Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 4, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203795
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616203795.4

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova
2, IČO: 00 151 866, proti žalovanej L. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom T. O. XX, zastúpenej JUDr.
OndrejomZacharom,advokátomsosídlomvLiptovskomMikuláši,1.mája1018/81,vsporeovypratanie
bytu, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24. 5. 2016, v spojení s jej doplnením,
doručeným súdu dňa 12. 6. 2017, sa žalobca domáhal voči žalovanej vypratania a odovzdania bytu č.

X, pozostávajúceho z kuchyne, 3 izieb s príslušenstvom, t. j. WC, kúpeľne a chodby, nachádzajúceho sa
na X. poschodí v administratívnej budove so súp. č. XX, postavenej na parc. č. 459/138, zapísanej na
liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie T. O., obec Liptovská Sielnica, ako aj náhrady trov konania. V
žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom stavby súp. č. XX, postavenej na parc. č. 459/138, zapísanej
na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie T. O.. Jedná sa o administratívnu budovu, ktorá slúži
ako sídlo Obvodného oddelenia PZ Liptovská Sielnica. V budove sa nachádza aj niekoľko bytových

jednotiek. Dňa 16. 12. 1992 uzatvoril ako prenajímateľ s B. N., príslušníkom PZ, ako nájomcom, zmluvu,
predmetom ktorej bol nájom bytu č. X nachádzajúceho sa v uvedenej administratívnej budove. Nájom
bol dojednaný na dobu od 1. 1. 1993 do skončenia služobného pomeru príslušníka PZ, teda na dobu
určitú. Služobný pomer B. N. bol skončený dňa 30. 4. 1994, čím došlo aj k zániku nájmu bytu uplynutím
času, v zmysle zákonného ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže byt sa nachádza v
budove slúžiacej na výkon verejnej správy, v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 189/1992

Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytu a s bytovými náhradami, je potrebné byt
považovať za byt služobný. B. N. teda v období od 1. 5. 1994 užíval byt bez právneho dôvodu. Dňa 8.
4. 2010 B. N. zomrel. V súčasnosti obýva byt žalovaná, spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, bez
akéhokoľvek právneho dôvodu. Napriek tomu, že žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu, predložil jej
návrh nájomnej zmluvy na dobu určitú, uzavretie ktorej odmietla. Dňa 25. 2. 2006 požiadal žalovanú,
aby byt dobrovoľne vypratala, čo taktiež odmietla.

2. Žalovaná vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 4. 9. 2017, uviedla, že žiadna nájomná
zmluva dňa 16. 12. 1992 uzatvorená nebola. Zo žalobcom predloženej nájomnej zmluvy vyplýva, že bola
uzatvorená dňa 16. 12. 1994, keď jej manžel už mal služobný pomer ukončený. Aj dodatok ku nájomnej
zmluve, ktorý žalobca nepriložil, je označený ako dodatok č. 2 k nájomnej zmluve zo dňa 16. 12. 1994.
Keďže nájomná zmluva bola podpísaná 16. 12. 1994, služobný pomer skončil 30. 4. 1994, nie je možné

hovoriť o nájme na dobu určitú. Poukázala na výkladové pravidlo „contra proferentem“, podľa ktorého
nesie zodpovednosť za prípadné spory, ktoré s obsahom navrhnutej zmluvy vznikli, navrhovateľ zmluvy.Z uvedeného je potrebné ustáliť, že nájomná zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Od 17. 5. 1994 bol jej
manžel samostatne zárobkovo činnou osobou, teda v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy a jej dodatku č.
2 nebol v služobnom pomere. Z označenia jej manžela v nájomnej zmluve vyplýva, že v čase uzatvárania

nájomnejzmluvybolženatý.Vzmyslezákonnéhoustanovenia§703Občianskehozákonníka,keďžeišlo
o uzatvorenie nájomnej zmluvy po skončení služobného pomeru, sa stala nájomcom aj ona. V prípade
smrti právo nájmu prechádza v zmysle ustanovenia § 706 Občianskeho zákonníka. Žalobca jej aj udelil
súhlas na užívanie bytu rodinnými príslušníkmi.

3. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovanej (replike), doručenom súdu dňa 30. 11. 2017, uviedol,
že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej. V prípade, že právny úkon vykazuje určité znaky neurčitosti,
je potrebné ich odstrániť pomocou ustálených výkladových pravidiel, upravených v Občianskom
zákonníku, ktoré dávajú dôraz na jazykový výklad. Použitie výkladového pravidla „contra proferentem“,
je v tomto prípade nesprávne a nie je ho možné aplikovať na predmetný vzťah, nakoľko uvedené pravidlo
je upravené v Obchodnom zákonníku. V Občianskom zákonníku sa pripúšťa pre spotrebiteľské zmluvy.

V zmluve nie sú použití žiadne výrazy, výklad ktorých by bol sporný. Úmyslom žalobcu ako prenajímateľa
bolo uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu určitú, počas trvania služobného pomeru, s účinnosťou od 1.
1. 1993. Pokiaľ ide o uvedenie dátumu zmluvy, ide jednoznačne o chybu v písaní. Predmetný byt je
bytom služobným v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 189/1992 Zb. V nájomnej zmluve bolo v čl. IV.
bod 4) uvedené, že nájomca súhlasí so zrážaním nájomného a úhrady za služby spojené s užívaním

bytu priamo platiteľom mzdy a v čl. IV. nájomnej zmluvy bolo uvedené, že nájomný pomer sa spravuje aj
ustanoveniami zák. č. 189/1992 Zb., upravujúceho služobné byty. Nájomcom služobného bytu v zmysle
§ 1 ods. 4 zák. č. 189/1992 Zb. môže byť len ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu
viazaný. V prípade, že by k uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo dňa 16. 12. 1994, išlo by o absolútne
neplatnýprávnyúkonzdôvodu,žeobsahomzmluvybyboloplnenie,ktoréjenemožné,nakoľkonájomca

v čase uzatvorenia zmluvy nebol príslušníkom PZ. Skutočnosť, že za užívanie bytu žalovaná platí, že
oznámila zmenu počtu osôb bývajúcich v byte a že jej bola ponúknutá možnosť uzatvorenia nájomnej
zmluvy, nepreukazuje jej nárok na užívanie bytu, ako ani existenciu nájomného vzťahu. Predmetný byt
sa nachádza v priestoroch administratívnej budovy a potrebuje ho urýchlene pre služobné účely.

4. Žalovaná vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 6. 3. 2018, uviedla,
že v danom prípade je nepochybné, s ohľadom na správanie zmluvných strán, že medzi nimi došlo
k uzatvoreniu platnej a účinnej nájomnej zmluvy v čase, keď nebol jej manžel v služobnom pomere.
Na základe uvedenej zmluvy bol byt užívaný až do súčasnosti. Spolu s manželom platila nájom a
náklady spojené s užívaním bytu a súčasne jej žalobca udeľoval súhlas na užívanie bytu rodinnými

príslušníkmi. Obe zmluvné strany túto zmluvu akceptovali a ňou sa riadili. Podľa výkladových pravidiel
a ustálenej judikatúry, ak sa v zmluve použijú formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je
spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala. Preto je nájomná zmluva tak,
ako bola uzatvorená, platná a účinná dňom 16. 12. 1994 a uzatvorená na dobu neurčitú, nakoľko
zmätočnosť zmluvných dojednaní bola spôsobená žalobcom. Je potrebné prihliadať aj na jej dobrú

