Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209460
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8212209460.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: U. W.,
A..XX.X.XXXX,W.Q.E.XX,XXXXXQ.E.,Š.E.X.,zaúčastiosobitnéhosubjektunastranežalovaného:

Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42
264 154, zastúpený JUDr. Jozef Kemp, advokát, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, v
konaní o zaplatenie 1.003,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Svidník č. k. 3C/116/2013-143 zo dňa 22.9.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:
„I. Konanie o zaplatenie sumy vo výške 40 eura zastavuje .

II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 211,78 eura, spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 73,45 eura od 12.3.2010 do 24.1.2012, zo sumy 63,45 eura od 25.1.2012 do 4.12.2013, zo
sumy 53,45 eura od 5.12.2013 do 31.12.2013, zo sumy 33,45 eura od 1.1.2014 do zaplatenia, s 9 %
úrokom z omeškania ročne sumy 117,06 eura od 12.4.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 61,27 eura od 12.5.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta .

IV. Trovy konania žalovanému zo strany žalobcu nepriznáva .

V. Žalobca je povinný nahradiť osobitnému subjektu na strane žalovaného trovy konania v rozsahu 57,

80 %“.

2. Svoj výrok o náhrade trov konania odôvodnil takto:

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol úspešný

v časti zaplatenia sumy 211,78 eura, teda žalobca bol úspešný v rozsahu 21,10 % a žalovaný bol
úspešný v rozsahu 78,90 %, v časti v ktorej súd žalobu o zaplatenie sumy 751,84 eura zamietol a 40eura v ktorej zastavil. V danom prípade prevažuje úspech žalovaného o 57,80 %, keďže žalovaný trovy
konania nežiadal priznať, preto súd vyslovil, že trovy konania žalovanému zo strany žalobcu nepriznáva.
Osobitný subjekt na strane žalovaného obhajoval záujmy žalovaného úspešne, pričom žalovaný bol

úspešný v konaní, preto súd zaviazal žalobcu nahradiť osobitnému subjektu na strane žalovaného trovy
konania v rozsahu 57,80 %.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým prvoinštančný súd priznal Občianskemu združeniu
slovenskýchspotrebiteľovAZ,sosídlomPetrovskáč.10,IČO:42264154nároknanáhradutrovkonania
voči žalobcovi v rozsahu 57,80 %, podal žalobca včas odvolanie v rozsahu priznaných trov právneho
zastúpenia intervenientovi.

4. Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
3MCdo/30/2012 s tým, že mal za to, že v danej veci neboli účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia
osobitného subjektu na strane žalovaného. Poukazujúc na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
vo veci sp. zn. 17Co/91/2012 uviedol, že táto účelnosť je a bola problematická už dlhodobo, a to najmä
z dôvodu, že vedľajší účastník (intervenient na strane žalovaného) v rámci svojej účasti v konaní nikdy

spravidla nepoukáže na žiadnu skutočnosť, na ktorú by nemali povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti
súdu. Poukazujúc na ustanovenie 5b zákona číslo 250/2001 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, mal odvolateľ
za to, že intervenient žiadnym spôsobom nie je schopný ovplyvniť priebeh konania, alebo zabezpečiť
iný výsledok, ku ktorému by nedospel súd sám. Jeho prítomnosť v konaní je podľa žalobcu nepochybne
motivovaná len prospechom v podobe trov konania na úkor účastníkov konania. Tieto úkony sú podľa

žalobcu jednoznačne nadbytočné, a teda neúčelné a nie je možné ich priznať.

5. V ďalšom odvolateľ poukázal na to, že združeniu bola na zastupovanie spotrebiteľov udelená
dotácia Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a prijatím tejto dotácie zo štátneho rozpočtu
a priznanou náhradou trov konania, by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní.

6. Poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 6MCdo/9/2013 a 6MCdo/5/2013
žalobca dôvodil, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristiku tzv. hromadných vecí, sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na
právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na

právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi. Citujúc uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo
veci 9Co/375/2013, podľa ktorého odvolací súd zastával názor, že vedľajší účastník, ktorý je založený
na ochranu práv podľa osobitného predpisu, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi
v spotrebiteľskej veci vedenej na súde, odbornú pomoc sám a uznesenie Krajského súdu v Nitre vo veci
sp. zn. 8Co/1054/2015, podľa ktorého paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných

konaní a udelenie všeobecnej plnej moci advokátovi na svoje zastupovanie v neznámom počte veci,
nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu
spotrebiteľov, nemožno podľa odvolateľa hovoriť o účelne vynaložených trovách vedľajšieho účastníka.

7. Vzhľadom na všetky doposiaľ uvedené skutočnosti a citované rozhodnutia, bol odvolateľ toho názoru,

že súd v napadnutom rozsudku vec nesprávne právne posúdil, nakoľko je zrejmé, že úkony právneho
zastúpenia intervenienta neboli v konaní vynaložené účelne, a taktiež neboli nevyhnutné na bránenie
práva slabšej strany, ktorou je žalovaný. Uvedené jasne podľa odvolateľa dôvodí nepriznanie trov
právneho zastúpenia intervenientovi, ktorý v konaní vystupuje na strane žalovaného.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalobca v rámci svojho odvolacieho návrhu,
odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie v časti trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi, resp.
intervenientovi zmeniť tak, že trovy konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva, alebo rozhodnutie
prvoinštančného súdu zrušiť v rozsahu priznaných trov a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

9. Žalovaný, ani osobitný subjekt na strane žalovaného, sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vovýroku o náhrade trov konania osobitného subjektu na strane žalovaného podľa § 389 ods. 1 písm. a)
CSP zrušil, pretože na jeho vydanie neboli splnené podmienky z dôvodu, že v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie ešte pred vydaním napadnutého
rozhodnutia rozhodol o celom uplatnenom nároku žalobcu platobným rozkazom č. k. 3C/116/2013-80
zo dňa 14.10.2013. Voči tomuto platobnému rozkazu podalo Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, v čom čase ako vedľajší účastník podľa účinnej procesnej normy (O.s.p.) odpor.

12. Odvolací súd skôr, ako pristúpil k samotnému odvolaciemu prieskumu, skúmal, či tento opravný
prostriedok Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel zhodne s ustálenou
judikatúrou v tejto veci k záveru, že platobný rozkaz z dôvodu, že žiadna zo strán sporu voči nemu
nepodala odpor, nadobudol právoplatnosť a ako taký zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) vo

vzťahu k napadnutému rozsudku, proti ktorému bolo žalobcom podané odvolanie, a to z nasledujúcich
dôvodov:

13. Ako vedľajší účastník sa mohol podľa vtedy t.j. v čase podania odporu platnej procesnej normy
- O.s.p. popri navrhovateľovi, alebo odporcovi, zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho

výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi, alebo odporcovi,
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstupuje buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len

na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti, ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).

14. Vedľajší účastník nielen podľa krajského súdu, ale aj podľa Najvyššieho súdu SR (viď napr. uzn.

6Cdo/207/2011), je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že
chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc
v spore niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka,
ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto
výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho

právne postavenie vyplývajúce z hmotného práva, alebo je v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom
jeho činnosti, ktorým je ochrana podľa osobitného predpisu.

15.Zvyššiecitovanéhoustanovenia§93ods.3O.s.p.možnovyvodiť,žetretiaosobasastanevedľajším
účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jeho oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého

z účastníkov. Takto bolo aj v prejednávanej veci, keď vedľajší účastník spolu s podaným odporom
oznámil, že vstupuje do konania. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní,
resp. v každom štádiu konania. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomoc
zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik
účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len

v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len
sporové konanie. To však neplatí napr. pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v
tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, ktorého výsledkom bol
platobný rozkaz sp. zn. 3C/116/2013-80 zo dňa 14.10.2013.

16. Skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné
odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Akcentovaná
je tu rýchlosť a hospodárnosť konania a vo vzťahu k žalovaným zásada „bdelým patrí právo“ a pokiaľ
žalovaní v tomto štádiu konania nevyvíjajú žiadnu procesnú aktivitu, a teda žalovaní v tomto štádiu
konania neuplatnili svoje procesné práva, tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď žiadny z oboch

žalovaných nepodal voči vydanému platobnému rozkazu odpor, nemôže tak procesne účinne urobiť
ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na strane žalovaných ako vedľajší účastník.
Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“. Takáto pomoc samôže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor (porovnaj Občansky soudní
řád, Komentář I. díl, Panorama Praha 1985, strana 421).

17. Z takéhoto chápania skráteného konania vychádza i právo EÚ, a to Nariadenie európskeho
Parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12.12.2006, ktorým sa zavádza konanie o európskom
platobnom rozkaze.

18. Konanie aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj podľa rozhodnutí krajských súdov

(Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/267/2012, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/30/2013, Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 12Co/56/2012) nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova
ažpodanímodôvodnenéhoodporužalovaným,vdôsledkučohosaplatobnýrozkazzrušujeasúdnariadi
pojednávanie. Takúto podmienku možno považovať za splnenú už jednoduchým vyjadrením nesúhlasu
s povinnosťou uloženou platobným rozkazom, a až po takomto jednoduchom a účinnom procesnom
úkone žalovaného, ktorý urobí uplatnený nárok sporným (odporuje mu), môže byť naplnený zmysel

a obsah vedľajšieho účastníctva pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom
prispieť k ochrane jeho práv.

19. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako
vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky

vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva
v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie
odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.

20. Pripustenie vzniku vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného už v skrátenom konaní by vyvolalo

viaceré právne otázky, napr. otázku, či sa aj vedľajšiemu účastníkovi má doručiť platobný rozkaz do
vlastných rúk bez možnosti náhradného doručovania, či sa mu vôbec má doručiť platobný rozkaz, ak
oznámil vstup do konania až po jeho vydaní (vzhľadom na zásadu vyplývajúcu z § 154 ods. 1 O.s.p., v
zmysle ktorej je pre rozhodnutie súdu rozhodný stav v čase vyhlásenia, či vydania rozhodnutia), či má
právo podať odpor, ak ustanovenie § 174 ods. 2 výslovne priznáva právo podať odpor len odporcovi,

odkedy mu plynie lehota na podanie odporu, či ním podaný odpor má rovnaké účinky, ako odpor podaný
odporcom, t. j. zrušenie platobného rozkazu v zmysle § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Odpoveď na tieto
otázky by presiahla rámec prípustného sudcovského uzatvárania práva.

21. Realizáciou ochrany spotrebiteľa zaručenej právom EÚ, je v skrátenom konaní ustanovenie § 172

ods. 9 O.s.p., podľa ktorého, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej
zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky.

22. V prípade nerešpektovania tohto zákazu tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď súd v

spotrebiteľskej veci po vydaní platobného rozkazu ako meritórneho rozhodnutia rozhodol následne
aj napádaným rozsudkom, nemožno podľa odvolacieho súdu riešiť neprípustným (princípu deľby
moci odporujúcim) vytváraním nových procesných pravidiel meniacich zmysel inštitútu vedľajšieho
účastníctva spočívajúci v tom, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, keď súd tým, že po podaní odporu
len vedľajším účastníkom bez toho, aby tento odpor podal žalovaný, nariadil vo veci pojednávanie a

rozhodol meritórne - rozsudkom, pripustil možnosť, aby vedľajší účastník podal odpor voči platobnému
rozkazu.

