Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227094
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114227094.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu Q. T., nar. XX.X.XXXX, bytom
U., P. XXXX/XX, proti žalovanej E.. O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Q., H. XXXX/XX, právne zastúpená
Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, v konaní o právo bývania,
vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/311/2014-210 zo dňa
14.11.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní na strane žalobcu s Q. T., nar. XX.X.XXXX, bytom U., P. XXXX/XX.

Zrušujerozsudokvovýrokuozamietnutížalobyourčenieprávabývaniaavtejtočastikonaniezastavuje.

Potvrdzuje rozsudok v prevyšujúcej časti.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobu odpočiatku posúdil ako zmätočnú, keďže žalobca sa

nedomáhal neplatnosti výpovede z nájmu bytu ale domáhal sa svojho práva na bývanie v byte. Domáhal
sa tiež vydania hnuteľných vecí pod položkami 1 až 175. Právne podložil svoj nárok na zmluve o
prenájme z 29.12.2003 s tým, že ide o absolútne neplatný právny úkon, pretože túto uzavrela matka
žalovanej, keďže žalovaná bola v tomto čase maloletá. Zmluvu mal schváliť súd a keďže sa tak nestalo,
bol to absolútne neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s touto právnou úvahou
žalobcu, považoval zmluvu o prenájme bytu za platnú. Nie je pravdou, že mala podliehať schváleniu
súdom podľa § 28. Táto podľa názoru súdu je bežnou vecou, nejde o nakladanie s nehnuteľnosťou ako

je predaj, zriadenie vecného bremena, či podobne a preto nepotrebovala schválenie súdom. Účastníkmi
konania sú otec a dcéra. Rovnako otec v čase uzavretia tejto zmluvy bol zákonným zástupcom žalovanej
a od roku 2003 nenamietal neplatnosť tejto zmluvy, preto považoval zmluvu za platnú. Vychádzal z toho,
že žalovaná doručila žalobcovi dňa 26.6.2014 zánik nájomnej zmluvy, kde požiadala o vypratanie a
odovzdanie kľúčov. Žalobca si dlhodobo neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy a tak
voči spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. vznikol dlh 1.400 eur, nechal bývať v byte aj Ďalšiu osobu bez toho,
aby žalovaná dala súhlas a vlastne bolo potvrdené aj to, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k dohode

o dobrovoľnom vyprataní z predmetného bytu. Žalovaná už byt medzičasom aj odpredala, nevlastní ho,
a preto aj právo na bývanie v tomto byte neoprel o žiaden relevantný právny dôvod. Z tohto možno
vyvodiť, že žaloba je nedôvodná. Preto súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k vydaniu hnuteľných vecí bolo
v priebehu konania preukázané, že niektoré veci neboli identifikované v dostatočnom rozsahu, niektoréveci boli preukázateľne žalobcovi vydané a z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť žalobe, keďže nebola
preukázaná dôvodnosť tohto nároku. V podstate išlo o rodinnoprávny spor, ktorý bolo potrebné riešiť
iným spôsobom.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že
prvou nezákonnosťou súdu prvej inštancie bolo zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia a tým
odňatie žalobcu práva riadne konať pred súdom. Poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov,
napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21Cob/127/2015. Súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal spisom 9C/163/2012 Okresného súdu Prešov, kde žalovaná dala návrh na vypratanie tohto

bytu, ale neplatnosť nájomnej zmluvy súd práve videl v tomto konaní v tom, že ako maloletá uzavrela
nájomnú zmluvu, podpísala za ňu matka, tým došlo k neplatnosti zmluvy, ktorá bola aj neurčitá, čo sa
týkalo aj náhrad. Ďalej tiež bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým žalovaná mala strpieť užívanie
tohto bytu. Poukázal aj na aplikovanie § 3 Občianskeho zákonníka a ustanovenia Zákona o rodine
vzhľadom k tomu, že išlo o otca a dcéru, kde sú isté povinnosti tak na strane rodiča ako aj dieťaťa.
Ďalej tiež nie je možné prijať to, že nezákonne žalovaná vypratala žalobcu z bytu, žalobca mal nárok

na zabezpečenie náhradného bývania. Tak z hmotnoprávnych ako aj procesných dôvodov nesúhlasil
s predmetnou žalobou.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Poukázala na to, že zaplatila za žalobcu úhrady, ktoré
mal uhrádzať ako užívateľ predmetného bytu. V konečnom dôsledku nebolo jasné, z akých právnych
dôvodov si žalobca uplatňuje nárok na právo bývania. Zrejme vychádzal z ust. § 712c OZ, z ktorého

vyplýva, že ide o vzťah medzi bývalými manželmi a právo na náhradné bývanie. Tu je potrebné upriamiť
pozornosť na to, že matka žalovanej ako bývalá manželka žalobcu si splnila svoje právo vyplývajúce
mu z rozhodnutia Okresného súdu Prešov vydaného pod sp.zn. 17C/54/98. Zároveň z konania bolo
tiež preukázané, že bola uzavretá dohoda medzi žalobcom a žalovanou o vysťahovaní sa z bytu pre
vzniknuté nedoplatky na tomto byte, presťahovanie vecí žalobcu a z toho dôvodu, keďže zastupoval

