystavený príjmový blok, ktorý však žalobca odmietol

podpísať. Žalovaný 1/ vystupuje pri výkupe hovädzieho dobytka ako zástupca žalovanej 2/, pretože táto
nemá špeciálne vodičské oprávnenie na prevoz dobytka. Žalovaná 2/ má živnostenské oprávnenie, jej
chovatelia fakturujú odpredaný dobytok, následne ho ona odpredáva bitúnku Medzibrod, čo vyplynulo
aj z jeho potvrdenia.

22. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ nepresne, ale obsahovo správne citoval
časti výpovede svedka B.I. zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 08. 2016, kde sa na strane 14 a 15
uvádza: „Odovzdával som dobytok pánovi A..... ...predal som to pánovi A.. ... Ja som zavolal pána A.,
na moje zavolanie prišiel, pozrel dobytok, dohodli sme sa. ... Ja som predával dobytok pánovi A., len
sa to nefakturovalo pánovi A., ale pani A.. Nijak mi to nevysvetlil, ale mi povedal fakturačné údaje, že
treba faktúru vystaviť na pani A.. ... Zástupca žalobcu má ešte jednu otázku na pána I.: Niekedy Vám

povedal pán A., že on zastupuje v tomto výkupe manželku a nejedná sám za seba? Svedok odpovedá:
Nie, ja som to dovtedy nevedel, kým sa táto fakturačná vec neudiala. Vždy som si myslel, že on je hlavný
vykupovač.“ Ďalej žalobca v podstate zopakoval argumenty uvedené v odvolaní.

23. Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobcu ohľadne výpovede svedka XX. Konanie I. uviedol, že stále nie

je zrejmé, prečo by svedok ako podnikateľ uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným 1/, ale kúpnu cenu
fakturovalpodnikateľkežalovanej2/,ktorámuajkúpnucenuzaplatila.Faktúrupritomvystavovalsvedok.
Malzato,žeakbyžalovaná2/nebolakupujúcouajvovzťahukžalobcovi,mohlahopriosobnejnávšteve
odmietnuť a časť kúpnej ceny vo výške 500,- Eur nevyplatiť. Peniaze vyplatila aj bez príjmového bloku,
nakoľko vie, že drobní chovatelia dobytka nechcú vydať žiadne potvrdenie o prijatí peňazí.

24. Konanie pred súdom prvej inštancie sa začalo dňa 19. 02. 2016 za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti C.
s. p. Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p., podľa ktorého sa nový
procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že

právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované,
prejednal a rozhodol vec už podľa ustanovení C. s. p. Rovnako odvolanie žalobcu bolo podané na súd
prvej inštancie už za účinnosti C. s. p. dňa 01. 03. 2017. Odvolací súd funkčne príslušný na rozhodnutie
o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. pri prejednaní odvolania aplikuje v zmysle príkazu § 470 ods. 1
C. s. p. ustanovenia tohto zákona.

25. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. v prejednávanej
veci nevykonal v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), nie však jeho hodnotením.

26. Odvolací súd preto preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 C. s. p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa
§ 380 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C. s. p. zmenil
z nasledovných dôvodov:

27. Súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne,
dokonca podľa názoru odvolacieho súdu vykonal aj dôkazy, ktoré presahujú rámec potrebný pre zistenie
rozhodujúcich skutočností. Takto zistený skutkový stav však nesprávne vyhodnotil a vyvodil z neho
nesprávne právne závery ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1/. V tejto súvislosti
odvolací súd v zmysle § 382 C. s. p. vyzval strany sporu (žalobcu a žalovaného 1/), aby sa v lehote 10

dní od doručenia výzvy vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre
rozhodnutie veci podľa odvolacieho súdu rozhodujúce. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedeného vo
výzve podľa § 382 C. s. p. je pre rozhodnutie tejto právnej veci potrebné ustáliť, či ústnu kúpnu zmluvu
vzhľadom na jej obsah preukázaný v konaní pred súdom prvej inštancie uzavrel žalobca ako predávajúci

s kupujúcim - žalovaným 1/, alebo kupujúcou - žalovanou 2/, v ktorej mene a na jej účet mal konať
žalovaný 1/ ak splnomocnený zástupca s poukazom na ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v
prípade záveru, že kupujúcim bol žalovaný 1/, či chýbajúce podnikateľské oprávnenie žalovaného 1/ navýkup a predaj hovädzieho dobytka má za následok neplatnosť kúpnej zmluvy s poukazom na § 3 ods.
1 Obchodného zákonníka.