23. Ak teda v predmetnej veci Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 6.12.2013 oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane

žalovaného, nenastali urobením tohto úkonu účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva, a už len z
toho dôvodu nebol tento subjekt oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu. Preto je potrebné
prihliadať na podanie, ktorým toto združenie podalo odpor voči vydanému rozkazu ako podané
neoprávnenou osobou, nakoľko v prípade, ak by napriek vyššie uvedenému mal byť tretí subjekt
považovaný za vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, už v štádiu skráteného konania, nebol by

oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Právo podať odpor proti platobnému
rozkazu, t. j. právo robiť uplatnený nárok sporný, mal v zmysle § 174 ods. 2 výslovne len odporca
(žalovaný). Ide o významné dispozičné oprávnenie žalovaného napĺňajúce jednu zo základných zásad
občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba žalovaný rozhoduje o tom, či podaním odporuodstráni platobný rozkaz ako formu vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady
a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného (v súčasnosti osobitnému subjektu na strane žalovaného), došlo by tým k popretiu tohto

dispozičného práva žalovaného. Na rozdiel od odvolania (majúceho suspenzívne a devolutívne účinky),
má totiž podanie odporu okamžité a nezvrátiteľné účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2
veta prvá O.s.p.). V prípade podania odporu vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo,
by sa zisťovanie stanoviska žalovaného stalo bezpredmetné. Žalovaný by totiž účinky podaného odporu
nemoholzvrátiťavdôsledkutohobysastalonepoužiteľnýmajvčasevydaniaplatobnéhorozkazuplatné

a účinné ustanovenie § 93 ods. 4 tretia veta O.s.p., v zmysle ktorého ak úkony vedľajšieho účastníka
odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi súd po uvážení všetkých okolností.
Súd by už nemal priestor na žiadnu úvahu. V dôsledku toho právna úprava, ako aj závery súdnej praxe
týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie prípadnej kolízie medzi ním a
hlavným účastníkom v súvislosti s týmto právnym prostriedkom, sú pre analogické posudzovanie odporu
podaným vedľajším účastníkom, nepoužiteľné.

24. Uvedený výklad odvolacieho súdu sa neprieči odvolacej praxe odvolacích, ani Najvyššieho súdu SR,
rozhodnutia riešiace procesné postavenie vedľajšieho účastníka v iných štádiách sporového konania
(v štádiu odvolacieho konania), ako už bolo uvedené, sú v skrátenom konaní nepoužiteľné. Vzhľadom
na uvedené preto ako už uviedol odvolací súd vyššie, je treba na ním podaný odpor voči vydanému

platobnému rozkazu č. k. 3C/116/2013-80 zo dňa 14.10.2013 prihliadať ako na podaný neoprávnenou
osobou s tým, že nenastali účinky spojené s podaním odporu, a to, že v zmysle ustanovenia § 174 ods.
2 vety 2, vety prvej O.s.p., sa platobný rozkaz v plnom rozsahu zruší a nakoľko žalovaný, ktorému bol
platobný rozkaz doručený do vlastných rúk, nepodal voči nemu odpor, nadobudol tento platobný rozkaz
právoplatnosť a stal sa vykonateľným.

25. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví (predtým § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

26. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova

(predtým § 159 ods. 3 O.s.p.).

27. Účelom inštitútu právoplatnosti je zabezpečenie právnej istoty a poskytnutie ochrany v konaní
preukázaným (zisteným) právam. Tento ochranný účinok právoplatnosti sa prejavuje v tom, že úspešný
navrhovateľ je právoplatným rozhodnutím chránený pred novou žalobou vznesenou odporcom, ktorou

by bol popieraný jeho súdom určený nárok a naopak neúspešný účastník je chránený proti úspešnému,
a to predovšetkým vtedy, ak by tento opätovne podal žalobu o rovnakom plnení (ne bis in idem).
Účel právoplatnosti nie je v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania, ktorým je zabezpečenie
spravodlivej ochrany práva a oprávnených záujmov účastníkov konania. Bez stanovenia určitej hranice,
ktorá znamená konečnosť a trvalosť poznania, resp. hodnotenia a tým aj konečnosť a trvalosť

riešenia právneho konfliktu, teda bez inštitútu právoplatnosti poskytnutia ochrany porušenému, či
ohrozenému právu, nebolo pojmovo možné. Ako vyplýva z uvedeného, právoplatnosť predpokladá
existenciu spravodlivého súdneho konania a slúži k naplneniu jeho cieľa. Porušenie základného práva
na spravodlivý proces môže s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, znamenať neuplatnenie
prekážky res iudicata a z dôvodu nedostatku materiálnej právoplatnosti, inak formálne právoplatného

rozsudku.