vieru. Bezvýznamná je právna argumentácia o charaktere bytu ako bytu služobného. Tým, že bol
byt daný do nájmu inej osobe ako osobe v služobnom pomere, povahu služobného bytu nestratil.
Nedošlo však ku vzniku nájmu služobného bytu, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď jej
manžel nebol v služobnom pomere. Žiadna zákonná norma nezakazuje prenajať služobný byt inej
osobe ako osobe v služobnom pomere. Nájom služobného bytu inou osobou ako osobou v služobnom

pomere nesankcionuje zákon neplatnosťou. Ak prenajímateľ uzatvorí zmluvu o nájme bytu, spĺňajúceho
charakter služobného bytu, s osobou, ktorá sa nezaviazala pre prenajímateľa zabezpečovať práce,
na ktoré je nájom služobného bytu viazaný, nejde o zmluvu o nájme služobného bytu. Keďže jej
manžel nebol v čase uzatvorenia zmluvy v služobnom pomere, nevznikol nájom bytu služobného, ale
nájomný vzťah v zmysle ustanovenia § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na jej strane došlo k vzniku

spoločného nájmu bytu manželmi. Preto je podaná žaloba nedôvodná a navrhla ju zamietnuť.

5. Na pojednávaní poverená zamestnankyňa žalobcu a advokátka žalovanej trvali na svojich písomných
vyjadreniach. Poverená zamestnankyňa žalobcu v záverečnej reči poukázala na to, že zmluva bola
uzatvorená v roku 1992, pričom chybným písaním bol uvedený rok 1994. Nájom bol dojednaný na

dobu určitú, počas trvania služobného pomeru manžela žalovanej. Keďže služobný pomer dňom 30.
4. 1994 zanikol, dňom nasledujúcim bol byt užívaný bez právneho dôvodu. Jedná sa o byt služobný,
keďže sa nachádza v administratívnej budove. Keďže nájom bol dojednaný na dobu určitú, žalovaná
nemá nárok na bytovú náhradu. Advokátka žalovanej v záverečnej reči poukázala na to, že nájomnázmluva bola uzatvorená dňa 16. 12. 1994, kedy už manžel žalovanej nebol príslušníkom PZ. Keďže v
čase uzatvorenia zmluvy bol manžel žalovanej ženatý, vznikol žalovanej spoločný nájom bytu manželov.
Nájomný vzťah nebol ukončený kvalifikovaným spôsobom a žalobca si nesplnil povinnosť poskytnúť

náhradný byt. Navrhla podanú žalobu zamietnuť.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Rozkazom vo veciach personálnych veliteľa Okresného veliteľstva PZ Liptovský Mikuláš zo dňa XX.

X. XXXX, číslo XX, bol uvoľnený B. N. zo služobného pomeru príslušníka Obvodného oddelenia PZ
LiptovskáSielnica,dňom30.4.1994.Slovenskárepublikajevlastníkomstavbysúp.č.XX,postavenejna
pozemku zapísanom ako parc. č KN-C 459/138, nachádzajúcej sa v katastrálnom území T. O., zapísanej
v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.
XX. K uvedenej stavbe je zapísaná správa v prospech Ministerstva vnútra SR. Stavba je evidovaná ako
administratívna budova. B. N. ako nájomca a Okresné veliteľstvo PZ Liptovský Mikuláš ako prenajímateľ

uzatvorili dňa 16. 12. 1994 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X v dome pop. č. XX A.
T. O., nachádzajúceho sa na X. poschodí a pozostávajúceho z kuchyne a 3 izieb s príslušenstvom, a to
kúpeľne, WC a chodby a pivnice. Podľa čl. III. zmluvy, bol nájom uzavretý na dobu určitú, od 1. 1. 1993
do skončenia služobného pomeru príslušníka PZ SR. Nájom bytu vzniká podpísaním nájomnej zmluvy
a prevzatím bytu. V čl. IV. zmluvy bolo dojednané nájomné vo výške 3444 Sk ročne a úhrada za služby