28. K výzve odvolacieho súdu žalobca uviedol, že súhlasí s možným použitím predmetných zákonných
ustanovení.

29. Žalovaný 1/ na výzvu uviedol, že ako vyplýva z výpovede svedka W. I., ostatní chovatelia pochopili
a bolo im pri uzatváraní kúpnych zmlúv dňa 10. 03. 2013 zrejmé, že v zmysle § 32 ods. 1 Občianskeho

zákonníka žalovaný 1/ koná v mene žalovanej 2/. Takisto žalobca prevzal od žalovanej 2/ splátku kúpnej
ceny, ktorú pokiaľ uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným 1/ prevziať nemal. Dal na zváženie odvolacieho
súdu, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalobca nemal mať vedomosť o tom, komu dobytok predal, pri
prevzatí časti kúpnej ceny už vedomosť o existencii žalovanej 2/ ako kupujúcej mal.

30. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za

niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

31. Podľa § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej
osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

32. Súd prvej inštancie siahodlhým dokazovaním s poukazom na to, že všetky dôkazy hodnotil jednotlivo
ako aj v ich vzájomnej súvislosti vyvodil právny záver o tom, že pasívna vecná legitimácia svedčí
v tomto konaní žalovanej 2/ a nie žalovanému 1/, najmä z plnomocenstva síce datovaného dňom
21. 09. 2012, avšak predloženého na pojednávaní až dňa 16. 08. 2016, ako aj z toho, že dobytok
odkúpený do žalobcu následne odpredala bitúnku Medzibrod žalovaná 2/. Ust. § 32 ods. 1 Občianskeho

zákonníka však hovorí o tom, že skutočnosť, s kým žalobca konal, musela vyplývať už zo samotného
právneho úkonu - ústnej kúpnej zmluvy a ak z nej nevyplývalo, že žalovaný 1/ konal za žalovanú 2/,
zákon stanovuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že konal vo vlastnom mene. Stačilo teda vykonať
dokazovanie ohľadne zistenia obsahu kúpnej zmluvy, nakoľko následné okolnosti spočívajúce v tom,
že až po niekoľkých rokoch je v súdnom konaní predložené plnomocenstvo udelené žalovanou 2/ pre

žalovaného1/,abyvjejmeneanajejúčetvykupovaldobytokažežalovaná2/odpredaladobytokbitúnku
Medzibrod sú v zmysle § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne bezvýznamné. Plnomocenstvo by
malo svoju relevanciu len vtedy, ak by jeho existenciu žalovaný 1/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy so
žalobcom aspoň spomenul (nemusel ho v tom čase aj nevyhnutne preukázať, predložiť - viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 2523/2010), avšak mal vyvinúť iniciatívu v smere, aby mal žalobca

pri uzatváraní zmluvy vedomosť, že stranou zmluvy nie je žalovaný 1/, ale žalovaná 2/. Žalovaný 1/
však pri svoje výpovedi uviedol, že nepotreboval za potrebné túto skutočnosť žalobcovi oznámiť, pretože
žalobca chcel predať dobytok bez papierov. Pritom dôkazné bremeno, že žalovaný 1/ konal za žalovanú
2/ znáša práve žalovaný 1/ ako prípadný splnomocnenec (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 32 Odo 1091/2006). Ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka slúži práve na to,

aby bola chránená dobrá viera strán zmluvy a právna istota v tom, že s kým konajú je aj účastníkom
právneho úkonu, ak z právneho úkonu nevyplýva inak.

33. Pokiaľ ide o žalovanými v konaní pred súdom prvej inštancie predložené prehlásenie o výške kúpnej
ceny v sume 1 500,- Eur zo dňa 10. 03. 2013 a príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 27.

09. 2015, tieto nie sú podpísané žalobcom, teda mohli byť vyhotovené aj dodatočne, alebo bez jeho
vedomia a žalovaná 2/ tam sama uviedla poznámku, že ich odmietol podpísať, čo však mohla uviesť
účelovo, teda nič nedokazujú.