28. Právoplatným platobným rozkazom z dôvodu, že podaný odpor voči nemu vedľajším účastníkom je
neúčinný, bol žalovaný zaviazaný na peňažné plnenie v rozsahu tak, ako to žiadal žalobca v podanom
návrhu a tento platobný rozkaz pre adresátov účinkov záväznosti tohto rozhodnutia, zakladá prekážku

právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP (predtým § 159 ods. 3 O.s.p.), a takéto rozhodnutie po
uplynutí patričnej lehoty, je exekučným titulom. Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na
účastníkov konania, v ktorom bolo vydané, jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a
to aj vtedy, ak súd prvej inštancie o nároku, o ktorom bolo rozhodnuté pôvodne platobným rozkazom,
rozhodol opätovne rozsudkom, voči ktorému bolo podané odvolanie. Strany sporu, ktoré boli účastníkom

konania, v ktorom bol vydaný právoplatný platobný rozkaz, ukladajúci žalovanému platobnú povinnosť,
sú týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazané a preto súd nemôže v inom resp. tak ako tomu bolo v
prejednávanej veci v tom istom súdnom konaní rozhodnúť o tomto nároku, alebo len o jeho časti, ktorý
už bol raz priznaný právoplatným rozhodnutím - platobným rozkazom.29.Poukazujúcnauvedenépretoodvolacízvyššieuvedenýchdôvodovprekážkyresiudicatanapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ako celok, a to nielen v jeho napadnutej časti výroku, ktorým

prvoinštančný súd priznal Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská
č. 10, IČO: 42 264 154 nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 57,80 %, keď aj podľa
súčasne platnej procesnej normy - konkrétne ustanovenia § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené bez
zastavenia konania, resp. bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko v tej istej

veci už bolo právoplatne rozhodnuté, a len nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo
k vydaniu rozhodnutia, ktoré bolo sčasti napadnuté odvolaním, aj keď ako už uviedol odvolací súd, o
tomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto potrebné na všetky
nasledujúce rozhodnutia po vydanom platobnom rozkaze č. k. 3C/116/2013-80 zo dňa 14.10.2013,
vrátane toho, ktoré bolo napadnuté odvolaním, ako aj na uznesenie č. k. 3C/116/2013-150 zo dňa
7.11.2017, ktorým bol vyrubený žalobcovi súdny poplatok za podané odvolanie, nahliadať ako na nulitné

(pakty), nezakladajúci žiadne práva a povinnosti strán sporu. Aj keby žiaden z výrokov rozsudku nebol
napadnutý odvolaním, nikdy by z vyššie uvedeného dôvodu tieto výroky nemohli tak, ako aj ostatné
prípadné neskoršie rozhodnutia súdu prvej inštancie po vydanom platobnom rozkaze, nadobudnúť
právoplatnosť a stať sa vykonateľnými. Poukazujúc na uvedené preto odvolací súd v súlade s § 389
ods. 1 písm. a) CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie ako celok, nakoľko neboli splnené procesné

podmienky z dôvodu, že sa jednalo o vec rozsúdenú.

30. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznal s použitím ustanovenia
§ 257 CSP, nakoľko žiadna zo strán sporu svojím konaním nezapríčinila, že rozhodnutie, ktoré bolo
predmetom odvolacieho prieskumu, muselo byť z dôvodu, že neboli splnené podmienky konania, v

ktorom bolo vydané, zrušené ako celok, keď žiadna zo strán sporu nezadala príčinu na toto konanie
z dôvodu, že tak, ako to už uviedol odvolací súd vyššie, o tomto nároku bolo rozhodnuté platobným
rozkazom, ktorým došlo k rozhodnutiu aj o trovách konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).