Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 17, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201188
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316201188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
Karadžičova 8, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P.O.BOX 205,
Bratislava proti žalovanej: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, U. o zaplatenie 4 849,81 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C/40/2016 - 19 zo dňa
05.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
vo výroku o trovách konania.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

· Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 891,80 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 3 491,80 eur od 08.01.2012 do 13.09.2015, zo sumy 3 291,80 eur od 14.09.2015 do 28.10.2015,
zo sumy 3 091,80 eur od 29.10.2015 do 18.11.2015, zo sumy 2 891,80 eur od 19.11.2015 do 14.12.2015,
zosumy2691,80eurod15.12.2015do21.01.2016,zosumy2491,80eurod22.01.2016do01.03.2016,

zosumy2291,80eurod02.03.2016do08.03.2016,zosumy2091,80eurod09.03.2016do21.04.2016,
zosumy1891,80eurod22.04.2016do25.05.2016,zosumy1691,80eurod26.05.2016do30.06.2016,
zosumy1491,80eurod01.07.2016do14.07.2016,zosumy1291,80eurod15.07.2016do05.09.2016,
zo sumy 1 091,80 eur od 06.09.2016 do 26.09.2016, zo sumy 891,80 eur od 27.09.2016 do zaplatenia.

· Súd žalovanú sumu a úrok z omeškania povoľuje žalovanej splácať v mesačných splátkach po 200 eur
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu od právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením

čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

· V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta.

· Konanie do sumy 2 200 eur zastavuje.

· Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 44%.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 524 ods. 1, ods. 2, § 565, § 517 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1. nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z., § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, ods.2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010Z.z.. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2011 č. XXXXXXX vyplýva, že spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, poskytla žalovanej
pôžičku vo výške 4 595,70 eur. V zmluve je uvedený počet splátok 60, výška splátky 126,15 eur, dátum
konečnej splatnosti január 2016, RPMN 24%, ročná úroková sadzba 24%. V čase podania návrhu z
požičanej sumy uhradila žalovaná sumu 1103,2 eur, počas konania uhradila sumy 400, 1400 a 800 eur a

do sumy 492,37 zobral žalobca svoju žalobu späť, pričom išlo o dlžné pokuty. Z požičanej sumy 4 595,70
eur uhradila žalovaná sumu 1 103,20 eur, 400 eur, 1400 eur, 800 eur - spolu 3703,20 eur. Predžalobnou
upomienkou zo dňa 25.12.2011 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 4 483,59 eur
v lehote 5 dní od doručenia vypovedania. Podľa pripojenej doručenky si žalovaná zásielku v odbernej
lehote nevyzdvihla, zásielka bola uložená na pošte dňa 28.12.2011.

4. Súd prvej inštancie mal v danej veci preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a
žalovanou došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej finančné prostriedky vo výške 4 595,70 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť pravidelnými
60 splátkami po 126,15 eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaná uhradila do podania návrhu sumu

1 103,20 eur a po podaní návrhu celkovo sumu 2 600 eur. Taktiež súd mal za preukázané, že žalovaná
porušila svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa
25. 12. 2011 vyzval žalovanú uhradiť celý zostatok úveru. Po preskúmaní uzavretej zmluvy súd dospel
k záveru, že zmluva neobsahuje potrebné náležitosti a to konkrétne výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
a preto je v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov.
Žalobca požičal žalovanej sumu 4 595, 70 eur, žalovaná uhradila sumu 3 703,20 eur. Neuhradená ostala
suma 891,80 eur. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovanú uhradiť sumu 891,80 eur a v prevyšujúcej
časti návrh žalobcu zamietol. Na návrh žalobcu súd povolil žalovanej uhradiť dlžnú sumu a úrok z

omeškania v mesačných splátkach po 200 eur, pretože žalovaná v priebehu konania uhrádzala svoj dlh
voči žalobcovi v mesačných splátkach po 200 eur.

5. Proti tomuto rozsudku a to čo do zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podal
odvolanie žalobca. Namietal nesprávnosť názoru súdu prvej inštancie o bezúročnosti úveru poukazujúc

na rozsudok súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42, HCS, a.s./P. T..

6. Žalovaná sa ku podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal v napadnutých výrokoch rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.08.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.

8. Súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o pôžičke č. XXXXXXX z 10.01.2010 je bezúročná a bez
poplatkovzdôvoduabsenciepodstatnýchnáležitostíuvedenýchvpísm.k)§9ods.1zákonač.129/2010
Z. z.

9. Odvolací súd uvádza, že tak explicitne presné ustanovenie akým je § 9 ods. 1 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o
výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v
citovanom ustanovení jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí

uvedených pod písm. k) § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od
vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy je platný a účinný.10. Odvolateľ poukazuje na závery SD EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a
i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť

každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.
1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave.“.

11. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za

ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad,
ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc
v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v

spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice
priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice).

12. Uvedený právny záver SD EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach.

13. "Smernica nemôže sama o sebe zakladať jednotlivcovi povinnosť a ustanovení smernice nie je
možné sa voči takejto osobe dovolávať.“ (bod 13 vo veci Marshall C-152/84).

14. „Ako Súdny dvor zdôraznil v ustálenej judikatúre od rozsudku z 26. februára 1986, Marshall (152/84,
Zb. s. 723, bod 48), samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú

nemožno proti nemu odvolávať.“ (bod 14 vo veci Faccini Dori, C-91/92).

15. Celkom zásadným prípadom pre vymedzenie horizontálneho priameho účinku smerníc je vec
Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, v zmysle ktorého "Z toho vyplýva, že
sa nemôže hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi

práva alebo ukladajúce povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne
jednotlivci.“ (bod 15 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01).

16. Odvolací súd preto ustálil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je správne
na odôvodnenie uvedených výrokov súdom prvej inštancie poukazuje a stotožňuje sa s ním v zmysle

ust. § 387 ods. 2 C.s.p.

17. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil

(§ 387 ods. 1 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po

právoplatnosti veci samej.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.