Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Iveta Jenčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/532/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413211185
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8413211185.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci navrhovateľa Y. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXE, Č. H., zastúpený JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie v Považskej Bystrici, so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti odporcovi F. P.,
nar. X.X.XXXX, bytom O., N. Č.. X o návrhu na ochranu osobnosti takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcov na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
1.333,- €. Pôvodne žaloval F. P. a Q. C., neskôr túto sumu postupne zvyšoval až na 15.000,- €.
Voči odporcovi v 2. rade zobral v priebehu konania žalobu späť, tento so späťvzatím súhlasil a súd
uznesením na pojednávaní dňa 28.7.2015 konanie voči nemu zastavil. Na pojednávaní dňa 29.10.2015
súd uznesením zamietol aj návrhy na zmenu petitu žaloby. Zo samotnej žaloby, ako aj ďalších
rozsiahlych podaní navrhovateľa nebolo celkom zrejmé, čo malo byť dôvodom na podanie žaloby a
dôvodom na priznanie mu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ani prečo v ním požadovanej a
viac krát sa menenej výške tejto finančnej úhrady nemajetkovej ujmy. Okrem popisovania mnohých
skutočností z minulosti, ktoré navrhovateľ pociťoval ako svoje ujmy a útoky na svoju osobu, z ktorých
vinil predovšetkým svojho brata, odporcu, jeho podania obsahujú aj pociťovanie krívd zo strany iných
osôb naňho . K ozrejmeniu dôvodov podania žaloby došlo až v priebehu súdnych konaní, kedy sa
navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa vyjadrili, že dôvodom je správanie sa odporcu voči spoločnému
otcovi účastníkov, rozširovanie rôznych nepravdivých informácií o navrhovateľovi na súdoch, úradoch,
v zdravotníctve, s poukazom na jeho duševný stav. Na pojednávaní u JUDr. Kubinského (sudca
Okresného súdu Kežmarok), kde sa navrhovateľ nemohol zúčastniť, lebo napadlo veľa snehu, odporca
oznámil, že nech JUDr. Kubinský nepojednáva, lebo jeho brat je zbavený svojprávnosti. Tým, že odporca
poukazuje na zdravotný stav navrhovateľa, má tento sťaženú situáciu v rozhodovaní súdu. Navrhovateľ
zdôraznil, že hlavný dôvod žaloby je, že odporca u JUDr. Kubinského vyhlásil, že on, navrhovateľ je
nesvojprávny. Podvodom aj s pôvodne druhým odporcom zašli do psychiatrickej liečebne a podvodom
získali prepúšťaciu správu z 21.5.2005 a v konaní u JUDr. Kubinského ju predložili. Toto odporca
poprel, uviedol, že sa spojil s vtedajším riaditeľom psychiatrickej nemocnice Hronovce, ktorý v čase
hospitalizácie jeho brata bol aj jeho ošetrujúcim lekárom, vysvetlil mu, že správu potrebuje pre súdne
účely a ten mu ju dal. Uviedol, že nie je pravdou, že by sa vyjadroval, že brat je pozbavený spôsobilosti
na právne úkony, povedal, že nie je nenormálny, ale že je nebezpečný pre spoločnosť, čo citoval lekára.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v spise, výpoveďami účastníkov, vyjadrením právnej
zástupkyne navrhovateľa, pripojeným spisom 3C46/2009 tunajšieho súdu a zistil, že žaloba nie je
opodstatnená.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Predmetom všeobecného osobnostného práva ako jednotného práva je aj osobnosť každej fyzickej
osoby ako individuality. Jej imanentným atribútom je okrem iných aj občianska česť, ľudská dôstojnosť
a dobrá povesť. Tieto atribúty sú chránené zákonom, čo znamená, že existuje verejný záujem na
ich existencii a rozvoj u každého jednotlivca, ktorý je súčasťou spoločnosti ako celku. Jedným z
prostriedkov ochrany osobnostného práva je súdna ochrana, ktorá sa realizuje na základe žaloby.
Takúto žalobu môže podať fyzická osoba vždy pokiaľ je schopná v súdnom konaní preukázať, že prišlo
k zásahu do jej práva na ochranu osobnosti. Vychádzajúc z § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka
možno takejto fyzickej osobe priznať súdnym rozhodnutím aj niektoré z prostriedkov primeraného
zadosťučinenia. Zadosťučinenie spočíva v určitom plnení, ktoré sa postihnutej osobe priznáva. Toto
plnenie môže byť buď morálnym nepeňažným plnením tzv. majetkovým zadosťučinením, alebo aj
peňažným. V prejednávanej veci pre poskytnutie súdnej ochrany bolo nevyhnutné, aby navrhovateľ,
na ktorom je dôkazné bremeno preukázal nielen samotnú existenciu zásahu, jeho neoprávnenosť,
ale aj jeho spôsobilosť privodiť mu ujmu, kauzálny nexus, teda príčinnú súvislosť medzi nedovoleným
zásahom a vzniknutou ujmou, existenciu ujmy. Navrhovateľ neuniesol v prejednávanej veci dôkazné
bremeno na skutočnosti, ktoré sú podmienkou priznania nemajetkovej ujmy ako formy zadosťučinenia
za tvrdený zásah do jeho osobnostných práv. Predovšetkým nebolo preukázané akým spôsobom malo
byť zasiahnuté do jeho práv, u koho sa mala znížiť jeho dôstojnosť, aké to malo mať teda následky,
že ide o zásah nedovolený, nebola preukázaná existencia ujmy, ani príčinná súvislosť medzi zásahom
a tvrdenou ujmou. Navrhovateľ nepreukázala, že medzi konaním odporcu (len konaním, ktoré by bolo
nedovolené) vznikla nejaká ujma. Ako už je uvedené nebolo ani preukázané pred kým táto domnelá
ujma mala vzniknúť. Nebolo preukázané ani to, čo malo byť hlavným dôvodom na podanie žaloby, že by
sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C 46/2009, bol vyjadril odporca, že navrhovateľ
je pozbavený svojprávnosti. Zo strany navrhovateľa voči odporcovi, jeho bratovi, je evidentná averzia a
odmietal akúkoľvek snahu odporcu v priebehu konania o zmierenie s odôvodnením, že je to drastický
človek po ich dedičstve, vyjadroval sa o ňom ako o bratovrahovi a používal obdobné expresívne výrazy.
Agresívne sa správal aj počas súdnych pojednávaní, dôkazom čoho je uloženie mu poriadkovej pokuty
a potrebná účasť príslušníkov justičnej stráže na pojednávaniach.
Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie
primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo
porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.
Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu,
ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie
primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len
samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. Takéto konanie zo strany odporcu
preukázané nebolo.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Na náhradu trov konania by mal úspešný odporca v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. nárok, tento si však
trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.