Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209962
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8712209962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: Podtatranská vodárenská
prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, 058 89 Poprad, IČO: 36 500 968, proti
žalovanému: F. Z., S.. XX.X.XXXX, N. M. U. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpený JUDr. Michal
Petrík, advokát, AK so sídlom Francisciho 25, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 421,72 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9Cb/12/2013-200 zo dňa 24.11.2016,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 421,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 0,0246 % denne zo sumy 46,21 eur od 6.1.2011 do zaplatenia,
- 0,0253 % denne zo sumy 65,17 eur od 15.4.2011 do zaplatenia,
- 0,0260 % denne zo sumy 57,82 eur od 15.7.2011 do zaplatenia,
- 0,0260 % denne zo sumy 57,82 eur od 15.10.2011 do zaplatenia,

- 0,0246 % denne zo sumy 57,82 eur od 15.1.2012 do zaplatenia,
- 0,0246 % denne zo sumy 68,44 eur od 15.4.2012 do zaplatenia,
- 0,0246 % denne zo sumy 68,44 eur od 15.7.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených
trov konania“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu sa vedie konanie, ktorým sa
žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 421,72 eur spolu s príslušenstvom, pričom žalobca
svoj nárok odôvodnil tým, že je prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v meste
Poprad, je oprávnený vyberať stočné od producentov odpadových a zrážkových vôd, pričom takýmto
producentom je žalovaný, ktorého riadne odberné miesto bolo zriadené žalobcom, a to na základe
„prihlášky/odhlášky“ odberu zo dňa 20.9.2010. V čase od 1.10.2010 do 31.3.2012 žalobca odviedol

žalovanému spolu 316 m3 zrážkových vôd a za toto plnenie bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi
stočné v celkovej výške 353,28 eur na základe vystavených faktúr. Na pojednávaní konanom dňa
25.2.2013 žalobca žiadal súd o pripustenie zmeny žaloby, spočívajúcej v jej rozšírení o sumu 68,44 eur,
a žalobca si tak celkovo v tomto konaní uplatnil sumu 421,72 eur. Súčasne došlo k zmene žaloby aj včasti príslušenstva, ktoré navrhol rozšíriť o úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, čo mu aj súd
prvej inštancie vyhovel.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný bol od októbra 2010 až
do júna 2012 producentom odpadových vôd podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách, a preto bol v zmysle § 28 ods. 6 tohto zákona, povinný platiť žalobcovi stočné
v celkovej výške 421,72 eur podľa jednotlivých faktúr. Ďalej uviedol, že žalobca neriešil právne vzťahy
medzi spoluvlastníkmi. Pri riešení spornej situácie vychádzal z ustanovení § 139 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, a z výpisu listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 23.3.2010 mal za zrejmé, že výlučným vlastníkom
prevádzky č. X bol žalovaný a spoločnosť Q. N., V.. V. R..J.., bola výlučným vlastníkom prevádzky č.
X. Vodovodnú prípojku, ktorá zásobovala nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, považoval v zmysle
§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka za súčasť veci. V čase prepisu odberného miesta na prihláške
odberu došlo k sporom medzi žalovaným a Q. N., V.. V. R..J.. ohľadom dodávky vody, avšak v odhláške
vody spoločnosť Q. N., V.. V. R..J.. odhlásila výlučne odvádzanie zrážkových vôd, a žalovaný následne,

keď navštívil sídlo žalobcu, žiadal o prihlásenie nielen zrážkových vôd, ale aj o prihlásenie dodávky
vody. Dodávka vody však zo strany odberateľa, ktorý mal platnú zmluvu o dodávke vody č. XXX/XXX/
XXP, nebola odhlásená, ani vypovedaná, preto žalobca nemohol dodávku vody previezť na žalovaného.
Dôsledkom dohody o rozdelení zrážkových vôd bol aj ten fakt, že spoločnosť Q. N., V.. V. R..J.. podpísala
novú zmluvu na odvádzanie zrážkových vôd s reg. číslom XXX/XXX/XXP a za odvádzanie zrážkových

vôd platila riadne stočné. Jediný, kto odmietol platiť za zrážkové vody zo svojej prevádzky č. X, bol
žalovaný. Súd argument, že na vyberanie stočného žalobca nemal právny základ, neuznal s poukazom
na § 28 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z. z., v spojení s vyhláškou Ministerstva životného prostredia č.
397/2003Z.z.,ktorousaustanovujúpodrobnostiomeranímnožstvavodydodanejverejnýmvodovodom
a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z

povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody, a podľa ktorej producent poskytne potrebnú
súčinnosť a údaje podľa bodov 1, 2 a 4 vlastníkovi, alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Ak
producent neposkytne požadované údaje, vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej
kanalizácie, určí celkovú plochu nehnuteľnosti odhadom a túto plochu zaradí do kategórie A. Postup
žalobcu spočívajúci v rozdelení plochy o výmere 998 m2 medzi Q. N., V..R..J.. a žalovaného v pomere