spojené s užívaním bytu vo výške 1024 Sk ročne, pričom uvedené platby sa nájomca zaviazal uhrádzať
mesačne vo výške 1039 Sk. Podľa čl. VI. ods. 3 zmluvy, zmluva nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 1993.
Krajské riaditeľstvo PZ Žilina ako prenajímateľ a B. N. ako nájomca uzatvorili dodatok č. 2 k nájomnej
zmluve, uzatvorenej dňa 16. 12. 1994, v ktorom si dojednali zmenu prenajímateľa na Krajské riaditeľstvo
PZ Žilina, ako aj zmenu ceny nájmu, s účinnosťou od 1. 4. 1999. Podľa živnostenského listu zo dňa 17. 5.

1994 vzniklo B. N. oprávnenie na vykonávanie živnosti dňa 10. 5. 1994. Podľa sobášneho listu zo dňa X.
XX. XXXX bola žalovaná manželkou B. N.. Žalobca dňa 15. 10. 2015 navrhol žalovanej uzavretie zmluvy
o nájme služobného bytu č. X nachádzajúceho sa na X. nadzemnom podlaží administratívnej budovy
súp. č. XX, na pozemku parc. č. KN-C 459/138, v katastrálnom území T. O., na dobu určitú, od 1. 11.
2015 do 31. 10. 2016. Ministerstvo vnútra SR dňa 29. 7. 2013 žalovanej oznámilo, že akceptuje zmenu

počtu osôb v služobnom byte v T. O. Č.. XX od 1. 7. 2013. Dňa 11. 9. 2017 Okresné riaditeľstvo PZ v
Liptovskom Mikuláši požiadalo Ministerstvo vnútra SR o zabezpečenie priestorov pre OO PZ Liptovská
Sielnica. Dňa 25. 2. 2016 bol vyhotovený zápis o protokolárnom odovzdaní bytu č. X na X. poschodí v
administratívnej budove v Liptovskej Sielnici. Podľa zápisu nájomníčka neotvorila dvere a byt odmietla
odovzdať.

8. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.

12. Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že
zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

13. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z
nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.14. Podľa § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými
nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

15. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

16. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

17.Podľa§1ods.1zákonač.189/1992Zb.oúpraveniektorýchpomerovsúvisiacichsnájmombytovas
bytovými náhradami v znení účinnom ku dňu 16. 12. 1994 (ďalej len „zákon č. 189/1992 Zb.“), služobným
bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb., služobným bytom je

a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie
pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového
charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského
zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej
vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave,

b) byt v obytnom dome trvale určený na bývanie pracovníka, ktorý je vlastníkom alebo správcom 1)
tohto domu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome
(domovnícky byt),
c) byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej
podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto

nebytových priestoroch uvedenú činnosť,
d) byt trvale určený na bývanie zahraničného lektora, ktorý sa podieľa na výchove a vzdelávaní žiakov
alebo študentov v školách alebo zariadeniach, alebo zahraničného stážistu,
e) byt získaný vojenskou správou zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho
nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt),

f) byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra alebo
Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "ozbrojený zbor") zo štátnej bytovej
výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt
Policajného zboru Slovenskej republiky, Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície
alebo príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "príslušník").

19. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb., povahu služobného bytu má aj byt v obytnom dome
vo vlastníctve štátu s bytmi trvale určenými
a) na bývanie vojakov z povolania a občianskych pracovníkov vojenskej správy, ktorý je vo vojenskom
priestore,

b) na bývanie príslušníkov ozbrojených zborov, ktorý je v priestoroch vyhradených pre ozbrojené zbory.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, na základe výsledkov vykonaného dokazovania,
súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou
žalobou domáhal vypratania bytu, teda ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom
bytu, ktorého vypratania sa domáha, a ku ktorému vykonáva správu Ministerstvo vnútra SR. V spore
preto nebola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné,
že žalovaná, spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, predmetný byt užíva. Medzi stranami sporu
bola sporná existencia právneho titulu na strane žalovanej, ktorý by odôvodňoval jej užívacie právo