žalobcu advokát, je nemožné, aby súd prvej inštancie prevzal úlohu zástupcu a poučoval stranu sporu
o jeho povinnostiach. Preto žiadala potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať náhradu trov
odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalejlen„odvolacísúd“a„CSP“)prejednalrozhodnutie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmysle

zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným
spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových zisteniach sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
6. V priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že žalobca dňa XX.X.XXXX zomrel. Dedičské konanie

po nebohom bolo vedené pod sp.zn. 26D/813/2017. Zo správy Notárskeho úradu D.. R. M., ktorá ako
súdna komisárka prejednávala dedičstvo po nebohom E.. O. T., nar. XX.X.XXXX vyplynulo, že dedičmi
zo zákona sú deti nebohého poručiteľa a to Q. T., nar. XX.X.XXXX a O. S., nar. XX.X.XXXX.
7. Odvolací súd vyzval dedičov na oznámenie, či vstupujú do konania ako dediči po nebohom zo zákona.
Na túto výzvu reagovala avšak len dcéra O. S., ktorá v tomto konaní vystupovala ako žalovaná. Súdu

oznámila,ženetrvánaprejednanítejtožaloby.DruhýzákonnýdedičsynQ.T.navýzvusúdunereagoval.
Preto odvolací súd v súlade s ust. § 80 ods. 1, 2 CSP pokračuje v konaní na strane žalobcu so zákonným
dedičom Q. T.. O tom rozhodol výrokom v tomto rozhodnutí.
8. Pokiaľ ide o nárok, ktorý uplatňoval žalobca vo vzťahu k existencii práva bývania v tomto byte, súd
prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vyporiadal so skutkovými okolnosťami, z ktorých zistil, že

žalobca, nebohý E.. O. T., bol otcom žalovanej, uzavretá bola zmluva o nájme tohto bytu dňa 29.12.2003.
V tom čase bola vlastníčkou bytu žalovaná, ale ako maloletá, kde zmluvu o prenájme bytu uzavrela
zákonná zástupkyňa, teda jej matka, so žalobcom. Bola to zmluva uzavretá na dobu nájmu 30 rokov,
išlo o jednoizbový byt č. XX v H. na ul. XX. F. č. XX. Manželstvo rodičov žalovanej bolo rozvedené,
na súde prvej inštancie pod sp.zn. 17C/54/98,následne bol vyhlásený rozsudok dňa 7.12.1998, kde bol

zrušený nájom k bytu na J. ulici č. XX v H., výlučnou nájomkyňou sa stala matka žalovane, žalobcovi bola
uložená povinnosť vypratať tento byt v lehote 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Následne
žalobca neuhrádzal všetky poplatky spojené s užívaním bytu, dlh vyrovnala žalovaná a so žalobcom
sa dohodli na tom, že byt vypratá a osobné veci, v podobe hnuteľných vecí, mu boli prevezené, o čom
bol vykonaný dôkaz.

9. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.10. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace alebo tým, že

prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
11. Z vykonaného dokazovania vyplývajú skutkové okolnosti, ktoré opísal súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí, ktoré sú nepochybné. Preto odvolací súd v tomto smere v celom rozsahu poukazuje na
rozsudok súdu prvej inštancie tak vo vzťahu k žalobcom uplatneného práva bývania v byte, kde
sa preukázalo skončenie nájomného vzťahu dohodou pre neplnenie dlhodobých úhrad spojených s

užívaním bytu, porušenia zmluvných podmienok a dokonca v priebehu konania vyplynulo, že žalovaná
už nie je ani vlastníčkou toho bytu, ku ktorému žalobca žiadal vysloviť nárok na právo bývania v byte.
Naviac smrťou žalobcu, keďže išlo o jeho osobné právo, právo bývania zaniklo. Pokiaľ išlo o vydanie
vecí, vždy je zaťažená pri reivindikačnej žalobe preukazovanie z konkrétnych skutočností, ktoré majú
vplyv pre rozhodnutie o vydanie vecí. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol jednak z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že istú časť vecí odovzdala, istá časť vecí nebola dostatočne špecifikovaná, tak

nebolo možné v niektorých položkách ani žalobe vyhovieť.
12. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej ako vecne správne potvrdil. Vo vzťahu k trovám konania
bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla v priebehu
odvolacieho konania, t.j. úmrtie pôvodného žalobcu, do jeho právo zo zákona vstúpil jeden zákonný
dedič, syn, dedičské konanie pre nemajetnosť bolo zastavené a tieto okolnosti mali za následok, že

odvolací súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
žalovanej strane nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).