541 m2 : 360,5 m2, podľa údajov z LV č. XXXX, súd prvej inštancie považoval za správny. Ďalej
uviedol, že neposkytnutím súčinnosti možno rozumieť aj odmietnutie uzatvoriť zmluvu napriek tomu,
že žalovaný podpísal prihlášku k odberu zo dňa 20.9.2010 a určil plochu nehnuteľnosti na účely
fakturácie zrážkových vôd rozlohou 834 m2. Žalobca však v dôsledku rozdelenia plochy zrážok medzi
dvoch spoluvlastníkov, fakturoval žalovanému menšiu plochu ako sám nahlásil, a to o 473,5 m2.

Žalobca preukázal, že urobil právne úkony smerujúce k uzatvoreniu zmluvy a fakturácii zrážkových
vôd, ale z dôvodu nečinnosti žalovaného, ktorý neuzatvoril zmluvu, k podpísaniu dohody so žalovaným
nedošlo. Celú obranu žalovaného tak súd prvej inštancie považoval za účelovú a ničím nepreukázanú,
poukazujúc aj na viaceré protichodné tvrdenia žalovaného, a preto žalobe ako dôvodnej, vyhovel.
Vyhovel jej aj čo sa týka úrokov z omeškania, pretože žalovaný ako dlžník, je v omeškaní, pretože si

neplnil riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov

konania, pretože žalobca mal v konaní plný úspech.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. V odôvodnení uviedol, že žalobca
konal bezdôvodne a bez zákonného, či zmluvného dôvodu, a zrušil zmluvu so spoločnosťou Q. N.,
V.. V. R..J.., s ktorou mal riadne uzatvorenú platnú zmluvu o dodávke vody, odvádzanie odpadových

a zrážkových vôd, a tak si spôsobil škodu sám. Žalobca nemal žiaden zákonný, alebo zmluvný dôvod
zrušiť zmluvu s Q. N., V.. V. R..J.., a preto žalovaný nie je ani pasívne vecne legitimovaný, pretože
žalobca napriek tomu, že mal odberateľa - spoločnosť Q. N., V.. V. R..J.., tak sa dobrovoľne vzdal tohto
príjmu a chcel bez akejkoľvek zákonnej opory, aby zrážkovú vodu platil žalovaný, pričom z písomného
vyjadrenia žalobcu zo dňa 5.5.2014, ako aj z faktúry č. XXXXXXXXX, ktorú predložil žalobca, vyplýva, že

v súčasnosti za vodu stále platí iba jeden subjekt, a to spoločnosť L. V., V..R..J.., pričom z listu vlastníctva
č. XXXX k. ú. Q. vyplýva, že túto takisto, ako aj predtým, vlastnia dva subjekty, a to L. V., V..R..J.. L. Q.
N., V.. V. R..J... Žiadal preto, aby súd napadnuté výroky I. a II. rozsudku Okresného súdu Poprad zrušil
a vec vrátil prvoinštančnému súdu.6. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že postup pri ukončení zmluvy so
spoločnosťou Q. N., V.. V. R..J.., bol zákonný v súlade s podpísanou zmluvou. Na základe prihlášky/

odhláškyzodňa 20.9.2010,došlokprepisuzrážkovýchplôchzpôvodnéhoodberateľaspoločnostiQ.N.,
V.. V. R..J.. na žalovaného, a ak teda žalovaný tvrdí, že na fakturáciu zrážkových vôd nebol nijaký právny
dôvod, jeho tvrdenie je v rozpore so samotným právnym úkonom prihlásenia sa k odberu žalovaným.
Ďalej uviedol, že zákonným dôvodom na fakturáciu, odhliadnuc od faktu podpísania prihlášky k odberu
samotným žalovaným, je samotná vyhláška č. 397/2003 Z. z., a konkrétne Príloha č. 2 a vysvetlivky