k bytu. Žalobca dôvodnosť svojho nároku odvodzoval z toho, že nájomný vzťah, na základe ktorého
bol oprávnený byt užívať manžel žalovanej, zanikol uplynutím dojednanej doby, a to dňa 30. 4. 1994
(skončením služobného pomeru manžela žalovanej), preto je byt od 1. 5. 1994 užívaný bez právneho
dôvodu. Medzi stranami sporu bol sporný aj dátum uzavretia nájomnej zmluvy, dojednanie doby trvania
nájmu, ako aj skutočnosť, či byt spĺňa charakter služobného bytu. Súd mal z vykonaného dokazovania

preukázané, že byt, ktorého vypratania sa žalobca domáha, v čase uzavretia nájomnej zmluvy nemal
charakter služobného bytu. Žalobca tvrdil, že byt je služobným bytom podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona
č. 189/1992 Zb. Súd však dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Služobnými bytmi v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú byty trvale určené na bývanie pracovníka poverenéhostrážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej
nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho
zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo

železničnej doprave. Byt, vypratania ktorého sa žalobca domáha, uvedené kritériá nespĺňa, keďže
nebol určený na bývanie pracovníka povereného činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie
je prevádzka budovy možná. Byt nespĺňa charakter služobného bytu ani v zmysle ustanovení § 1 ods.
2 písm. b) - f) zákona č. 189/1992 Zb. účinného ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy a § 1 ods. 3
zákona č. 189/1992 Zb. účinného ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy (keďže sa nejednalo o byt v

obytnom dome). V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy teda byt, ktorého vypratania sa žalobca domáha,
nebol služobným bytom, preto je potrebné na zmluvný vzťah v plnom rozsahu aplikovať ustanovenia
§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka o nájme bytu. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu, mal súd preukázané, že manžel žalovanej B. N. ako nájomca uzatvoril dňa 16. 12. 1994 s
Okresným veliteľstvom PZ Liptovský Mikuláš ako prenajímateľom zmluvu o nájme predmetného bytu. V
čase uzavretia nájomnej zmluvy už B. N. nebol v služobnom pomere policajta, ktorý bol skončený ku dňu

30.4.1994,čonebolomedzistranamisporné.Žalobcatvrdil,ženájomnázmluvabolauzatvorená16.12.
1992, teda ešte počas trvania služobného pomeru B. N., pričom k uvedeniu nesprávneho roku uzavretia
v zmluve došlo len chybou v písaní. Žalobca však uvedené tvrdenie nepreukázal. Z právneho úkonu
(nájomnej zmluvy), uzavretého v písomnej forme, jednoznačne vyplýva dátum uzavretia zmluvy, ktorým
je 16. 12. 1994. Žalobca v spore neuviedol a nepreukázal žiadne relevantné a logické dôvody, z ktorých

by bolo možné vyvodiť, že k uzavretiu zmluvy došlo v roku 1992. Pochybenie uvedeného druhu by bolo
možné pripustiť napr. v prvých dňoch kalendárneho roka, uvedením predchádzajúceho kalendárneho
roka, nie však v poslednom kalendárnom mesiaci, uvedením až o 2 roky nasledujúceho kalendárneho
roka. O skutočnosti, že nájomná zmluva bola uzatvorená 16. 12. 1994, svedčí aj žalovanou predložený
dodatok č. 2 k zmluve, ktorý je označený ako dodatok k „nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 16. 12.