34. Pokiaľ ide o potvrdenie bitúnku Medzibrod, že dobytok odkúpil od žalovanej 2/, k tomu odvolací

súd uvádza, že jednak žalobcu nemuselo zaujímať, ako sa s odpredaným dobytkom ďalej naloží a
jednak mohol žalovaný 1/ previesť vlastníctvo k dobytku aj ústne na žalovanú 2/ aj v ten istý deň. Teda
len samotné potvrdenie bitúnku o tom, kto mu odpredal dobytok pôvodne patriaci žalobcovi, taktiež
nedokazuje,žežalovaný1/priuzatváraníkúpnejzmluvysožalobcomkonalvmenežalovanej2/.Navyše
ako už bolo uvedené vyššie, konanie v mene iného muselo vyplývať z kúpnej zmluvy uzavretej so

žalobcom, nie z iného právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 2/ a bitúnkom.

35. Hodnotenie výpovede svedka Jána Kalmára zo strany žalovaného 1/, že mu bolo zrejmé, že on
odpredáva svoj dobytok žalovanej 2/ na základe vystavenej faktúry považuje odvolací súd za účelové.Z jeho vyššie citovanej výpovede vôbec nevyplýva, že mu to bolo zrejmé, skôr sa čudoval, prečo má
vystaviť faktúru na iné meno a žalovaný 1/ necítil potrebu mu to vysvetľovať. V jeho prípade by sa
však dalo konštatovať, že neznalosť zákona neospravedlňuje a takéto počínanie žalovaného 1/ mohlo

u neho vzbudiť obavu, či naozaj uzatvára zmluvu so žalovaným 1/ v jeho mene a na jeho účet, alebo
žalovaný 1/ je len zástupcom žalovanej 2/ a koná v jej mene a na jej účet, ak faktúru č. 13FV005 a
dodací list zo dňa 11. 03. 2013 vystavil na žalovanú 2/. Predmetom tohto konania však nie je zaplatenie
kúpnej ceny z kúpnej zmluvy uzavretej s ním. Ak by aj on mal vedomosť o tom, že uzatvára kúpnu
zmluvu so splnomocneným zástupcom žalovanej 2/, teda ona je kupujúcou, to nesvedčí o tom, že

tomu tak bolo aj v prípade kúpnej zmluvy, ktorú uzatváral žalobca, teda že on mal takúto vedomosť.
Z vykonaného dokazovania takáto vedomosť žalobcu nevyplynula. Žiaden zo svedkov - ani pán D.I.
totiž svojou výpoveďou nepotvrdili, ako a na čom sa žalobca a žalovaný 1/ dohodli, svedkovia nevedeli
uviesť, čo bolo obsahom kúpnej zmluvy, pokiaľ ide o zmluvné strany a výšku kúpnej ceny.

36. Taktiež príjmové pokladničné doklady č. 13100028 a 13100029 a prehlásenia, z ktorých vyplýva,

že pre iných odberateľov vystavila žalovaná 2/ príjmové pokladničné doklady nesvedčia o tom, že
kupujúcou aj v prípade kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom bola žalovaná 2/. Takáto okolnosť musí
vyplývať z daného právneho úkonu, nie z iných právnych úkonov uzavretých s inými subjektami, hoc aj
v ten istý deň, navyše v inej obci.

37. Pokiaľ žalovaný 1/ odvodzuje vedomosť žalobcu o tom, že kupujúcou bola žalovaná 2/ z toho, že
pri osobnej návšteve u nich v X/, žalobca prevzal časť kúpnej ceny vo výške 500,- Eur od žalovanej 2/ a
ak by si myslel, že kupujúcim je žalovaný 1/, tak by peniaze neprevzal, k tomu odvolací súd uvádza, že
žalobca si to mohol vyložiť aj tak, že žalovaná 2/ plnila za iného - jej manžela - žalovaného 1/, čím sa v
zmysle § 454 Občianskeho zákonníka žalovaný 1/ bezdôvodne obohatil na úkor žalovanej 2/. Navyše o

žalovanej 2/ sa dozvedel žalobca až pri osobnej návšteve uskutočnenej viac ako dva roky po uzavretí
kúpnej zmluvy, s ňou samotnou nekonal pri uzatváraní kúpnej zmluvy, teda okolnosť, že kupujúcim je
žalovaná 2/ a nie žalovaný 1/ nevyplynula zo samotného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, a preto platí
nevyvrátiteľná právna domnienka, že žalovaný 1/ konal vo vlastnom mene.