formulára bod č. 6. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že všetky nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX, boli napojené na verejnú kanalizáciu, a že z celej zastavanej plochy, boli zrážkové vody
zvedené do verejnej kanalizácie v období od roku 2003 do roku 2008. V roku 2008 došlo k prepisu
odberného miesta zo žalovaného na spoločnosť Q. N., V.. V. R..J.., a to už v čase, kedy prevádzku č. X
vlastnil žalovaný a prevádzku č. X vlastnila spoločnosť Q. N., V.. V. R..J... Od roku 2008 do 30.9.2010
bolo takisto fakturované stočné za odvádzanie zrážkových vôd z celého povrchu nehnuteľnosti, a to

prevádzky č. X, ako aj prevádzky č. X. Keď k 30.9.2010 došlo k rozkolu medzi vlastníkmi prevádzky č. X a
prevádzky č. X, je logické, že vlastník prevádzky č. X nechcel platiť stočné a zrážkové vody z prevádzky
č. X, ktorej nebol vlastníkom. Aj keby nedošlo zo strany žalovaného k vlastnoručnému podpisu prihlášky
k odberu, kde sa dokonca prihlásil k väčšej ploche, ako mu následne bola fakturovaná, už len samotný
fakt,žek30.9.2010bolžalovanývlastníkomprevádzky(samostatnejnehnuteľnosti),ktorábolazaústená

doverejnejkanalizácieaktorejzrážkovévodyzospevnenýchplôchbolizvedenédokanalizácie,žalobcu
oprávňovalo v zmysle zákona číslo 397/2003, Príloha č. 2, v vysvetlivky k formuláru bod 6, určiť plochu
nehnuteľnosti odhadom a zaradiť ju do kategórie A a účtovať stočné. Ďalej poukázal, že ak by odvolací
súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o odvádzaní odpadových
vôd, žalobca má za to, že škodca je povinný uhradiť prevádzkovateľovi spôsobenú škodu, a teda právny

nárok na zaplatenie žalovanej sumy je tak možné považovať súčasne za vzniknutú škodu. Žiadal preto,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

7.Kuvedenémusavyjadrilžalovaný,ktorýuviedol,žepokiaľideotvrdeniežalobcu,žežalovanýspôsobil
žalobcovi škodu, ide o novú skutočnosť, ktorú žalobca v konaní doposiaľ netvrdil, v uvedenej súvislosti

sa neviedlo zo strany žalobcu ani dokazovanie a žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, jej výšku,
ani príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného. Vzhľadom k uvedenému žalobca uplatnil
námietku premlčania vo vzťahu k náhrade škody. V ostatnom zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP

(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v
zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a pre zdôraznenie

správnosti dodáva nasledovné:

10. Žalovaný je producentom v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/ 2001 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení neskorších
predpisov. Riadne odberné miesto bolo zriadené na základe prihlášky/odhlášky žalovaného zo dňa

20.9.2010. Je nesporné, a v konaní ani nikým nenamietané, že žalobca odviedol žalovanému zrážkové
vody, za ktoré bol žalovaný povinný uhradiť stočné vo výške 421,72 eur. Je nesporné aj to, že k
30.10.2010 bol žalovaný vlastníkom prevádzky, ktorá bola zaústená do verejnej kanalizácie, a ktorej
zrážkové vody zo spevnených plôch boli zvedené do kanalizácie, čo malo za následok, že žalobca
bol oprávnený v zmysle vyhlášky č. 397/2003 určiť plochu nehnuteľnosti odhadom, a účtovať tak

stočné. Žalobca tak aj postupoval a určil plochu odhadom, a dokonca nižšiu, ako ju označil žalovaný v
prihláške, ktorej platnosť popiera. Odvolací súd súčasne poukazuje, že žalovaný v konaní nepreukázal,
že s odpadovými vodami nakladal iným spôsobom, ako vypúšťaním do verejnej kanalizácie. Dôkazné
bremeno v tomto smere bolo iba na ňom.11. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku
správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

12. Odvolací súd ďalej konštatuje v zmysle ustanovení § 370 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a
v podstatných bodoch na ne odkazuje. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní

žalobcom a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku
nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového, i právneho stavu.

13. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval právnu normu, vysporiadal
sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie aj odôvodnil.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne a

obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené, pričom aj bolo vykonané
podrobné dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v CSP, a tak súd dospel
aj k správnym právnym záverom.

14. Súčasne odvolací súd poukazuje, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami

sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a
právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo
strany sporu na spravodlivý proces.

15. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o trovách konania,
ktoré považuje za vecne správne, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech a patrí mu preto v zmysle
ustanovení § 255 ods. 1 CSP, náhrada trov konania v celom rozsahu.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP
a vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom
konaní mal síce žalobca plný úspech, trovy odvolacieho konania si nežiadal.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).