1994“. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v čl. IV. nájomnej zmluvy bolo dojednané nájomné, ako aj
výška sumy úhrad za služby spojené s užívaním bytu, v slovenských korunách. V roku 1992, kedy, podľa
tvrdení žalobcu, mala byť uzatváraná nájomná zmluva, bola platnou menou česko-slovenská koruna (v
skratke„Kčs“), pričomkprechodunaslovenskúmenu(Sk)došlodňom8.2.1993(nariadenievládySRč.
27/1993 Z. z.). Z uvedených dôvodov v roku 1992 nemohla byť uvádzaná v zmluve ako mena slovenská

koruna. Keďže manžel žalovanej skončil služobný pomer ku dňu 30. 4. 1994, nájomnú zmluvu dňa 16.
12.1994užneuzatváralakopríslušníkPolicajnéhozboru.Vtejtosúvislostisúdužlenokrajompoukazuje
na rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 26 Cdo 1822/2003, podľa ktorého: „...ak bola
(v rámci zmluvnej voľnosti účastníkov) nájomná zmluva zo dňa 1. apríla 1992 uzavretá ohľadom bytu
inak spĺňajúceho znaky služobného bytu podľa § 7 ods. 1 písm. a/ či b/ zákona č. 102/1992 Sb. s

babičkou žalovaného ako nájomcom, ktorý sa nezaviazal pre prenajímateľa zabezpečovať práce, na
ktoré je nájom bytu viazaný (§ 7 ods. 2 zákona č. 102/1992 Sb.), potom vo vzťahu k nej nešlo, ako
správne vyvodili súdy oboch stupňov, o zmluvu o nájme služobného bytu; dovolací súd sa stotožňuje
s názorom, že za takejto situácie muselo vo vzťahu k nej ísť o - všeobecný - nájom bytu v zmysle §
685 a nasl. obč. zák. Preto je správny tiež právny záver, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy

(nie je za použitia § 709 obč. zák. vylúčená) aplikácia ustanovenia § 706 ods. 1 vety prvej obč. zák.
o prechode nájmu bytu.“ Ak by aj teda byt, ktorého vypratania sa žalobca domáha, mal charakter
služobného bytu (čo súd v spore preukázané nemal), na nájomnú zmluvu uzatvorenú s nájomcom,
ktorý sa nezaviazal pre prenajímateľa zabezpečovať práce, na ktoré je nájom bytu viazaný (keďže
v čase uzavretia zmluvy už manžel žalovanej nebol v služobnom pomere príslušníka PZ) je potrebné

aplikovať ustanovenia o nájme bytu, t. j. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, nie ustanovenia zákona
č. 189/1992 Zb. Keďže nájomná zmluva bola uzavretá za trvania manželstva B. N. a žalovanej, čo
nebolo medzi stranami sporné, v zmysle zákonného ustanovenia § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Následne súd skúmal, či nájom bol dojednaný na dobu určitú
alebo neurčitú a v nadväznosti na to, či je žalovaná na základe nájomnej zmluvy doposiaľ oprávnená

byt užívať. Doba nájmu bola dojednaná v čl. III nájomnej zmluvy tak, že sa jedná o nájom na dobu
určitú, od 1. 1. 1993 do skončenia služobného pomeru príslušníka PZ. Súčasne bolo účastníkmi zmluvy
dojednané, že nájom bytu vzniká podpísaním nájomnej zmluvy a prevzatím bytu. Súd mal preukázané,
že zmluvné dojednanie o dobe trvania nájmu je tak nezrozumiteľné pre jeho rozpornosť pokiaľ ide o
začiatok nájmu a neurčité vo vzťahu k dátumu skončenia nájmu, že to spôsobuje absolútnu neplatnosť

uvedeného dojednania. Nájom bol podľa článku III. ods. 1 dojednaný od 1. 1. 1993 (čo je dokonca pred
uzavretím samotnej zmluvy), avšak podľa článku III. ods. 2 vznikol až podpísaním zmluvy, t. j. 16. 12.
1994. Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 28Cdo 2187/2001: „Právny úkon je
nezrozumiteľný, a teda neplatný, ak ani jeho výkladom za použitia ustanovení § 35 ods. 2, 3 o.z. nie jemožné - objektívne posúdené - zistiť, čo ním malo byť vlastne po slovnej či inej stránke vyjadrené, takže
druhej strane nie je umožnené sa s týmto oznámením oboznámiť a chápať ho. Vyjadrenie právneho
úkonu je nezrozumiteľné, ak je po jazykovej stránke takého rázu, že z neho nie je možné zistiť obsah