38. Neobstojí ani podporná argumentácia súdu prvej inštancie, že žalobca musel uzavrieť kúpnu zmluvu
so žalovanou 2/ ako kupujúcou, pretože ona má živnostenské oprávnenie na výkup dobytka a žalovaný
1/ nie, teda ak by uzavrel zmluvu so žalovaným 1/ v jeho mene, bol by právny úkon neplatný pre rozpor
so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vznik a neplatnosť právneho úkonu sú totiž dve
rozdielne právne kategórie. Len uzavretý - vzniknutý právny úkon môže byť z niektorého zo zákonných

dôvodov neplatný. Ak ani nevznikol, nemá zmysel uvažovať o jeho neplatnosti. Teda to, že je právny
úkon prípadne neplatný nemá nič spoločné s tým, v koho mene a na koho účet bol uzavretý. Navyše v
zmysle § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka chýbajúce podnikateľské oprávnenie niektorej z konajúcich
osôbnemázanásledokneplatnosťprávnehoúkonuazvykonanéhodokazovanianevyplynulo,žebymal
žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedomosť o žalovanej 2/, tobôž o jej živnostenskom oprávnení.

39.Vzhľadomnauvedenémáodvolacísúdzato,žeprávnyzáversúduprvejinštancie,žežalovaný1/nie
je pasívne vecne legitimovaný v spore o zaplatenie zvyšku kúpnej ceny z kúpnej zmluvy uzatvorenej so
žalobcomniejesprávny.Podľaodvolaciehosúduvzmysle §32ods.1Občianskehozákonníkaplatí,
že žalovaný 1/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal vo vlastnom mene, je teda pasívne vecne legitimovaný

v tomto spore. Na podporu tohto záveru odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 26 Cdo 2857/2007, 32 Odo 138/2005.

40. Odvolací súd sa preto na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie zaoberal
otázkami, v akej výške bola dohodnutá kúpna cena a či bola v celom rozsahu zaplatená. Žalobca totiž v

konaní tvrdil, že kúpna cena bola dojednaná vo výške 1 700,- Eur, kým žalovaní tvrdili že spolu vo výške
1 500,- Eur (1 170,- Eur za býka a 330,- Eur za kravu). Žalobca aj žalovaní zhodne tvrdili, že časť kúpnej
cenyvovýške500,-Eurbolažalobcovizaplatená.Vzápisniciopredbežnomprejednanísporuzodňa27.
07. 2017 preto súd prvej inštancie konštatoval, že medzistranami sporu je nesporné, že dňa 10. 03. 2013
bola uzavretá ústna kúpna zmluva, sporné sú skutočnosti, medzi ktorými zo strán sporu bola zmluva

uzavretá, výška kúpnej ceny a či žalovaná časť kúpnej ceny bola vyplatená. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žiaden z vypočutých svedkov nevedel potvrdiť, na akej kúpnej cene sa žalobca a žalovaný
1/ dohodli, svedok W. I. uviedol, že si riešil svoj dobytok a svedok M. U. uviedol, že nebol pritom, keď sa
dojednával obsah kúpnej zmluvy. Svedok V. V., zať žalobcu v konaní vypovedal, že pri samotnej dohodeohľadne kúpnej ceny medzi žalobcom a žalovaným 1/ nebol. Na mieste bol z dôvodu, že pomáhal s
nakladaním dobytku do motorového vozidla. Informáciu, že kúpna cena bola dojednaná vo výške 1
700,- Eur mal len sprostredkovanú, povedal mu to žalobca. Takto zistený skutkový stav následne súd

prvej inštancie nepochopiteľne okomentoval a zhodnotil tak, že uveril tvrdeniu žalobcu, že mu mala byť
zaplatená kúpna cena vo výške 1 700,- Eur a túto skutočnosť považoval za nespornú vzhľadom na
tvrdenia strán, ale aj svedkov, ktorí boli vypočutí v spore. Uvedené zhodnotenie nemá oporu v zistenom
skutkovom stave. Výška kúpnej ceny a rozsah jej zaplatenia boli predsa predmetom dokazovania a z
vykonaných dôkazov - výpovedí svedkov nebolo potvrdené, aká bola výška kúpnej ceny, nakoľko pri

dohode o jej výške nikto zo svedkov nebol.

41. Za nespornú možno považovať kúpnu cenu do výšky 1 500,- Eur, nakoľko žalovaní v konaní popreli,
že by bola dohodnutá so žalobcom kúpna cena až vo výške 1 700,- Eur. Vykonaným dokazovaním
sa nepodarilo preukázať, že kúpna cena bola dojednaná vo výške 1 700,- Eur, a teda žalobca vo
výške rozdielu 200,- Eur neuniesol dôkazné bremeno. Jednostranná výzva na uhradenie nedoplatku za

odpredané zvieratá zo dňa 11. 12. 2015 nie je spôsobilým dôkazom na preukázanie výšky kúpnej ceny,
nakoľko túto vyhotovil a podpísal len žalobca, žalovaní údaje v nej nepotvrdili. Táto výzva nepochádza
logicky z obdobia dojednania kúpnej ceny, nie je teda dôkazom, v akej výške bola kúpna cena dojednaná
dňa 10. 03. 2013. Žaloba je teda nedôvodná v časti uplatnenej istiny vo výške 200,- Eur.

42. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že časť kúpnej ceny vo výške 500,- Eur bola zaplatená dňa
29. 09. 2015. Žalobca preto požadoval zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 1 200,- Eur, nesporných
však bolo len 1 000,- Eur. Žalovaní v konaní tvrdili, že táto časť kúpnej ceny bola zaplatená ešte
pred zaplatením sumy 500,- Eur, a to dňa 27. 09. 2015, čo odvodzovali zo žalobcom nepodpísaných
pokladničných dokladov. Z dôvodov uvedených vyššie nemožno žalobcom nepodpísané doklady -

príjmový a výdavkový doklad datované dňom 27. 09. 2015 považovať za dôkazy o zaplatení zvyšku
kúpnej ceny vo výške 1 000,- Eur. Takýmto hodnoverným dôkazom nie je ani výpoveď svedka T. A. -
otca žalovaného 1/, ktorý potvrdil, že žalovaný 1/ od neho pýtal peniaze na úhradu zvyšku kúpnej ceny a
svedok z auta videl, ako v hotovosti žalovaný 1/ za tým účelom odovzdáva sumu 1 000,- Eur žalobcovi.
Svedok konštatoval, že žalobca ho nemusel vidieť, nakoľko zostal sedieť v aute. Odvolací súd však

jeho výpovedi neuveril a považuje ju za nevierohodnú kumulatívne pre príbuzenský pomer svedka so
žalovaným 1/ (otec a syn), čo síce samo osebe nestačí na spochybnenie výpovede svedka, avšak v
spojení s výpoveďou svedka M. U. na pojednávaní dňa 16. 08. 2016, ktorá je rozporná s výpoveďou
svedka T. A.. Svedok M. U. síce vo svojej výpovedi uviedol, že si nepamätá dátum, kedy bol so žalobcom
osobne navštíviť obydlie žalovaných, kedy žalovaná 2/ odovzdala žalobcovi sumu 500,- Eur, medzi

stranami sporu však nebolo sporné, že sa tak stalo dňa 29. 09. 2015. Žalovaná na pojednávaní výslovne
uviedla, že tam uvedený svedok bol, bolo to okolo deviatej hodiny večer. Ďalej svedok vypovedal, že
žalovaná 2/ povedala, že manžel predáva vonku, že potom zaplatia, že majú volať. Svedok osobne
volal na jej číslo, ale nebrala telefón. Výpoveď tohto svedka je teda v rozpore s následnou výpoveďou
svedka T. A. o zaplatení sumy 1 000,- v septembri 2015 na podporu tvrdenia žalovaných, že sumu

1 000,- Eur vyplatili ešte predtým, ako vyplatili sumu 500,- Eur. V zmysle § 191 ods. 2 C. s. p. môže
byť vierohodnosť každého vykonaného dôkazu spochybnená, a v tomto prípade bola spochybnená
vierohodnosť výpovede svedka T. A. pre jej rozpornosť s výpoveďou svedka M. U.. Žalovaní teda v
konaní nepochybne nepreukázali, že skutočne sumu 1 000,- Eur žalobcovi zaplatili. Žalovaní
okrem nevierohodnej a spochybnenej výpovede svedka T. A. a žalobcom nepodpísaných dokladov