tohto oznámenia, pričom túto nejasnosť obsahu oznámenia nie je možné odstrániť ani výkladom.... Ak
obsahuje zmluvné dojednanie súbežne uvedené dva navzájom si odporujúce údaje o dobe, po ktorú
má byť platnosť záväzku založená, jedná sa z hľadiska jazykového výkladu o prípad dojednania, ktoré
je na prvý pohľad natoľko sa navzájom vylučujúce, že to spravidla odôvodňuje záver o tom, že takto
formulované dojednanie trpí nezrozumiteľnosťou s dôsledkami neplatnosti takého dojednania podľa

§ 37 ods. 1 o.z.“ Doba začiatku nájmu je teda dojednaná dvoma navzájom si odporujúcimi údajmi,
ktoré sa navzájom vylučujú, takto formulované dojednanie je nezrozumiteľné, dôsledkom čoho je jeho
neplatnosť. Dojednanie o trvaní nájmu (dátume skončenia nájmu) “do skončenia služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru SR“ je neurčité, dôsledkom čoho je taktiež jeho absolútna neplatnosť.
Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 28Cdo 2187/2001: „...v prípade, že pojmy
použité k jazykovému vyjadreniu obsahu úkonu sú natoľko nejednoznačné či nejasné, že z nich nie je ani

s prihliadnutím k vôli účastníkov usudzovať na zámer, ktorý mali naplniť, môže byť opodstatnený záver
o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 o.z.“ V čase uzatvárania nájomnej zmluvy už manžel žalovanej
nebol príslušníkom PZ. Nie je preto jasné a jednoznačné, čo bolo zámerom účastníkov zmluvy vo vzťahu
k dobe trvania nájmu, dokedy mal nájom medzi zmluvnými stranami trvať a či mal byť dojednaný na
dobu určitú alebo neurčitú. Z písomného vyhotovenia nájomnej zmluvy je pritom zrejmé, že sa jedná

o vopred vyhotovenú, formulárovú - predtlačenú zmluvu, používanú vo viacerých prípadoch (teda nie
osobitne vyhotovenú vo vzťahu k manželovi žalovanej), do ktorej sa len dopĺňali konkrétne údaje vo
vzťahu k jednotlivým nájomcom. Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 28Cdo
2187/2001: „Absencia platného zmluvného dojednania o dobe nájmu nemá totiž za následok neplatnosť
celej nájomnej zmluvy. Jej dôsledkom vzhľadom k ustanoveniu § 686 ods. 2 o.z. je len založenie

nájomného vzťahu v tejto veci na dobu neurčitú.“ Keďže dojednanie o dobe trvania nájmu v nájomnej
zmluve je neurčité, považuje sa nájom, v zmysle zákonného ustanovenia § 686 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, dojednaný na dobu neurčitú. Nakoľko v spore nebol tvrdený, ani preukázaný, právny úkon
majúci za následok skončenie nájmu dojednaného na dobu neurčitú v zmysle zákonného ustanovenia
§ 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka (dohoda, výpoveď), nebola preukázaná skutočnosť, že žalovaná

užíva byt bez právneho dôvodu. Žalovaná, ako spoločný nájomca bytu, vo vzťahu ku ktorému bol nájom
dojednaný na neurčitú dobu, sa po smrti manžela, v zmysle zákonného ustanovenia § 707 ods. 1
Občianskeho zákonníka, stala jediným nájomcom bytu.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Keďže v spore bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, vznikol jej voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania, ktorý jej súd priznal v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.