datovaných dňom 27. 09. 2015 v konaní neoznačili, ani nenavrhli a nepredložili žiaden iný relevantný
dôkaz preukazujúci zaplatenie sumy 1 000,- Eur žalobcovi. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že
argument žalobcu, že nemal problém podpísať príjmový a výdavkový pokladničný doklad o zaplatení
sumy 1 000,- Eur, ak by sa tak naozaj stalo, je hypotetický, súd žalobcu a jeho povahové vlastnosti
nepozná. Žalobca nepodpísal ani príjmový a výdavkový doklad o zaplatení nespornej časti kúpnej ceny

vo výške 500,- Eur dňa 29. 09. 2015, hoci mu bola na základe zhodných tvrdení strán sporu (teda aj
jeho tvrdenia) daného dňa zaplatená.

43. Odvolací súd preto uzatvára, že vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie nebolo
nepochybne preukázané, že časť kúpnej ceny vo výške 1 000,- Eur bola žalobcovi doposiaľ uhradená,

a preto je žaloba v časti uplatnenej istiny vo výške 1 000,- Eur dôvodná.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené je žaloba dôvodná aj v časti uplatneného príslušenstva, a to úroku z
omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1 500,- Eur od 18. 03. 2013 do 29. 09. 2015 a vo výške5,75 % ročne zo sumy 1 000,- Eur od 30. 09. 2015 do zaplatenia. V konaní bolo totiž preukázané, že
splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá do siedmich dní od uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. do 17. 03. 2013,
túto žalovaný 1/ načas neuhradil, časť vo výške 500,- Eur bola uhradená dňa 29. 09. 2015. V konaní

nebola tvrdená ani preukazovaná dohoda strán sporu ohľadne úroku z omeškania pre prípad omeškania
so zaplatením kúpnej ceny. Žalobca má teda v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka nárok na zákonný
úrok z omeškania. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú percentuálnu sadzbu úroku z omeškania vo výške
8,5 % ročne, táto je uplatnená nesprávne, pretože k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
(k 18. 03. 2013) činila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, v zmysle § 517

Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.
02. 2013 teda činila percentuálna sadzba úroku z omeškania po pripočítaní 5 percentuálnych bodov k
základnej úrokovej sadzbe ECB 5,75 %.

45. Žalobca teda vzhľadom na vyššie uvedené v porovnaní s nárokmi uplatnenými žalobou nemá nárok
na istinu vo výške 200,- Eur a na úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 200,- Eur od 18. 03.

2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 2,75 % ročne zo sumy 1 500,- Eur od 18. 03. 2013 do 29.
09. 2015 a úrok z omeškania vo výške 2,75 % ročne zo sumy 1 000,- Eur od 30. 09. 2015 do zaplatenia.

46. Vzhľadom na čiastočnú dôvodnosť nárokov uplatnených žalobou a ich čiastočnú nedôvodnosť
odvolací súd zmenil druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto

rozsudku.

47. Krajský súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C.
s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil prvostupňové
rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.).

48. Nakoľko v zmysle § 217 ods. 1 veta prvá C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia, ku dňu vyhlásenia rozsudku činí priznaná suma pohľadávky s príslušenstvom 1 364,52 Eur
(istina 1 000,- Eur + úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1 500,- Eur od 18. 03. 2013 do
29. 09. 2015, t.j. 218,81 Eur a vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1 000,- Eur od 30. 09. 2015 do 11. 04.

2018, t.j. 145,71 Eur) z celkovej pôvodne žalobcom uplatňovanej sumy 1 825,08 Eur (istina 1 200,- Eur +
úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 700,- Eur od 18. 03. 2013 do 29. 09. 2015, t.j. 366,59
Eur a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 200,- Eur od 30. 09. 2015 do 11. 04. 2018, t.j. 258,49 Eur), čo
predstavujepomer74,76%úspechužalobcuku25,24%úspechužalovaného1/.Pozapočítaníúspechu
žalovaného 1/ do úspechu žalobcu (74,76 % - 25,24 %), patrí viac úspešnému žalobcovi náhrada trov

konania v pomernej časti 49,52 %. Odvolací súd preto v zmysle § 255 ods. 1, 2 C. s. p. uložil žalovanému
1/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 49,52 %. O
výške a prijímateľovi náhrady trov konania žalobcu voči žalovanému 1/ rozhodne súdny úradník súdu
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti druhého a štvrtého výroku tohto rozhodnutia
o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

49. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).